Salva odpálená v čase, keď šéf Bieleho domu smeroval do Kyjeva, Moskve nevyšla. Joe Biden stretnutím s lídrami bukureštskej deviatky (B9) vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej v stredu vo Varšave ukončil svoje trojdňové turné. Na jeho úvod navštívil Ukrajinu, aby ju povzbudil vo vzdorovaní ruskej agresii. Skúška medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorú Rusi načasovali na pondelňajšiu Bidenovu ukrajinskú cestu, podľa zistení CNN zlyhala.
Americká televízia s odvolaním sa na dva nemenované dobre informované zdroje tvrdí, že Rusko Spojené štáty vopred upozornilo na chystaný odpal prostredníctvom komunikačných liniek, ktoré majú predísť konfliktu. Test údajne Washington nepovažoval za hrozbu pre USA a nevnímal ho ani ako anomáliu alebo eskaláciu.
Krízová komunikácia funguje
To, že napriek extrémne vyhroteným vzájomným vzťahom dve hlavné jadrové veľmoci v riskantných situáciách vzájomne komunikujú, sa ukázalo aj pri Bidenovej ukrajinskej ceste. Išlo o historicky prvý pobyt šéfa Bieleho domu v krajine, ktorá je vo vojne, pričom americké ozbrojené sily ju nemajú pod kontrolou. Washington potvrdil, že Moskvu niekoľko hodín pred utajovanou misiou Bidena informoval v snahe poistiť sa pred incidentom s nedozernými následkami.
Šéf tajnej služby FSB Alexandr Bortnikov však poprel, že by sa Moskva zaviazala v danom čase na Kyjev neútočiť. „USA skutočne cez diplomatické linky upovedomili Rusko o návšteve Bidena v Kyjeve,“ povedal Bortnkov pre telegramový kanál Shot. „Záruky jeho bezpečnosti sme však nedávali,“ dodal.
V Kyjeve sa počas Bidenovej návštevy rozozvučali sirény ohlasujúce vzdušný poplach. Žiadna raketa ani dron sa ale na oblohe nezjavili. Demonštráciu sily si však Moskva neodpustila.
Skúška rakety Sarmat, na Západe prezývanej Satan II, zjavne zlyhala, zhodli sa oba vysokopostavené zdroje pre spravodajskú televíziu. Raketa je pritom schopná niesť niekoľko jadrových hlavíc.
Šéf Kremľa Vladimir Putin nedávno ohlásil, že Rusko čoskoro uvedie do bojovej pohotovosti medzikontinentálnu balistickú raketu Sarmat i hypersonické strely. V utorňajšej výročnej správe o stave krajiny ruský prezident potvrdil, že pred týždňom podpísal dekrét o uvedení nových pozemných strategických komplexov do bojovej pohotovosti.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu informácie CNN o teste rakety odmietol potvrdiť. „Nemôžete veriť všetkému, čo sa objaví v médiách, najmä ak je zdrojom CNN,“ citovala ho agentúra Interfax.
Obľúbené strašidlo
Raketa Sarmat už predtým absolvovala úspešný test. Šéf Kremľa sa o ňom zmienil vlani v apríli, necelé dva mesiace po tom, čo spustil agresiu proti Ukrajine. Západní experti v tom čase označili test balistickej superrakety za „rinčanie zbraní“, ktorým chce Kremeľ odvrátiť pozornosť od vojenských zlyhaní Ruska, ako bolo potopenie jeho čiernomorskej vlajkovej lode Moskva.
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že keby bola pondelňajšia skúška úspešná, Putin by sa ňou pochválil v prejave pred oboma komorami parlamentu. Takýto úspech by sa mu hodil ako výkričník ku kľúčovej novinke, ktorou sa pokúša vydesiť Západ.
Sarmat, čiže Satan, je obľúbeným Putinovým strašidlom. Podľa ruských médií má dolet vyše 11-tisíc kilometrov a môže niesť jadrovú hlavicu s hmotnosťou až sto ton. Po prvý raz sa touto novou „zázračnou zbraňou“ šéf Kremľa pochvastal pred piatimi rokmi, mimochodom, tiež vo výročnej správe o stave krajiny. Pridal vtedy aj pôsobivý reklamný slogan: „Agresor musí vedieť, že odveta je neodvratná a že bude zničený. My obete agresie ako mučeníci skončíme v raji, a oni jednoducho zdochnú, pretože sa nestihnú ani kajať,“ dodal.
Putin obvinil Západ z eskalácie napätia
Putin teraz v bezmála dvojhodinovej správe o stave krajiny Sarmat vôbec nespomenul. Nehovoril o ňom ani na stredajšom mítingu na moskovskom štadióne Lužniky, kde sa v predvečer Dňa obrancov vlasti snažil pozdvihnúť vlastenecké nálady vyhlásením, že Rusko na Ukrajine vedie boje „vo svojich historických hraniciach“.
V utorňajšom prejave Putin oznámil, že Rusko pozastavuje účasť v dohode Nový START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov. Obe komory ruského parlamentu zvolané na mimoriadne zasadanie v stredu prezidentovo rozhodnutie jednomyseľne schválili.
Kremeľskí propagandisti tento krok privítali ako sebavedomú demonštráciu sily. Viacerí nezávislí analytici však na telegramových kanáloch poznamenali, že ide len o symbolický krok. Ruské ministerstvo zahraničných vecí totiž ešte v utorok večer oznámilo, že keďže ide len o pozastavenie, a nie vypovedanie zmluvy, Moskva bude aj naďalej rešpektovať dohodou stanovené limity počtov jadrových hlavíc i nosičov.
V praxi sa teda ruské pozastavenie dohody bude týkať iba vzájomných inšpekcií, s ktorými Nový START ráta. „Tieto inšpekcie v jadrových zariadeniach aj tak už od vlaňajšieho augusta nefungujú,“ pripomenul na Telegrame politológ Michail Komin. „Ide zjavne o Putinov pokus položiť Nový START na rokovací stôl o Ukrajine, pretože jeho ďalšie karty sú zmetené do koša,“ dodal s tým, že nejde o silný tromf a nové jadrové vydieranie môže byť iba blufovaním.
John Erath, šéf amerického Centra pre kontrolu a nešírenie zbraní, v rozhovore pre Washington Post tiež označil Putinov krok za „úplne symbolický“. Domnieva sa, že šéf Kremľa tak chce zatlačiť na Bidena, aby oslovil Moskvu s cieľom ukončiť vojnu a „aby Rusko mohlo diktovať podmienky, za ktorých sa to stane“.
Biden v stredu rozhodnutie Moskvy pozastaviť účasť na zmluve Nový START označil za „veľkú chybu“. Týmito slovami reagoval na otázku novinárov pri príchode na rokovania s lídrami východných krajín NATO vo Varšave. Krajiny B9, medzi ktoré patrí aj Slovensko, označil za prednú líniu kolektívnej obrany, pričom ocenil postup ich prezidentov a premiérov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
„Viete lepšie ako ktokoľvek iný, čo je v tomto konflikte v stávke, nielen pre Ukrajinu,“ citovala Bidena agentúra ČTK. „Veci sa radikálne zmenili a my musíme zabezpečiť, aby sme ich zmenili späť,“ dodal americký prezident.
Zoskupenie B9, do ktorého okrem Slovenska patrí Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko, vzniklo v roku 2015 v reakcii na agresívne kroky Ruska na Ukrajine. Takmer rok po začatí novej ruskej invázie je podľa Bidena ešte dôležitejšie, „aby sme držali pohromade“./agentury/
X X X
Medvedev: Rusko bez víťazstva na Ukrajine prestane existovať
Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev odmietol výzvy amerického prezidenta Joea Bidena, aby sa ruské jednotky stiahli z Ukrajiny. Informovala agentúry DPA.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev „Vojna skončí, až keď Spojené štáty prestanú dodávať zbrane režimu v Kyjeve,“ napísal v stredu Medvedev v príspevku na svojom profile v aplikácii Telegram. Dodal, že ak „Rusko ukončí špeciálnu vojenskú operáciu bez víťazstva, prestane existovať a bude rozdrobené na kúsky“.
Medvedev tiež kritizoval amerického prezidenta Bidena za prejav, ktorý šéf Bieleho domu vo Varšave pri príležitosti prvého výročia invázie na Ukrajinu adresoval ruským občanom.
„Kto vôbec je ten čudný dedko s neprítomným pohľadom, ktorý reční z Poľska? Prečo sa vyjadruje k problémom občanov inej krajiny v čase, keď jeho vlastný národ ich má viac než dosť?“ spýtal sa Medvedev. USA obvinil z „megalomanstva“ a uviedol, že na svete spôsobili mnoho vojen.
Ruský vodca Vladimir Putin v utorňajšom vystúpení pred tamojším parlamentom oznámil, že Rusko prerušuje svoju účasť na Novej dohode START z roku 2010. Dohoda o kontrole zbraní počíta s obmedzeniami počtu jadrových zbraní a s rozsiahlymi inšpekciami jadrových zariadení. Putin vyhlásil, že takéto inšpekcie nebudú mať zmysel po tom, ako USA a jeho spojenci vyhlásili cieľ vojensky poraziť Rusko na Ukrajine.
Medvedev tvrdí, že to bolo „nevyhnutné“ rozhodnutie. „Toto rozhodnutie bude mať obrovský ohlas vo svete vo všeobecnosti a najmä v Spojených štátoch. Všetkým rozumným silám je predsa jasné, že ak chcú Spojené štáty ruskú porážku, potom sme na pokraji svetového konfliktu. Ak chcú Spojené štáty poraziť Rusko, potom máme právo brániť sa akoukoľvek zbraňou, vrátane jadrovej,“ skonštatoval Medvedev.
Rétorika bývalého ruského prezidenta je od začiatku konfliktu na Ukrajine stále agresívnejšia, pričom jeho vyhlásenia niekedy odrážajú myslenie najvyššej kremeľskej elity, konštatovala agentúra Reuters./agentury/
X X X
Situácia eskaluje. Putin zrušil dekrét pre Podnestersko, Macedónsko čelí bombovým hrozbám
Vláda v Severnom Macedónsku prisľúbila zlepšiť svoju online bezpečnosť v reakcii na množstvo e-mailových falošných bombových poplachov, ktoré od októbra minulého roka spôsobili rozsiahle narušenie chodu krajiny.
Hoaxy o bombových hrozbách označili tamojší predstavitelia za akt terorizmu a naznačili, že môžu súvisieť s proukrajinským postojom tejto členskej krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO).
Severomacedónska polícia len v priebehu utorka evakuovala viac než 30 lokalít v hlavnom meste Skopje i v meste Prilep na juhu krajiny vrátane rezidencie prezidenta, nákupných centier, škôl, hotelov, múzeí a športových zariadení. Predchádzali tomu správy o údajných bombách, ktoré sa ukázali ako falošné.
Ide o najnovšie v sérii podobných incidentov v krajine. Už viac než štyri mesiace vedú bombové hrozby odosielané e-mailom takmer na dennej báze k prehľadávaniu škôl, verejných inštitúcií a nákupných stredísk protiteroristickými oddielmi tamojšej polície.
Prvýkrát aj prezidentovi
Hovorca polície Toni Angelovski pre AP spresnil, že protiteroristické tímy polície v reakcii na hrozby od polovice októbra do 15. februára prehľadali dovedna 469 lokalít – predovšetkým škôl. Nikde sa nijaké výbušné predmety nenašli.
V utorok prišla e-mailom odoslaná bombová hrozba prvýkrát aj do rezidencie prezidenta Steva Pendarovského, ako aj do nákupných centier, múzeí, športových stredísk a škôl v Skopje a Prilepe. Miestne médiá priniesli informácie, podľa ktorých boli e-maily odoslané hoaxerom, čo sám seba identifikoval ako „Graham Klein“. Predchádzajúce hrozby pochádzali od ďalších fiktívnych jedincov, dodali.
Najnovšie bombové hrozby boli sprevádzané textami obviňujúcimi Macedóncov zo „spoluviny na zničení mojej krajiny“ – avšak bez uvedenia jej názvu – a zahŕňali požiadavku na zrušenie nešpecifikovaných sankcií.
Minister vnútra Oliver Spasovski minulý týždeň označil hrozby za „hybridné teroristické útoky“ pochádzajúce zo zahraničia a uviedol, že ich cieľom je spôsobiť rozsiahly rozvrat a zastrašiť verejnosť. Polícia má podľa neho silné indície, odkiaľ tieto hrozby pochádzajú, a bez uvedenia ďalších podrobností dodal, že jeho ministerstvo „pracuje s maximálnym nasadením, s pomocou našich partnerov (v NATO)“.
Severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski už skôr naznačil, že hrozby súvisia s postojom krajiny k vojne na Ukrajine po tom, čo sa pridala k sankciám proti Rusku. Severné Macedónsko vstúpilo do NATO v roku 2020, pripomína AP.
Putin anuloval dekrét
Ruský prezident Vladimir Putin zase v utorok popoludní anuloval dekrét z roku 2012 týkajúci sa zmrazeného konfliktu v Podnestersku. Ako napísala agentúra APA, tento dôležitý dekrét určoval, že definitívne riešenie konfliktu je možné výlučne za podmienky „zachovania suverenity, územnej celistvosti a neutrality Moldavskej republiky“.
Moldavské médiá v utorok večer zhodne uviedli, že šéf Kremľa zrušením prezidentského dekrétu zo 7. mája 2012, de facto ukázal, že už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.
APA konštatuje, že k tomuto kroku prichádza v čase, keď Kremeľ v pondelok obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie“. Stalo sa tak po tom, čo moldavský premiér Dorin Recean minulý týždeň vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko a stiahnutie ruských síl, ktoré sa tam nachádzajú.
Podnestersko, ktoré zaberá asi 17 percent moldavského územia na hranici s Ukrajinou, vyhlásilo v roku 1992 nezávislosť, ktorú neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V tomto regióne sa nachádza približne 1500 ruských vojakov, ktorí sú oficiálne označovaní ako mierové jednotky.
Moldavská prezidentka Maia Sanduová aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári varovali, že Kremeľ sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike./agentury/
X X X
Zbrane pre Moskvu: vstúpi Čína do vojny proti Ukrajine?
Varovaní pribúda. Chystá sa Čína dodávať Rusku zbrane, aby mu pomohla v agresii proti Ukrajine, ktorá trvá už rok? Cez víkend o tom na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a neskôr sa pridal aj šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.
Najvyššie postavený čínsky diplomat Wang I (vľavo) na stretnutí s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však pre taliansky denník Corriere della Serra povedal, že Kyjev zatiaľ takúto spoluprácu medzi Moskvou a Pekingom nevidí. Čína na tvrdenia o dodávkach zbraní reagovala kritikou USA.
„Nikdy nebudeme akceptovať, aby Spojené štáty ukazovali prstom na čínsko-ruské vzťahy alebo nás dokonca do niečoho nútili,“ citovala agentúra Reuters hovorcu ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pina.
Červená čiara
Borrell pre médiá uviedol, že sa v Mníchove rozprával s Wangom I, šéfom generálneho úradu Ústrednej komisie pre zahraničné veci. Formálne je to najvyššie postavený čínsky diplomat. „Vyjadril som naše veľké znepokojenie nad tým, že Čína poskytne Rusku zbrane. Požiadal som ho, aby to nerobila, a vyjadril som tým nielen naše obavy, ale aj skutočnosť, že pre nás by to bola červená čiara v našom vzťahu. Povedal mi, že to nespravia, že to ani neplánujú. Budeme však naďalej ostražití,“ opísal Borrell schôdzku s Wangom I.
Experti zatiaľ pochybujú o tom, že sa už Čína rozhodla, že by Rusku dodávala zbrane.
„Jej politika v súvislosti s vojnou sa dá zatiaľ opísať ako vyhlásenie neutrality, ale zároveň Peking pomáha ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, no tak, aby ho to negatívne neovplyvnilo. Keďže Blinken otvorene pripomenul Číne, že poskytovanie zbraní a munície bude mať dôsledky, ktoré budú znamenať sekundárne sankcie, pochybujem, že jej vláda prekročí túto červenú čiaru. Jediným rizikom je nesprávna kalkulácia zo strany Pekingu, keď by si režim myslel, že vláda prezidenta Joea Bidena iba blufuje, keď hovorí o následkoch. No vzhľadom na reakciu USA na špionážny balón by malo byť Pekingu zrejmé, že Amerika to myslí vážne. Preto verím, že Rusku neposkytne zbrane a muníciu,“ uviedol pre Pravdu Steve Tsang, profesor a riaditeľ SOAS Inštitútu Číny na Londýnskej univerzite.
„Samozrejme, keby sa preto Peking rozhodol, ďalšou otázkou by bolo, aké zbraňové systémy by to boli a akú rolu by mohli zohrať na bojisku,“ pripomenul pre Pravdu riaditeľ Programu bezpečnostných štúdií na prestížnej univerzite Massachusetts Institute of Technology M. Taylor Fravel.
Ani on si však nemyslí, že Čína plánuje dodávať Rusku zbrane. „Jej stratégiou je, že sa usiluje vraziť klin medzi USA a Európanov. Poskytovanie pomoci Rusku vo forme zbraní by podkopalo širšie ciele Číny, lebo by sa jej vzdialila väčšina Európanov,“ ozrejmil Fravel.
Je veľmi nepravdepodobné, že by Čína poskytla Rusku svoje najmodernejšie zbrane. Nie je v záujme Pekingu, aby sa jeho vojenské technológie dostali do rúk Moskvy, prípadne, aby ich cez Ukrajincov získal Západ. Okrem toho ich ruskí vojaci ani nevedia obsluhovať a ich rýchle nasadenie v konflikte by bolo mimoriadne zložité.
Čína by skôr mohla Rusku pomôcť komunikačnými technológiami, muníciou, autami a možno dronmi. Toto by určite bola významná podpora Moskvy v opotrebovávacej vojne, ktorú vedie. Ťažko by to však bolo v konflikte rozhodujúce. Najmä, keď Západ vytrvá v podpore Ukrajiny a ešte by proti Číne za jej kroky zaviedol sankcie.
Prehĺbenie rozporov
„Ak Peking začne dodávať Moskve zbrane, určite to bude znamenať prehĺbenie rozporov vo vzťahoch medzi USA a Čínou a výraznejšie sankcie a kontrolu vývozu zo strany Spojených štátov. Pravdepodobne by sa aj viac amerických spoločností z Číny stiahlo. Samozrejme, aj Peking by reagoval odvetnými sankcií. Scenár ekonomickému oddelenia Západu a Číny, hoci je k nemu stále dlhá cesta, by sa stal o niečo pravdepodobnejším,“ vysvetlil pre Pravdu Joshua Andresen z Centra pre výskum súperenia globálnych veľmocí na univerzite v Surrey./agentury/
X X X
Vyšetrovateľ navrhol v kauze vraždy Tutiho obžalovať Róberta Lališa
Róberta Lališa, ktorý si za iné trestné činy odpykáva doživotie, obvinili z vraždy Tutiho už v roku 2015.
Vyšetrovateľ navrhol v kauze demonštratívnej mafiánskej vraždy Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, podať obžalobu na Róberta Lališa alias Kýbla. Vyšetrovací spis bol predložený na Okresnú prokuratúru Martin. TASR to potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Žiline Martin Kokles.
„O návrhu bude rozhodnuté po oboznámení sa s rozsiahlym spisovým materiálom,“ priblížil Kokles. Ide o prípad prvej demonštratívnej mafiánskej vraždy v bratislavskom podsvetí z júla 1995.
Na začiatku júna 2020 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil v tejto súvislosti banskobystrického bosa Mikuláša Černáka z trestného činu všeobecného ohrozenia. Spolu s nebohým bratislavským bosom Miroslavom Sýkorom sa mali dohodnúť na usmrtení Tutiho.
Obaja sa mali spolčiť s ďalším bosom sýkorovcov Róbertom Lališom alias Kýblom, s Jánom B. a Jozefom F. a rozdeliť si naplánované úlohy. Jozef F. mal nástražno-výbušný systém nainštalovať pod sedadlo vodiča vozidla, ktoré používal Daniš. Následne mal 6. júla 1995 Róbert Lališ odpáliť nálož, ktorá usmrtila Tutiho aj jeho brata Jozefa Daniša, prezývaného Papas. Tuti bol jedným z prvých bosov bratislavského podsvetia a priekopníkom vo vyberaní výpalného.
Róberta Lališa, ktorý si za iné trestné činy odpykáva doživotie, obvinili z vraždy Tutiho už v roku 2015, aktuality.sk
X X X
Káčer poslal „kolaborantov Putina do riti“. Budapešť mu odporúča psychiatra
Štátny tajomník rezortu maďarskej diplomacie Tamás Menczer v stredu reagoval na kritické vyjadrenia dočasne povereného ministra zahraničných vecí SR Rastislava Káčera a označil ho za „provokatéra“. Káčer v statuse poslal odkaz tým, ktorí chcú mier za cenu zničenia Ukrajiny. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Rastislav Káčer je provokatér, podľa toho sa k nemu treba aj správať. O Rastislavovi Káčerovi sa nedávno vyjadril predseda zahraničného výboru parlamentu Zsolt Németh a my sa s jeho názorom úplne stotožňujeme. Provokácii nenaletíme!“ uviedol Menczer.
Káčer na súkromnom účte na sociálnej sieti v utorok počas cesty vlakom z Bruselu do Londýna uzavrel rozsiahly komentár o postojoch k vojne na Ukrajine slovami: „Pre kolaborantov Putina a zvlášť pre tých našich v Karpatskej kotline a Felvidéku, pre všetkých, ktorí chcú mier za cenu zničenia Ukrajiny mám jediný odkaz: Иди нахуй!“ (Choď do riti! – pozn. red.)
Server pripomenul, že Németh komentoval predchádzajúce Káčerove vyjadrenie, že ak by bol ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine úspešnejší a jeho jednotky by prišli až po slovensko-ukrajinskú hranicu, SR by dnes čelila územným nárokom Maďarska.
„Pána Káčera dobre poznám, keďže bol veľvyslancom v Budapešti, stretol som sa s ním viackrát. Musím povedať, že mám veľké obavy o jeho duševné zdravie. A radím mu, aby urýchlene navštívil psychiatra,“ povedal Németh po pondelňajšej bratislavskej schôdzke predsedov zahraničných výborov parlamentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4)./agentury/
X X X
Mesežnikov: Pád Kyjeva by ublížil aj členstvu Slovenska v NATO
Analytik Grigorij Mesežnikov je presvedčený, že šéf Kremľa by pred rokom zaútočil proti svojmu východnému susedovi aj v prípade, že by sa Kyjev odklonil od svojho smerovania do NATO.
Verejných prejavov nesúhlasu s inváziou na Ukrajinu bolo v Rusku málo. Snímka z Moskvy zo septembra 2022 je zo zatýkania na demonštrácii proti vyhláseniu čiastočnej mobilizácie.
„Vladimir Putin totiž uvažuje tak, že Rusko ako imperiálny štát nemôže existovať bez územia Ukrajiny,“ povedal v rozhovore pre Pravdu rodák z Ruska, ktorý už viac ako štyri desaťročia žije na Slovensku.
X Bola informačná kampaň Kremľa nastavená tak, aby väčšina ľudí v Rusku uverila tvrdeniu, že vpád vojsk na Ukrajinu je nevyhnutný?
Vymývanie mozgov nastalo už na konci roku 2013, keď sa v Kyjeve začali demonštrácie proti tomu, že prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu Ukrajiny s EÚ. Euromajdan prerástol do revolučného pohybu a Kremeľ usúdil, že sa deje niečo, čo ohrozuje predstavu Ruska o tom, akým smerom sa má Ukrajina uberať. Najprv Moskva označovala proeurópskych Ukrajincov za banderovcov, za nasledovníkov radikálneho nacionalizmu. Po vypuknutí bojov v Donbase na jar 2014 Rusko začalo narábať s naratívom o ukrajinských nacistoch, ktorí zabíjajú ruskojazyčných obyvateľov. Ďalších osem rokov Moskva pestovala tieto výmysly až do 24. februára 2022, keď prezident Vladimir Putin vydal rozkaz k invázii. Videli sme, že štátna propaganda mu veľmi pomohla.
X V akom zmysle?
Putin zaútočil s vedomím, že ho veľa Rusov podporí a že verejný nesúhlas bude mať podobu minimálnych rozmerov. Verejných protestov bolo málo a tí, čo podľahli atmosfére strachu, mlčali, čím inváziu tolerovali. Odvtedy sa v podstate nič nezmenilo napriek tomu, že Putinovi vôbec nevyšiel jeho vojenský plán s Ukrajinou a že ruská armáda má už určite viac ako 100-tisíc zabitých vojakov. Ruská spoločnosť sa nedokázala vzoprieť a myslím si, že mnohí práve uverili propagande.
X Rozhodol by sa Putin napadnúť Ukrajinu aj v prípade, že by sa odvrátila od snahy vstúpiť do NATO a v podstate by si stanovila za cieľ štatút neutrálneho štátu?
Som presvedčený, že áno. A nemyslím si, že zbližovanie Ukrajiny s NATO bol hlavný motív invázie. Putin totiž uvažuje tak, že Rusko ako imperiálny štát nemôže existovať bez územia Ukrajiny. Používa síce falošné historické mýty, aby podporil túto predstavu, ale funguje mu to v ruskej spoločnosti. Začal tvrdiť, že nielen Ukrajinci, ale aj Bielorusi tvoria s Rusmi jeden národ. Rozhodol sa popierať existenciu ukrajinského národa. Jeho výroky boli čoraz viac extrémne.
X Ako v minulosti vnímal Ukrajinu?
Výlučne sa na ňu pozeral v spojitosti s jej politickými, ekonomickými a kultúrnymi väzbami s Ruskom. Jedine v kontexte toho, čo znamená Ukrajina pre ruské záujmy. A nechcel alebo nedokázal pochopiť že Ukrajinci sa necítia byť euroázijským národom, čo platí, naopak, o mnohých Rusoch. Tí nepovažujú seba za európsky národ, ale hovoria o unikátnej ruskej civilizácii v euroázijskom národnom priestore.
x Spomenuli ste Putinov sen o vytvorení ruského impéria. Môže mať preto záujem zhltnúť aj Bielorusko či Moldavsko, dva malé štáty v porovnaní s veľkou Ukrajinou?
Je to smutné konštatovanie, ale Bielorusko je už fakticky okupovanou krajinou. Niektorí analytici hovoria, že Rusku sa ho podarilo v podstate anektovať. Bielorusko totiž nemá vlastnú zahraničnú politiku. Ekonomicky je absolútne podriadené Rusku, úplne je od neho závislé v dodávkach plynu i ropy. Jediné, čo sa Putinovi zatiaľ v Minsku nedarí, je to, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko nepodľahol jeho tlaku, aby sa priamo zapojil do vojny proti Ukrajine.
X Prečo sa Putin snaží Lukašenka k tomu dotlačiť?
Z Putinovho pohľadu by to malo v prvom rade významnú symbolickú hodnotu – v propagandistickom zmysle pozrite sa: je tu aj ďalší štát, ktorý musí bojovať proti Ukrajine. O sile bieloruskej armády sa dá totiž výrazne pochybovať. Nepriamo je však súčasťou agresie, čím sa potvrdzuje to, že Minsk je už takmer úplne podriadený Moskve. Lukašenko povolil ruskej armáde, aby vlani vo februári zaútočila na Ukrajinu aj z bieloruského územia. Nedá sa vylúčiť, že Putin si brúsi zuby aj na Moldavsko. Nepochybne by rád videl začlenené v ruskom impériu aj tri pobaltské štáty, ale naráža na obmedzujúcu skutočnosť, že Estónsko, Litva a Lotyšsko sú členské krajiny NATO.
X Aký vývoj by mohol nastať, keby Putinovi vyšiel jeho plán blitzkriegu proti Ukrajine?
Súhlasím s názorom uznávaného ruského historika a analytika Jurija Felštinského, ktorému, žiaľ, čo sa týka ruskej expanzívnej politiky, takmer všetko v jeho prognózach vychádza. Tvrdí, že keby sa Rusku podarilo rýchlo zlomiť Ukrajinu a teda by sa ocitlo pri hraniciach s členskými štátmi NATO, tak by veľmi dôrazne presadzovalo dosiahnutie svojho ultimáta adresovaného Západu. Pripomeniem, že Kremeľ vlani vyzval Severoatlantickú alianciu, aby sa vrátila do svojej podoby spred roku 1997. Vtedy v júli Česko, Maďarsko a Poľsko ako prvé tri krajiny získali na summite NATO v Madride pozvanie na vstup do aliancie a neskôr pribudli ďalšie štáty vrátane Slovenska. Nazdávam sa, že v danej situácii by sa Putin spoliehal na to, že Západ cúvne.
X Čo konkrétne by požadoval a aká by mohla byť reakcia z druhej strany, ktorá by ho uspokojila?
Putin by mohol použiť aj vydieranie jadrovými zbraňami. V zmysle skúste sa s Ruskom dohodnúť na novom usporiadaní geopolitických vzťahov. Bol by to návrat Moskvy o takmer tri desaťročia dozadu, keď nesúhlasila s rozširovaním NATO, no nemala silu mu zabrániť. Keby Kyjev padol, pri slovenských hraniciach by stáli ruské tanky.
NATO zdôrazňuje kolektívnu bezpečnosť svojich členských štátov a je asi nemožné predstaviť si, že Putin by ktorýkoľvek z nich dotlačil k odchodu z aliancie.
Nemyslel som to tak, že NATO by na základe Putinovho nátlaku stratilo ihneď niekoľko svojich členských krajín. Išlo by o to, že ruský vodca by možno mohol prinútiť alianciu, aby sa v štátoch, o ktoré sa rozšírila, nenachádzali žiadni zahraniční vojaci, nijaká cudzia vojenská základňa, aby sa armády týchto krajín nezúčastňovali na spoločných cvičeniach. V takom prípade by Putin zosmiešnil NATO, pretože by prestalo plniť svoju základnú úlohu – mať nad členskými štátmi bezpečnostný dáždnik. Samozrejme, že taký vývoj by vážne uškodil aj členstvu Slovenska v NATO.
X Existuje možnosť, že v Rusku nastane mocenská zmena?
V Rusku sú ľudia, ktorí by chceli odstrániť Putinov režim, ale ich potenciál je nulový. Putin totiž drží moc pevne v rukách. Zmena politických pomerov v Rusku prichádza do úvahy, až keď odíde z Kremľa. A to sa nepochybne udeje jedine po jeho biologickej smrti.
Grigorij Mesežnikov
Slovenský analytik, ktorý sa narodil v meste Oriol v západnej časti Ruska. Má 64 rokov. V roku 1981 vyštudoval na Moskovskej štátnej univerzite (filozofiu a sociálnopolitické vedy). Od toho istého roku žije stále na Slovensku.
V rokoch 1993 – 1997 pracoval v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. V roku 1997 bol jedným zo zakladateľom občianskeho združenia Inštitút pre verejné otázky (IVO). Od roku 1999 až do súčasnosti vykonáva funkciu prezidenta IVO. Je autor mnohých odborných publikácií./agentury/
X X X
Vojna na Ukrajine: Meloniová nateraz vylúčila dodanie stíhačiek ukrajinským silám
Meloniová počas utorkovej návštevy Kyjeva prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú, finančnú a civilnú podporu v boji proti už takmer rok trvajúcej ruskej agresie.
Taliansko nateraz neplánuje ukrajinským silám poskytnúť stíhačky, vyhlásila v utorok premiérka Giorgia Meloniová. Ako napísala stanica Sky News, túto pozíciu momentálne zastávajú viaceré európske krajiny.
„Dodávka lietadiel aktuálne nie je na stole,“ odvetila Meloniová na otázku o prípadnom doručení moderných stíhačiek Kyjevu. „Ide o rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté spoločne s medzinárodnými partnermi,“ dodala.
Vyjadrila sa tak potom, čo taliansky denník La Repubblica zverejnil správu, že Rím by mohol ukrajinskej armáde poskytnúť päť bojových lietadiel AMX.
Premiérka avizovala dodávku systémov protivzdušnej obrany
Väčšina Talianov je proti dodávkam zbraní Ukrajine a mier by radšej chceli docieliť ústupkami Rusku, ukázal podľa Sky News nedávny prieskum verejnej mienky. Meloniová – rovnako ako Ukrajina – robenie ústupkov voči Moskve dôrazne odmietla.
Meloniová počas utorkovej návštevy Kyjeva prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú, finančnú a civilnú podporu v boji proti už takmer rok trvajúcej ruskej agresie. Na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Meloniová konkrétne avizovala dodávku systémov protivzdušnej obrany.
Šéfka talianskej vlády navštívila aj mestá Buča a Irpiň, v ktorých ruskí vojaci krátko po začiatku invázie zavraždili stovky civilistov, aktuality.sk
X X X
Spájanie, trieštenie či kvasenie? Hlina opúšťa Dobrú voľbu kvôli Pellegrinimu. Baťo tvrdí, že sa o ničom nerozhodlo
Ďalšie spájanie alebo ďalšie trieštenie? Bývalý predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina sa koncom decembra 2021 spojil s bývalým lídrom Dobrej voľby Tomášom Druckerom a stal sa súčasťou strany. Dnes z nej vystupuje. Dôvodom je obrat v smerovaní strany, ktorá má vstúpiť do rokovaní s Hlasom. Radoslav Baťo uviedol, že predsedníctvo sa ešte nerozhodlo.
Do volieb ostáva niečo vyše sedem mesiacov a situácia na politickej scéne je naozaj pestrá. Kým v parlamente sa začínajú objavovať populistické návrhy, ktorými si chcú strany súčasnej koalície aj opozície získať voličov, mimo neho prebieha množstvo rokovaní. Do hry vstúpilo niekoľko subjektov a už mesiace sa hovorí o rôznych rokovaniach a o spájaní stredopravých alebo tzv. demokratických síl.
Hlina odchádza z Dobrej voľby
Podľa Hlinu mala strana Dobrá voľba a Umiernení ešte 11. februára predsedníctvo. Na ňom sa mali rozhodnúť, že vstupujú do rokovania o predvolebnej spolupráci v blížiacich sa predčasných voľbách so stranou Hlas. Pre bývalého šéfa KDH to bola posledná kvapka. „Platforma Umiernených má inú predstavu o tom, s kým a ako spolupracovať v nadchádzajúcich voľbách. Platforma preto nebude pokračovať v spolupráci so stranou Dobrá voľba v rámci jedného subjektu,“ uviedol pre denník Pravda. Ako prvý o jeho odchode informoval denník Sme.
„Predstavy o spolupráci s inými politickými stranami sú natoľko zásadne odlišné, že nám neumožňujú ďalej spolupôsobiť v rámci jedného politického zoskupenia a rozdelenie bude korektné voči kolegom aj verejnosti,“ vysvetlil bývalý predseda KDH. Platforma Umiernených sa podľa neho určite nebude transformovať na politickú stranu do volieb 2023.
„V období do volieb 2023 budeme pôsobiť ako občianska názorová platforma a vyvíjať činnosť smerom k tomu, aby stredopravé nepopulistické politické formácie uspeli vo voľbách,“ dodal.
Strana sa ešte nerozhodla
Radoslav Baťo, ktorý sa po odchode Tomáša Druckera stal neoficiálnym lídrom strany a komunikuje kľúčové stanoviská, to však vidí inak. Predsedníctvo podľa neho nerozhodlo o spojení so žiadnym subjektom. „Držíme sa zásady, že oznamujeme výsledky, nie reči,“ povedal. Priznal však, že sú v strane nespokojní s tým, ako sa vyvíja situácia na rokovacej scéne medzi rôznymi subjektmi. „Ako si jednotlivci robia mediálne píar – a bez výsledkov, ako sa tu tára, ako do tohto priestoru vpadli ľudia z OĽaNO, čo je pre nás neprijateľné,“ skonštatoval.
Hlina sa spája s Druckerom, vstupuje do Dobrej voľby
Dobrá voľba už koncom januára vylúčila zo spolupráce hnutie OĽaNO, Smer a „rôzne verzie fašistických strán“. Spoluprácu s Hlasom nevylúčil ani nepotvrdil. „Vyjednávači majú preto pomerne voľné ruky, ako presadzovať našu politickú líniu, naše priority a kompetenciu, ktorou disponujeme. Našimi programovými prioritami sú zdravotníctvo a stabilné verejné financie,“ dodal.
V súvislosti s rokovaniami sme oslovili aj stranu Hlas. Tá však neodpovedala, či rokujú o predvolebnej spolupráci s Dobrou voľbou alebo či nejaké rokovania plánujú. V reakcii uviedli, že platí vyjadrenie po včerajšom rozšírenom predsedníctve. „Hlas pôjde do volieb samostatne s plánom zásadnej obnovy Slovenska a nádeje do budúcnosti. Chceme byť jedinou alternatívou voči súčasnému marazmu chaosu a dať ľuďom novú, kompetentnú, stabilnú a dôveryhodnú vládu, ktorá bude riešiť ich skutočné problémy namiesto vzájomných sporov,“ povedal líder strany Peter Pellegrini.
Rozšírené predsedníctvo zdôraznilo, že len ľudia v demokratických voľbách rozhodnú, kto dostane mandát na obnovu Slovenska a s kým má tento mandát napĺňať. „Predsedníctvo Hlasu však potvrdilo, že HLAS po parlamentných voľbách nebude za žiadnych okolností spolupracovať so stranami OĽaNO a ĽSNS, pretože ich považuje za vážnu hrozbu pre slovenskú demokraciu. O spolupráci s ostatnými subjektmi rozhodnú voliči i ochota týchto strán podieľať sa plnení plánu a vízie Hlasu,“ dodal Peter Pellegrini.
Idú voľby, odchody budú na dennom poriadku
Podľa politológa Prešovskej univerzity Michala Cirnera sa predčasné voľby blížia a pre politické strany je čas sa vymedziť. „S kým áno, s kým nie, a to nielen po voľbách, ale aj pred voľbami – s kým spolupracovať, koho označiť za potenciálneho koaličného partnera, s kým ísť na kandidátnu listinu alebo do spoločnej koalície. Pri týchto spájaniach a vymedzovaní sa nebudú nikdy všetci spokojní, preto bude aj naďalej dochádzať k odchodom z politických strán na základe týchto rozhodnutí,“ myslí si.
Alojz Hlina odchádza z Dobrej voľby.
„Pán Hlina má zaujímavú politickú minulosť, prítomnosť a dovolím si tvrdiť, že aj budúcnosť. Jedno je však isté, vymedzuje sa dlhodobo proti strane Smer a Hlas, takže z tohto pohľadu je to jeho logické rozhodnutie. Pán Baťo má zas problém s hnutím OĽaNO a predovšetkým Igorom Matovičom, takže všetky deriváty hnutia OĽaNO, kde by mali byť ľudia, ktorí dlhodobo kryli Igorovi Matovičovi chrbát (napríklad Eduard Heger) sú pre spoluprácu z jeho pohľadu neprijateľné, čo je opäť legitímne rozhodnutie,“ skonštatoval politológ.
Je to ďalšie spájanie alebo ďalšie štiepenie? „Je to politické kvasenie,“ zhodnotil s tým, že ide o pragmatické politické rozhodnutie. „Nevidíme do vnútorných rokovaní o možnom spájaní, pokiaľ by to malo byť pre Dobrú voľbu nevýhodné alebo sú sklamaní konaním zainteresovaných, musia zvoliť iné smerovanie, ak to pre nich má mať zmysel,“ dodal./agentury/
X X X
Rusko je agresor, vyhlásil Stančík. Bez rozhodnutia USA mierové rokovania nebudú, reaguje Kéry
V utorok zazneli prejavy ruského a amerického prezidenta. Vladimir Putin aj Joe Biden nám ukázali svoje svety a povedali, ako ich chcú riadiť. Aké boli očividné rozdiely v obsahu a forme ich prejavov? V relácii Téma dňa diskutovali predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry a štátny tajomník ministerstva zahraničia Andrej Stančík.
Hosťami druhej časti relácie Téma dňa boli Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska, Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska a Radomír Brtáň, starosta obce Košeca a prvý podpredseda ZMOS-u.
Biden vs. Putin
Kéry hovorí, že ho zaujalo odhodlanie na jednej, aj na druhej strane. „Putin sa už nebojí hovoriť o konflikte ako o vojne, nie je to už špeciálna operácia. Z jeho slov bolo cítiť odhodlanie. Obvinil Západ z toho, že pomyselného džina vypustil práve on. Rovnaké odhodlanie bolo od Joea Bidena, ktorý hovorí, že NATO nikdy nebolo také jednotné ako teraz. No nie je to pre mňa dobrá správa ani z jednej, ani z druhej strany. Informačná vojna prerástla do typickej vojenskej propagandy. Nemožno očakávať, že by si v najžližšej dobe Ukrajina a Rusko sadli za jeden stôl a začali rokovať,“ myslí si Kéry. Dodal, aby sme neboli naivní. Podľa neho to bez rozhodnutia Spojených štátov Zelenskyj nikdy neurobí.
Stančík si myslí, že vieme hodnotiť príbeh. „Sú to slová, sú to činy, je to minulosť. Biden je demokraticky zvolený prezident, Putin je večný prezident. Vieme, že Biden rečnil pred davom ľudí, ktorý si nevybral, Putin pred tými, ktorý boli presne vybraní. Je to pomerne mimo reality. Je obklopený tými najvernejšími. Toto sú dva zásadné rozdely medzi svetom demokracie a autokracie,“ zhodnotil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
Putin prejav čítal, Biden rozprával voľne a vedel, čo chce povedať. Kéry hovorí, že ho nezaujíma forma, ale obsah. „Americkí politici majú radi naučené gestá. Dôležitý je obsah slov oboch prezdientov. Neveští nič dobré vystúpenie ani jedného, ani druhého prezidenta. Vyzerá to tak, že USA ani Ruská federácia nechcú tútu vojnu rýchlo ukončiť,“ hovorí s tým, že vojnu na Ukrajine môžu ukončiť iba tieto dve veľmoci. Stančík si myslí, že ruské gestá sú o niečo menej uveriteľnejšie. „Vidíme, že Rusko vojnu plánovalo. Ešte rok pred vojnou Putin napísal esej, že Ukrajina neexistuje, že je to umelý štát. Ruské rakety dopadajú na hlavy ukrajinských žien a detí. Nebojuje sa v Rusku, ale na Ukrajine,“ vysvetlil.
X X X
Pred parlamentom protestovali starostovia. Nepáči sa im Hirmanova pomoc s energiami
Zhromaždenie sa konalo napriek tomu, že v utorok minister hospodárstva predstavil pomocnú schému. Niektorí starostovia a primátori ju považujú za nedostatočnú, no nie všetci vidia riešenie v protestoch.
Pred Národnú radu dnes prišli protestovať stovky starostov, primátorov aj zamestnancov miest a obcí z celého Slovenska. Davom sa niesli slová ako „hanba“ a hlavné heslo zhromaždenia bolo „Kto škodí mestám a obciam, škodí ľuďom!“.
Dôvodom nespokojnosti zástupcov niektorých samospráv je pomoc štátu s vysokými cenami energií. Myslia si, že je nedostatočná.
Kolegovia sa nepridali
Protest zvolala najväčšia organizácia samospráv – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Kolegovia z Únie miest Slovenska a združenia samosprávnych krajov SK 8 sa k nim nepridali. Tiež vidia v pomoci problém, no nepovažujú ho za taký vážny, aby vyšli do ulíc.
Napriek tomu sa dnes pred Národnou radou stretli stovky ľudí. „Sú to práve zamestnanci samospráv, na ktorých majú vplyv všetky zlé rozhodnutia parlamentu,“ povedal pred parlamentom starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Dodal, že obce už nedokážu suplovať štát a musí sa to zastaviť.
„V januári nám hovorili, roztrhajte faktúry, ktoré vám prišli, neplaťte ich. Prišli opravené faktúry, ešte vyššie,“ sťažoval sa na chaos starosta Nižného Hrušova Ján Fenčák a dodáva, že menšie obce sú na pokraji ekonomického kolapsu.
Kompenzácie od ministerstva nestačia
Protest sa konal aj napriek tomu, že minister hospodárstva Karel Hirman v utorok, teda len deň pred zhromaždením, predstavil výzvu, ktorá by mala verejnému sektoru pomôcť. Cieľom je kompenzovať 80 percent oprávnených nákladov vynaložených na energie. Vypočítava sa ako rozdiel nákupnej ceny komodity a cenového stropu, ktorý je stanovený v prípade elektriny na 199 eur, v prípade plynu na 99 eur.
O dotáciu môžu požiadať za január, február a marec firmy, samosprávy, športové kluby, kultúrne inštitúcie či cirkevné organizácie, ktoré majú IČO. Za prvý deň od spustenia výzvy prijali vyše 1 100 žiadostí za 2,2 milióna eur.
Organizátori protestu však v schéme pomoci stále vidia medzery. „Táto kompenzácia je úplne nereálna v tom, že ignoruje mesiace október, november a december 2022 a nerieši, že spotové ceny sú pod úrovňou 199 eur, ale konečná cena elektriny presahuje 300 eur,“ vysvetľuje primátor Partizánskeho a podpredseda ZMOS Jozef Božik s tým, že v januári si nebude väčšina samospráv schopná pomoc uplatniť.
Ilustruje to na príklade Partizánskeho, ktoré má síce spotovú cenu elektriny 160 eur za jednu megawatt hodinu, no distribučné poplatky ju vyženú až na 360 eur. V takomto prípade im nebude kompenzovaný ani cent, čo ich núti zatvárať služby.
Hirman kritizoval ZMOS
Minister hospodárstva Hirman dnes zároveň uistil starostov a primátorov, že výzva bude platiť celý tento rok. ZMOS kritizoval, že na svojej stránke nemali zverejnené informácie o spustenej výzve.
Napriek predstavenej schéme je pripravený na stretnutie aj predseda vlády Eduard Heger. „Chápem, že sú aj menšie obce, ktoré potrebujú väčšiu pomoc. Preto pozývam zástupcov samosprávy na rokovanie, aby sme tieto špecifické problémy riešili za stolom,“ vyjadril sa včera na Facebooku.
Okrem pripravenej výzvy od ministerstva hospodárstva vláda vyčlenila 325 miliónov eur na ich dofinancovanie počas rastúcej inflácie. „Ďalších 200 miliónov dáme obciam, mestám a krajom na pomoc pri platení vysokých účtov za energie,“ dodal s tým, že by sa mali stretnúť budúci týždeň.
Rišenie má medzery, hovoria aj ďalšie združenia
So štátom rokuje aj Únia miest Slovenska (ÚMS). Podľa hovorkyne Daniely Piršelovej je riešenie rezortu hospodárstva síce technicky pripravené dobre, ale je nevhodne nastavené. „Samospráva nie je platiteľom DPH, ktorá je pre samosprávu výdavkom a pre štát príjmom,“ vysvetľuje. ÚMS adresovala začiatkom februára predsedovi vlády list so žiadosťou o prehodnotenie tejto schémy. Rokovania s rezortmi sú stále otvorené,“ dodáva Piršelová.
Samosprávy nie sú v postupe zjednotené. Združenie SK 8 vylúčilo protestné a nátlakové akcie a vyhlásenie výzvy na pomoc pri zvládaní energetickej krízy kvituje.
„Jednou z otvorených otázok ostáva, či stredná škola s jedným IČO bude môcť požiadať o kompenzáciu zvýšených cien energií tak na prenesený výkon štátnej správy v oblasti vzdelávania, ako aj na originálny výkon svojich kompetencií, respektíve svoju podnikateľskú činnosť,” vyjadrila sa Kancelária SK 8, podľa ktorej prvú z týchto pomocí zastrešuje ministerstvo školstva, druhú a tretiu ministerstvo hospodárstva a čakajú na spätnú väzbu. Zároveň vítajú ponuku Eduarda Hegera na rokovanie, aktuality.sk
X X X
Behula: Čo robiť, aby spravodlivosť nezlyhávala
Nežiadajme v mediálne sledovaných kauzách exemplárne tresty. Právny štát je postavený na rovnosti pred zákonom.
Zabitie Filipínca Henryho Acordu šokovalo verejnosť už od začiatku. Nielen kvôli videu, na ktorom bolo jasne vidno, ako Juraj Hossu surovo kopol kľačiaceho Henryho do hlavy, na jeho bezvládne telo si nohu a fotografoval sa s ním ako s trofejou, ktorú skolil. Takmer rovnaké pobúrenie ako samotný čin vyvolal prístup orgánov činných v trestnom konaní.
Nedostatočné a povrchné
Prokurátor najprv ani nevzal páchateľa do väzby, pretože nevidel dôvod na obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. O väzobnom stíhaní rozhodol o niekoľko dní až sudca okresného súdu z rovnakých dôvodov, ktoré prokurátorovi nestačili. Henry Acorda totiž medzitým v nemocnici zomrel a po páchateľa si znova prišla polícia.
Prípad vyvolal veľkú vlnu záujmu médií a verejnosti, a tak sa doň vložila Generálna prokuratúra. Jej vtedajší šéf Jaromír Čižnár označil konanie dozorového prokurátora za „nedostatočné a povrchné“.
Politici ako Boris Kollár žiadali pre páchateľa „exemplárny postih“. A dopadlo to naozaj exemplárne – teda ako príklad, hoci zrejme nie taký, aký si predstavoval Kollár. Okresný súd najprv Hossua odsúdil iba na šesťročné väzenie.
Spodná hranica trestnej sadzby za zabitie je pritom sedem rokov. Súd uložil nižší trest, pretože páchateľ svoj čin oľutoval a spáchal ho pod vplyvom alkoholu a liekov, teda v stave zníženej príčetnosti.
Spoločenská objednávka nestačí
Opäť tak musela zakročiť Generálna prokuratúra. Na jej pokyn sa Krajská prokuratúra v Bratislave proti rozsudku odvolala a Krajský súd v Bratislave napokon v Hossua v septembri 2019 právoplatne odsúdil na deväťročný trest. Po troch rokoch je však podmienečne na slobode. A mnohí to budú vnímať ako exemplárny príklad zlyhania spravodlivosti.
Nepresvedčí ich ani to, že Hossu si po započítaní pobytu vo väzbe už odsedel polovicu trestu, dostal sedemročnú podmienku, monitorovací náramok alebo nočný zákaz vychádzania. Poslanec Juraj Šeliga žiada ministra spravodlivosti Viliama Karasa, aby podal dovolanie na Najvyšší súd, pretože trest nemusí byť len spravodlivý, ale musí sa takým aj javiť.
S tým sa dá súhlasiť. Ak sa na prípad pozrie Najvyšší súd, nemôže to uškodiť. Rozhodnutie by mohlo dokonca prispieť k posilneniu autority súdu, ktorý sa najmä v ére Štefana Harabina spájal skôr s krivením práva a bránením spravodlivosti.
No ak chceme naozaj budovať právny štát, nemôžeme sa spoliehať na to, že ak sa prípad dostane do novinových titulkov a vznikne dostatočná spoločenská objednávka po spravodlivosti, na poslednú chvíľu zasiahne minister, pretože si to želá verejnosť a politici.
Žiadne exemplárne tresty
Nemôžeme rátať s tým, že ak si dozorový prokurátor svoju prácu urobí nedostatočne a povrchne, alebo ak prvostupňový súd uloží príliš nízky trest, tak zakaždým zasiahne Generálna prokuratúra, keď zároveň v iných medializovaných prípadoch žiadame, aby generálny prokurátor do trestných konaní radšej nezasahovala vôbec.
A nežiadajme v mediálne sledovaných kauzách exemplárne tresty, pretože právny štát je postavený na princípe rovnosti pred zákonom. Samozrejme, diskusia o tom, či bola v tomto prípade dosiahnutá spravodlivosť, je namieste. No nesmie byť len o jednom páchateľovi a o emóciách (akokoľvek oprávnených), ktoré jeho brutálny čin vyvolal.
Meniť zákony na základe jedného prípadu nie je riešením. Iste, dodržanie zákonného postupu ešte nemusí vyvolať pocit, že bola dosiahnutá spravodlivosť. No ak pociťujeme rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou, nestačí sústrediť sa na jeden konkrétny prípad, ale na celú trestnú politiku.
Frustrácia namiesto očisty
Nechajme odborníkov debatovať o tom, či nie sú sadzby za násilné trestné činy príliš nízke. Diskusiu o neprimeranosti niektorých trestov potrebujeme už dlho. Uvažovať sa dá aj o tom, či podmienečný trest a obmedzenia s ním spojené dostatočne plnia účel trestu, ktorým nemá byť len ochrana spoločnosti a morálne odsúdenie páchateľa, ale aj jeho náprava.
Hnev je v tomto prípade pochopiteľný a prirodzený. Môže byť aj prejavom súcitu s obeťou. Pri Henrym Acordovi Slováci prejavili toľko solidarity, že sa to azda ani nečakalo. Na pochode, ktorý žiadal spravodlivosť pre Henryho, sa zúčastnilo asi dvetisíc ľudí. Ako povedal na poslednej rozlúčke kňaz Benjamín Kosnáč, hlboko sa ho dotklo, ako promptne mnohí ľudia reagovali s pobúrením hnevom a výzvou na spravodlivosť.
Pobúrenie nad nízkym trestom zas môže znamenať, že verejnosť ešte stále nedôveruje orgánom činným v trestnom konaní. Napokon, stále sa ukazuje, že dlhé roky mala na nedôveru plné právo. No nezabudnime, že trest nie je pomsta. Ak sa to ako spoločnosť nenaučíme, čaká nás namiesto očisty štátu len frustrácia. Bez ohľadu na to, ako dopadnú najbližšie volby, aktuality.sk
X X X
Škoda medzi súkromnými klientmi padla. Toto je 15 januárových bestsellerov
Škoda je naďalej na Slovensku najsilnejšou značkou a v januári sa jej darilo. Medzi súkromnými klientmi však pozíciu jednotky prekvapivo stratila. Prenechala ju Japoncom.
V januári rebríčku najpredávanejších áut na Slovensku dominovali dva modely značky Škoda. Vyzerá to tak, že pozitívny trend v oblasti predaja áut sa na Slovensku nezastavil ani začiatkom tohto roku. V medziročnom porovnaní totiž predaje nových áut kontinuálne rastú už štvrtý mesiac po sebe.
Trh sa vzmáha
Podľa údajov Zväzu automobilového priemyslu sa v januári 2023 zaregistrovalo 6 680 nových osobných automobilov. Medziročne predstavujú registrácie nových osobných vozidiel nárast o 16,40 percenta. Registrácie malých úžitkových automobilov (kategória N1) dosiahli v januári 2023 počet 484 vozidiel, čo oproti rovnakému mesiacu minulého roka s počtom vozidiel 492 predstavuje len minimálny pokles na úrovni 1,63 percenta.
Zaujímavá je situácia v predaji elektromobilov. V januári sa ich na Slovensku predalo 105, pričom jednotkou sa so 16 kusmi stal Mercedes-Benz a o zdieľané druhé miesto sa s 12 predanými elektromobilmi delí BMW a Hyundai. Aj z týchto čísiel vidno, že elektrické autá si bez dotácií dokážu na Slovensku kúpiť len tí, ktorí si môžu dovoliť investovať do prémiových značiek, pre bežných ľudí zatiaľ zostávajú nedostupné. Ak sa ich predaj má pohnúť, už len preto, aby sme dostáli svojim medzinárodným záväzkom, dotácie sú aspoň v najbližších rokoch absolútne bez diskusie nevyhnutné.
Ak sa pozrieme na medziročné porovnanie v tretej časti tohto článku, taktiež vidno pozitívny trend. Z top 15 najpredávanejších áut na Slovensku si medziročne polepšilo 12, jedno auto (Toyota Corolla Cross) je v rebríčku nováčikom a pohoršili si len dve.
Najviac mladoboleslavský bestseller Octavia, pri ktorom je medziročný prepad predaja bezmála trojnásobný. Samozrejme, ide len o prvý mesiac a je veľmi pravdepodobné, že Octavia v tých ďalších naberie dych. Napriek tomu je Octavia v problémoch už takmer dva roky, čaká sa na ňu veľmi dlho a hrozí jej postupná strata flotilových klientov.
Treba však povedať, že ďalšie mladoboleslavské modely si medziročne výrazne polepšili a po dlhom čase sú v rebríčku najpredávanejších áut na čele dve Škody – Fabia a Kamiq, pričom tretí model, ktorým je Scala, skončil len tesne za prvou päťkou.
Výrazný prepad predaja nastal aj pri Sanderu. Tam je to však dané tým, že po tomto malom a cenovo dostupnom hatchbacku je už niekoľko mesiacov obrovský dopyt na lukratívnejších západných trhoch (najmä na francúzskom) a dodávky automobilka smeruje prednostne tam. Len pre zaujímavosť – za celý minulý rok sa stalo Sandero druhým najpredávanejším autom v Európe, navyše len s minimálnym odstupom za prvým Peugeotom 208.
Na Slovensku sa do prvej pätnástky v januári nedostalo (ak nerátame Daciu) ani jedno francúzske auto, no Peugeot 208 skončil tesne za ňou. Na 23. priečke skončil Citroën C3. Na 34. mieste je Renault Arkana, z ktorého sa predal dokonca o jeden kus viac ako z Clia, ktoré ešte pred pár rokmi patrilo na Slovensku k absolútnym bestsellerom. //agentury/
X X X
Nie je to o láske, ani o sexe. Prečo majú Česi viac detí ako Slováci?
Nech nás to akokoľvek hnevá, Česi boli vždy trochu pred nami. V hokeji, kultúre aj ekonomike. Mali jednoducho lepšiu štartovaciu pozíciu. Potom sme ich začali dobiehať a podarilo sa nám zmenšiť medzeru. Áno, aj v tom hokeji. Oni síce oslavujú 25. výročie víťazstva na olympiáde v Nagane, my si každý rok pripomíname historické zlato na majstrovstvách sveta.
Česko vs. Slovensko nie je len o hokeji
Ako sme na tom 30 rokov od rozdelenia po ekonomickej stránke? Slovensko bolo v istej chvíli tigrom, ktorý dokázal využiť, čo mu trh ponúkal. Nízke mzdy, daňové prostredie a kopírovanie postupov zo zahraničia. „Ale teraz sa plantáme. Musíme prísť s nápadmi a s inováciami,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne v najnovšej epizóde Janolytik.
Je Česko popredu pred Slovenskom? A má niektorá z našich krajín väčšiu šancu dotiahnuť sa na sto percent ekonomického výkonu Európskej únie? Že vám je to jedno? Nemalo by byť. Ak chcete, aby sa vám na Slovensku dobre žilo.
Zistite, či bude dostatok peňazí na dôchodky nielen pre vás, ale aj vaše deti.Zdroj: Slovenská sporiteľňa
Zachránia nás mileniáli alebo Husákove deti?
Kvalita života sa síce ťažko hodnotí – v Česku aj na Slovensku sú ľudia, ktorí sa majú dobre, ale aj takí, ktorým sa darí menej. Dôležité však je, ako sa má priemerný Čech a Slovák. Koľko rokov sa dožíva, aj koľko rokov trávi v škole. Ale aj to, koľko detí sa kde narodí. Myslíte si, že rok 2060 alebo 2080 je ďaleká budúcnosť? Verte, že sa vás týka a už vlaňajšok mohol predznamenať, ako to na Slovensku bude o pár dekád. V Janolytikovi si pravdepodobne prvýkrát vypočujete novú prognózu o tom, koľko obyvateľov bude mať Slovensko už o necelých 60 rokov.
Koľko ľudí bude na Slovensku o 60 rokov? Nové prognózy sa dozviete vo videu.Zdroj: Slovenská sporiteľňa
Čo s týmto všetkým majú Husákove deti? Kedy môžeme čakať spomalenie starnutia populácie a kto sa o to postará? Zachránia nás mileniáli? Kto bude platiť dôchodky súčasným tínedžerom? A čo môže spraviť človek pre lepšiu kvalitu života na Slovensku?
Na tieto a iné otázky jednoducho a zrozumiteľne odpovedá dvanásta epizóda relácie JANOLYTIK s Janom Gorduličom, ktorá vás prevedie aktuálnymi témami zo sveta ekonomiky a financií. S pravidelným hosťom Matej Horňákom, analytikom Slovenskej sporiteľne, a demografom Branislavom Blehom sa pozrú na to, ako sa darí Slovensku v porovnaní s Českou republikou nielen ekonomicky, ale aj kvalitou života, aktuality.sk