Bidenova cesta do ukrajinskej metropoly sa pripravovala niekoľko mesiacov, avšak konečné rozhodnutie padlo len minulý piatok. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan potvrdil, že delegácia Joe Bidena, ktorý v pondelok pred ohlásenou cestou do Poľska zavítal aj do Kyjeva, vopred upovedomila Rusko o plánovanej Bidenovej návšteve Ukrajiny. TASR správu prevzala zo stanice BBC, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Bieleho domu.

Sullivan uviedol, že Bidenova cesta do ukrajinskej metropoly sa pripravovala niekoľko mesiacov, avšak konečné rozhodnutie padlo len minulý piatok. Biely dom Moskvu informoval pár hodín pred tým, než Biden v nedeľu ráno odletel z USA.

„Rusom sme dali vedieť, že prezident Biden bude cestovať do Kyjeva,“ povedal Sullivan podľa agentúry AFP. Dodal, že Washington chcel takto zabrániť akejkoľvek možnej eskalácii situácie. „Pre citlivú povahu tejto komunikácie nebudem hovoriť o tom, ako (Rusko) zareagovalo, ani to, aký bol presný charakter našej správy,“ doplnil.

Biden sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov dolárov, vrátane munície pre salvové raketomety HIMARS, ktoré USA darovali Ukrajine už predtým.

Sullivan priblížil, že Biden so Zelenským hovorili o potrebách Ukrajiny v oblasti energetiky, infraštruktúry, ekonomickej podpory či humanitárnych potrieb. Venovali sa tiež otázke nadchádzajúceho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o Ukrajine a úsilí získať medzinárodnú podporu pre spravodlivý, udržateľný a trvalý mier postavený na princípoch Charty OSN. Medzi tie patria predovšetkým nezávislosť a územná celistvosť Ukrajiny, aktuality.sk

  X X X

Zelenskyj sa dočkal najvzácnejšej návštevy. Biden navštívil Kyjev

Ukrajinský prezident sa dočkal najvýznamnejšej priamej osobnej podpory od ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022. Na nečakanú návštevu Kyjeva pricestoval šéf Bieleho domu. Joe Biden, ktorý má v pláne byť tri dni v Poľsku, počas letu do Európy najprv zamieril za Volodymyrom Zelenským.

Ukrajinskí predstavitelia v nedeľu večer avizovali, že pred blížiacim sa prvým výročím vpádu ruských vojsk príde do Kyjeva nejaký významný predstaviteľ Západu. V hlavnom meste Ukrajiny preto uzavreli viacero ulíc vrátane oblasti, kde sa nachádza veľvyslanectvo USA.

 „Dúfam, že prekvapenie, ktoré sa pripravuje, sa podarí,“ povedal v nedeľu námestník šéfa ukrajinskej diplomacie Andrij Melnyk. „Pre nás je dôležité, aby sme v predvečer prvého výročia agresie cítili a videli nielen podporu v podobe slov, nielen solidaritu, ale aj väčšiu pomoc a tiež účasť našich hlavných partnerov v Kyjeve,“ dodal Melnyk.

Zelenskyj: Bidenova návšteva Kyjeva je najdôležitejšia v dejinách našich vzťahov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v pondelok návštevu šéfa Bieleho domu Joea Bidena v Kyjeve za „najdôležitejšiu návštevu v dejinách americko-ukrajinských vzťahov“. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian a agentúr AFP a DPA.

Pondelková návšteva Bidena v Kyjeve podčiarkuje „výsledky, ktoré sme už dosiahli“ a „historické úspechy, ktoré môžeme spolu ako svet dosiahnuť“, nechal sa počuť najvyšší ukrajinský predstaviteľ. Výsledky tejto návštevy sa podľa Zelenského „istotne odrazia aj na bojisku“.

Zelenskyj sa poďakoval osobne Bidenovi, ale aj americkému Kongresu a amerického ľudu. „Vaša návšteva je mimoriadne dôležitým znakom podpory pre všetkých Ukrajincov,“ uviedol Zelenskyj.

Zároveň označil svoje rokovania s Bidenom za „veľmi plodné“. „Boli dôležité a kľúčové,“ povedal s tým, že hovorili o raketách s dlhým doletom.

Zelenskyj okrem toho reagoval aj na nový balík pomoci v hodnote pol miliardy dolárov, ktorý Biden v pondelok prisľúbil Ukrajine. „Je to jednoznačný signál, že ruské pokusy o víťazstvo nemajú šancu… Spolu obránime naše mestá a ľudí od teroru Ruska,“ povedal Zelenskyj.

„Cieľom Ruska bolo vymazať Ukrajinu z mapy. Dobyvačná vojna (ruského prezidenta) Putina zlyháva,“ povedal Biden.

„Táto návšteva je víťazstvom ukrajinského ľudu a prezidenta Zelenského. Napriek všetkému sa uskutočnila v záujme ukrajinského víťazstva a v záujme celého slobodného sveta,“ reagoval na Bidenovu návštevu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Dodala, že je to to signál, že ruského prezidenta „sa nikto nebojí“.

USA vopred informovali Rusko, že Biden odcestuje do Kyjeva

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan potvrdil, že delegácia Joe Bidena, ktorý v pondelok pred ohlásenou cestou do Poľska zavítal aj do Kyjeva, vopred upovedomila Rusko o plánovanej Bidenovej návšteve Ukrajiny. TASR správu prevzala zo stanice BBC, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Bieleho domu.

Sullivan uviedol, že Bidenova cesta do ukrajinskej metropoly sa pripravovala niekoľko mesiacov, avšak konečné rozhodnutie padlo len minulý piatok. Biely dom Moskvu informoval pár hodín pred tým, než Biden v nedeľu ráno odletel z USA.

„Rusom sme dali vedieť, že prezident Biden bude cestovať do Kyjeva,“ povedal Sullivan podľa agentúry AFP. Dodal, že Washington chcel takto zabrániť akejkoľvek možnej eskalácii situácie. „Pre citlivú povahu tejto komunikácie nebudem hovoriť o tom, ako (Rusko) zareagovalo, ani to, aký bol presný charakter našej správy,“ doplnil.

Biden oznámil nový polmiliardový balík pomoci pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden oznámil nový balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote pol miliardy amerických dolárov.

Biden sa médiám prihovoril spolu so Zelenským a uviedol, že pomoc bude zahŕňať viac vojenského vybavenia vrátane delostreleckej munície a húfnic.

Zelenskyj zase uviedol, že s Bidenom hovoril o „zbraniach dlhého doletu, ktoré je stále možné Ukrajine dodať, aj keď ich zatiaľ nedostala“.

Biden vo vyhlásení, ktorý Biely dom zverejnil skôr, spresnil, že pôjde o dôležité vybavenie „vrátane delostreleckej munície, protitankových systémov a vzdušných radarov, aby bolo možné ochrániť ukrajinský ľud pred leteckým bombardovaním“.

„Neskôr tento týždeň oznámime aj ďalšie sankcie voči elitám a spoločnostiam,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Šéf Bieleho domu okrem toho vo vyhlásení uviedol, že na Ukrajinu prišiel, aby potvrdil nezlomný záväzok Spojených štátov voči ukrajinskej demokracii, suverenite a územnej celistvosti. „Keď (ruský prezident) Putin spustil takmer pred rokom svoju inváziu, myslel si, že Ukrajina je slabá a Západ rozdelený. Myslel si, že vydrží dlhšie ako my, no smrteľne sa mýlil,“ uviedol Biden vo vyhlásení.

 Počas návštevy Bidena v Kyjeve sa v ukrajinskej metropole rozozvučali aj sirény varujúce pred vzdušným náletom. V čase, keď sa sirény spustili vychádzal Biden so Zelenským z Chrámu svätého Michala, pričom nevypukla panika, všíma si AFP.

Z chrámu prezidenti pokračovali k Múru pamiatky padlých za Ukrajinu, kde položili veniec a padlých si uctili chvíľou ticha.

Na sociálnych sieťach sa skôr objavili fotografie, ako sa Biden prechádza so Zelenským v centre Kyjeva. Nemecký žurnalista Julian Röpcke je jedným z prvých, kto o návšteve amerického prezidenta informoval. „Biden je v Kyjeve. Mesto, ktoré malo byť 360 dní pod kontrolou Ruska. Aký silný odkaz diktátorovi Putinovi,“ napísal na Twitteri Röpcke, ktorý pracuje pre nemecký denník Bild.

Biden po príchode do Kyjeva išiel spolu so Zelenským na Michajlovské námestie. Tam si uctili ukrajinské obete vojny. Nasledovať bude nepochybne debata dvoch lídrov v sídle ukrajinského prezidenta./agentury/

X X X

Generál Pavel: Na Ukrajine treba počítať aj s variantmi, ktoré nie sú také pozitívne

Podľa zvoleného českého prezidenta Petra Pavla je potrebné vo vývoji vojny na Ukrajine počítať aj s variantmi, ktoré nie sú pozitívne. Zopakoval tak v pondelok svoj výrok zo soboty na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Podľa Petra Pavla to však neznamená, že Západ by vopred vnímal možnosť „nie úplného víťazstva“, je však dobré byť na to pripravený. „Ako hovorí staré príslovie – kto je pripravený, nie je zaskočený – a my by sme sa rozhodne nemali nechať zaskočiť,“ dodal.

Jeho slová v Mníchove o pripravenosti na horšie varianty sa nepáčili ukrajinskému ministrovi zahraničných vecí Dmytrovi Kulebovi. Je dôležité v Ukrajinu veriť a nie ju pripravovať na horšie scenáre. „Pred rokom tu v Mníchove veľmi málo ľudí verilo, že vôbec prežijeme,“ povedal Kuleba.

Pavel svoj postoj vysvetľoval tým, že dáva prednosť realistickému pohľadu a analýzam založeným na faktoch. „Je určite dobré, keď budeme všetci chcieť dosiahnuť to najlepšie,“ povedal. Za najlepší variant sa považuje porážka ruskej armády na Ukrajine, jej stiahnutie sa z ukrajinského územia, obnovenie územnej celistvosti a plnej suverenitu Ukrajiny. „Upozornil som na to, že nežijeme v ideálnom svete,“ vysvetlil Pavel.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii absolvoval zvolený český prezident osem bilaterálnych rokovaní. Stretol sa napríklad s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom či poľským prezidentom Andrzejom Dudom a mal ďalších desať neformálnych stretnutí. Podľa svojich slov tým chcel ukázať, že Česko sa na prezidentskej úrovni vracia k aktívnej zahraničnej politike.

O všetky stretnutia žiadala podľa Pavla vždy druhá strana. Záujem bol veľký aj napriek upozorneniu, že ešte nie je oficiálne vo funkcii, aktuality.sk

X X X

Behula: Čaputová a Pellegrini majú problém s dôveryhodnosťou

Prieskumy dôveryhodnosti nemerajú (iba) dôveryhodnosť. Prezidentke však nedôveryhodnosť môže ublížiť oveľa viac ako favoritovi parlamentných volieb.

Pohľad na najnovší prieskum dôveryhodnosti nemôže tešiť nikoho. Odkedy Zuzana Čaputová padla pod 50 percent, na Slovensku stále nemáme ani jedného dôveryhodného politika. Tretím v rebríčku je Robert Fico, ktorý mal ešte nedávno dôveryhodnosť na úrovni Mariana Kotlebu.

Naopak, Kotlebov niekdajší súpútnik Milan Uhrík je dôveryhodnejší ako všetci „demokratickí“ politici, ktorí sa chcú spájať aj proti nemu. Dôveryhodnosť na úrovni odsúdeného Kotlebu má v súčasnosti namiesto Fica Mikuláš Dzurinda a šéfovi ešte stále najsilnejšej vládnej strany Igorovi Matovičovi nedôveruje viac ako 90 percent opýtaných.

Vládnuť sa dá aj bez dôvery

Najťažšie sa na rebríček však zrejme pozerá Zuzane Čaputovej. Rok pred prezidentskými voľbami jej dôveryhodnosť prvýkrat padla pod 40 percent a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa trend v najbližšej dobe mal otočiť. Oslavovať by však nemal ani víťaz prieskumu Peter Pellegrini.

Chronicky nízka dôvera verejnosti v politickú reprezentáciu či v elity všeobecne nie je pre demokraciu dobrá. Najmä ak sa zdravá nedôvera preklopí do patologickej podoby, v ktorej občania už chorobne neveria nikomu, alebo slepo verí len svojmu favoritovi. Príkladom sú priaznivci Republiky, medzi ktorými nameral Focus prezidentke a premiérovi dôveryhodnosť nula percent.

To je však skôr filozofický problém. Pri praktickom vládnutí neprekáža. Vládu prieskumy dôveryhodnosti trápiť nemusia. Kým má dôveru parlamentu, platí politická fikcia, že má dôveru verejnosti. A ako vidíme v priamom prenose, postdemokratická a postústavná vláde Eduarda Hegera nepovažuje za neprekonateľnú prekážku ani nedôveru Národnej rady.

No nedôveryhodnosť nemusí mať fatálny vplyv ani voľby. Do voličského rozhodovania vstupujú mnohé ďalšie premenné. Dzurinda bol v roku 2006 synonymom nedôveryhodného politika, no jeho SDKÚ vo voľbách získalo najlepší výsledok v histórii. Béla Bugár roky patril medzi najdôveryhodnejších politikov, no SMK ani Most vládu nikdy nezostavovali.

Pellegrini nemá nič zaručené

Matovičovi v januári 2020 dôverovalo 29 percent, Borisovi Kollárovi iba o percentuálny bod menej. OĽaNO vo voľbách získalo každý štvrtý hlas a vyhralo ich. Sme rodina malo osem percent. A to je Pellegriniho najväčší problém. Prieskumy dôveryhodnosti nemerajú (iba) dôveryhodnosť. Rovnako dobre ich možno označiť za prieskumy popularity, spokojnosti či sympatií.

Ľuďom môže byť Pellegrini sympatický, môžu ho pokladať za pravdovravného a považovať ho za dobrého politika, no v konečnom dôsledku budú aj tak voliť napríklad Roberta Fica, pretože im je politicky bližší.

Víťazstvo v tomto prieskume Pellegrinimu víťazstvo vo voľbách nezaručí. Ak sa chce Pellegrini spoliehať na prieskumy, tak skôr na klasické prieskumy preferencií. Ak v nich bude dlhodobo viesť, môže zafungovať efekt túžby voličov voliť víťaza.

Čaputovej však nedôveryhodnosť môže ublížiť oveľa viac ako Pellegrinimu. Dôvera verejnosti je takmer jediný kapitál, ktorý má hlava štátu k dispozícii, a ktorý môže vymeniť za voličské hlasy. Od prezidenta čakáme, že nás bude naozaj reprezentovať. Ako píše Radoslav Procházka v knihe Kráľ otec, chceme, aby bol „ochotný mať ku všetkým svojim občianskym dietkam rovnako blízko“.

Prezidentka sa neskryje

Prezidentka sa, na rozdiel od ostatných politikov, nemôže skryť za stranu. Hlava štátu je, na rozdiel od premiéra, volená priamo. V takom prípade rozhoduje dôvera a sympatie oveľa viac ako pri voľbe politickej strany.

Prezidenta, ktorému dôveruje každý, by sme však asi nechceli. Bola by to pasívna hlava štátu bez vlastného názoru, ktorá by zrejme rezignovala na ambície vstupovať do politických konfliktov. Za Čaputovej prepad v dôveryhodnosti však nemôže len pokrivená optika verejnosti, ale aj jej vlastné chyby.

Naposledy sa jej dopustila pri septembrovom termíne volieb. Najprv s ním súhlasila, hoci ho nepreferovala. Neskôr vyzvala na skorší termín, no ako sa ukázalo, nebola ochotná vyvinúť žiadny tlak na to, aby ho dosiahla, napríklad vymenovaním „úradníckej“ vlády.

Čaputová nepomohla

Jej výzva bola správna, no zle načasovaná a pôsobila len ako rétorické cvičenie určené verejnosti, nie politikom. Takto sa opäť stala terčom kritiky zo všetkých strán, ako pri doložke k obrannej zmluve so Spojenými štátmi. Jej odporcom bola doložka málo a žiadali zmluvu poslať na Ústavný súd, pre jej zástancov išlo o zbytočný ústupok konšpirátorom.

Nakoniec Čaputová vyhlásila, že so septembrovým termínom súhlasila, pretože bez neho hrozilo, že neprejdú ústavné zmeny, ktoré umožňovali predčasné voľby. Pripomína to jej argumentáciu, že v roku 2021 po demisii Matovičovej vlády musela bývalého premiéra vymenovať za ministra financií, lebo inak by padla celá dohoda koalície na novej vláde. Čas ukázal, že to bola chyba.

Ak sa prezidentka rozhodne vstupovať do politického diania, mala by to robiť koncepčne a s vedomím, že musí mať jasný cieľ a svoje snaženie musí dotiahnuť do konca. V otázke prezidentských volieb však Čaputová situácii nijako nepomohla a samej sebe uškodila To, že stratí popularitu, bolo zákonité. Mohla ju však aspoň stratiť z dobrých dôvodov, aktuality.sk

X X X

Kuciakovci päť rokov po vražde: Rodiny nezvestných novinárov sú na tom ešte horšie než my

Spoločnosť sa s odstupom piatich rokov od vraždy novinára Jána Kuciaka podľa jeho rodičov zmenila. „Ale len čiastočne. Ľudia už viac vnímajú korupciu, no teraz majú iné starosti. Ani sa im nečudujem, veď prišla pandémia a vojna na Ukrajine. Myslím však, že už si nikto nedovolí ukradnúť štát,“ povedal pre Pravdu otec Jozef Kuciak.

 Rodičia zavraždeného novinára Jána Kuciaka majú vždy v období výročia tejto smutnej udalosti „nabitý“ program. Hektické dva dni ich čakajú aj teraz. Ešte predtým nás však manželia Jana a Jozef Kuciakovci privítali vo svojom dome v obci Štiavnik. Potvrdili, že okrúhle piate výročie od popravy ich syna si opäť pripomenú v Bratislave. V utorok tam majú od rána dohodnuté stretnutia, pozvaní sú tiež k prezidentke Zuzane Čaputovej. O sedemnástej hodine sa presunú na Námestie SNP, kde sa uskutoční spomienkové stretnutie. Potom ich čaká beseda.

 Rušno bude po celý deň aj pred domom Jána a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorú zavraždili spolu s ním, vo Veľkej Mači. „Dostať sa tam ale nemáme šancu, náš program je naozaj plný,“ podotkli manželia. V pláne majú aj premiéru dokumentárneho filmu Kuciak: Vražda novinára. Osobne sa na nej zúčastní aj jeho americký režisér Matt Sarnecki. Kuciakovci už ale tento film videli vlani na festivale v Karlových Varoch. Pri pohľade naň vraj mali zmiešané pocity.

 „Aj sme si so Zlatkou (mama Martiny Kušnírovej, pozn. red.) poplakali. Zadržať pritom slzy sa jednoducho nedalo,“ prehovorila pani Kuciaková. „Vidieť ich na tom veľkom plátne živých, ako nakladajú nákup do auta… Asi každá mamina by pri tom plakala,“ spomenula jednu zo scén, ktorá ich rozcítila. „Celý čas mi išlo hlavou – Janko, poď k nám,“ dodala emotívne.

„Na čas sa nám vrátilo všetko, čo sa udialo. Vlastne sa nám to vracia pravidelne. Manželka sa kedykoľvek rozplače, keď si na niečo spomenie. Ten film presne vystihuje, čo a ako sa to stalo,“ priblížil jej manžel s tým, že na nakrúcaní sa zúčastnili aj oni.

„Na záberoch, sediac na lavičke, hovoríme o tom, že v máji 2018 mala byť svadba našich mladých, no namiesto toho bol pohreb,“ povedal.

 V deň okrúhleho výročia vychádza aj kniha Kuciak s výberom článkov nebohého novinára, ktoré vyšli v rokoch 2015 až 2018. Jej súčasťou sú jeho poznámky, sumáre, tabuľky či rukopisy, s ktorými pracoval. Aktualizačné texty približujú, ako skončili hlavní aktéri káuz, ktoré Ján Kuciak odhalil. „Knihu ešte nemáme, ale dostaneme ju teraz v Bratislave,“ poznamenali rodičia.

S odstupom piatich rokov sa podľa nich spoločnosť čiastočne zmenila. „Myslím, že už si nikto nedovolí ukradnúť štát. Ľudia už asi viac vnímajú korupciu, no teraz majú iné starosti. Rýchlo sa nadchnú, chcú pomáhať a všetko možné, ale potom ich to rýchlo aj prejde,“ mieni pán Kuciak. Pripomína, že je to spôsobené viacerými faktormi. „Prišla tá nešťastná korona, do toho vojna na Ukrajine a veľká hospodárska kríza. Samozrejme, dá sa pochopiť, že ľudí teraz trápia iné problémy ako my,“ reagoval.

 Padne verdikt v apríli?

Od vraždy ich syna sa často diskutuje o tom, či je žurnalistika riziková. Asi každému hneď napadne, že záleží na tom, čomu sa novinár venuje. „Sú takí, ktorí chodia do vojnových oblastí, kde je to určite najnebezpečnejšie. Poznáme krajiny, kde sú drogové kartely a počas jedného roka tam zahynie niekoľko novinárov,“ spomenul Jozef Kuciak latinskoameric­ké štáty.

 „Nikdy som si ale nemyslel, že v týchto demokratických krajinách, ku ktorým chceme patriť, by sa niečo také stalo. Neveril som tomu. Predtým som napríklad ani nevedel, že už dlhé roky je nezvestný novinár Paľo Rýpal. No a potom zmizol aj Miroslav Pejko,“ pripomenul dva medializované prípady. „Myslím, že ich rodiny sú na tom ešte horšie ako my, lebo nevedia, ako ich blízki skončili,“ povedal smutne.

Súdny proces s prípadom ich syna spojili s objednávkou vrážd troch prokurátorov, pričom Zlaticu Kušnírovú už ako poškodenú vylúčili. Ako to vnímajú? Z čisto právneho hľadiska sa to podľa nich dá pochopiť. „Za vraždu našich detí už boli právoplatne odsúdení strelec aj sprostredkovateľ, ktorí sa priznali. Keďže objednávka bola, podľa konštatovania polície, na Janka, tak Martinku z objednávok vylúčili. Zlatka to berie ako krivdu a my si tiež myslíme, že to takto nemuselo byť,“ zhodli sa Kuciakovci.

„Sme presvedčení, že vzhľadom na ich sledovanie museli vedieť o jeho snúbenici ako o jeho najbližšej osobe. Skrátka aj to, že v dome je s ním,“ hovoria. „Ťažko bude niekto vysvetľovať, že sa len nachádzala v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Veď bola doma,“ podčiarkli.

 Na ostatné súdne pojednávania Kuciakovci osobne nechodili. „Teraz sa riešia najmä prokurátori. Vždy sa dopredu snažíme zistiť, o čom sa tam bude pojednávať, a podľa toho sa zariadime. Najbližšie ešte nevieme, o čo tam pôjde, ale ďalšie termíny sú vytýčené na marec a apríl. Podľa predsedníčky senátu by už 24. apríla mali vyniesť rozsudok,“ tvrdia. Aký verdikt by mohol padnúť, si však odhadnúť netrúfajú./agentury/

X X X

Čínska podpora Ruska by podľa Zelenského viedla k svetovej vojne

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s nemeckým denníkom Die Welt varoval Čínu pred podporou Ruska vo vojne s Ukrajinou. Viedlo by to podľa neho k vojne svetovej. Čínu pred následkami v prípade, že bude vo vojne materiálne podporovať Rusko, cez víkend varoval aj americký minister zahraničia Antony Blinken.

 „Pre nás je dôležité, aby Čína nepodporovala Ruskú federáciu v tejto vojne. Vlastne by som ju chcel mať na našej strane,“ citovala z rozhovoru agentúra Reuters. „V tejto chvíli si však nemyslím, že to je možné,“ povedal ukrajinský prezident„Vidím však príležitosť pre Čínu, aby pragmaticky zhodnotila, čo sa tu deje,“ poznamenal Zelenskyj ďalej. „Pretože ak sa Čína pridá na stranu Ruska, dôjde ku svetovej vojne, a ja si myslím, že si je toho Čína vedomá,“ dodal.

Šéf americkej diplomacie Blinken v nedeľu vyjadril obavu, že Čína zvažuje, že Rusku poskytne vojenské vybavenie pre boje na Ukrajine, vrátane zbraní a munície. Peking to ale odmietol.

Pred takýmto krokom dnes Čínu varoval aj šéf úniovej diplomacie Josep Borrell, podľa ktorého by to znamenalo prekročenie červenej línie. Zároveň uviedol, že ho vysokopostavený čínsky diplomat Wang I ubezpečil, že to Peking vôbec nemá v úmysle./agentury/

X X X

Je ďalší na rade? V Charkove zavládla panika, mnoho ľudí mesto opúšťa

 Mnoho ľudí v Charkove sa bojí, že zo severu z Ruska príde nový veľký útok na mesto. Aj preto niektorí Charkov opúšťajú, hovorí v rozhovore s ČTK Ukrajinka Natalija Zubarová. Aj v posledných dňoch mesto na východe Ukrajiny zasiahlo niekoľko raketových útokov, často boli vyhlasované letecké poplachy a následne sa ozvalo niekoľko výbuchov. „Tieto raketové útoky boli veľmi hlasné a myslím, že práve aj to prispelo k panike medzi ľuďmi,“ dodáva Zubarová.

 Policajti si c decembri 2022 prezerajú zozbierané úlomky ruských rakiet, ktoré zasiahli Charkov v mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu.

Podľa miestnych úradov je v Charkove asi 8 000 poškodených budov, polovica z nich je úplne zničených. Toto číslo však zahŕňa veľké rezidenčné domy s množstvom bytov aj menšie jednoposchodové domy. „Je tu veľa budov s rozbitými oknami, ktoré sú len provizórne zakryté kvôli zime,“ opisuje Zubarová, šéfka organizácie Maidan Monitoring Information Center, ktorá sa snaží dokumentovať ruské vojnové zločiny v Charkove a Charkovskej oblasti. Keď útoky mieria na energetické zariadenia, často sa potom časti mesta na nejaký čas ocitnú bez elektriny, tepla či vody. V druhom najväčšom ukrajinskom meste sa pritom teploty v uplynulých dňoch pohybovali okolo mínus piatich stupňov, noci boli ešte chladnejšie.

„Sirény počujeme veľmi často. V posledných dňoch skoro stále. Môj kolega si napríklad potreboval ísť do jednej z administratívnych budov niečo zariadiť, ale nemôže, pretože na úradoch opúšťajú budovu a idú do krytov pri každom poplachu,“ hovorí 58-ročná Ukrajinka. Ako dodáva, ona sama v kryte tak často nebýva. „Miesto, kde sa nachádzam, je viac menej bezpečné. A úprimne povedané, aj väčšina ľudí v Charkove počas poplachov nechodí do krytov. Len vo veľkých obchodných domoch či v administratívnych budovách sa vždy snažia všetkých evakuovať, keď sa rozoznejú sirény. Väčšinou, keď začnú lietať rakety, ako to bolo pred pár dňami, je počuť obrovský hluk. A keď dopadne prvá, tak ľudia do krytov bežia, pretože vedia, že potom priletia ďalšie. Takto to väčšinou prebieha,“ vysvetľuje Natalija.

Vyšetrovateľom pomáhajú drony

Jej mimovládna organizácia Maidan Monitoring Information Center už takmer rok dokumentuje, ako ruské útoky ničia ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Snímajú fotografie aj videá, ktoré chcú uchovať ako historické svedectvá, ale zároveň spolupracujú s vyšetrovateľmi, ktorí sa zločinmi zaoberajú. Pri monitoringu zasiahnutých oblastí využívajú aj drony. „Aj vďaka digitálnym technológiám dávame dohromady všetky možné dôkazy a snažíme sa to robiť čo najrýchlejšie, aby sme o dôležité svedectvá neprišli,“ hovorí šéfka organizácie.

 Zbieranie dôkazov ju v uplynulých mesiacoch zaviedlo aj do neďalekého Izjumu, strategického mesta asi dve hodiny jazdy východne od Charkova, ktoré Rusi po niekoľkotýždňových ťažkých bojoch obsadili vlani na jar. Ukrajinským vojakom sa ho podarilo oslobodiť až začiatkom septembra. Následne sa objavili správy o náleze hromadného pohrebiska v neďalekom borovicovom lese. Úrady z neho exhumovali pozostatky asi 450 ľudí, väčšinou civilistov. Mnohé z nich mali známky násilnej smrti alebo mučenia.

Mesto zrovnané so zemou

Natalija Zubarová sa spolu so zástupcami bezpečnostných zložiek dostala do Izjumu hneď vlani na konci septembra a skaza, ktorú tam videli, bola podľa jej slov často neopísateľná. Ulice, v ktorých nezostal stáť jediný dom. Zúfalí ľudia, ktorí nemali čo jesť. V cestách diery a z nich trčiace kusy rakiet. Mesto bez elektriny, plynu, vody, do ktorého sa kvôli zničeným komunikáciám ani nedalo poriadne dostať. Teraz po niekoľkých mesiacoch je už situácia v Izjume o trochu lepšia, hovorí teraz Natalija. Do mesta sa dostala humanitárna pomoc, ľudia už majú jedlo, lieky, funguje elektrina, mobilná sieť a rovnako aj mobilné nemocnice. Tá pôvodná fungovať neprestala, bola ale zničená ruskými náletmi. Mnoho ľudí prišlo o strechu nad hlavou, a tak veľa pôvodných obyvateľov Izjumu žije teraz práve v Charkove, dodáva šéfka ukrajinskej mimovládnej organizácie.

 Ako Natalija hovorí, pri svojej práci sa snaží, aby jej myšlienky na všetky videné hrôzy nezostávali v hlave. „Ja som v tomto iná. To nie je môj štýl. Na čo teraz ale veľmi myslím, sú deti. Náš región je totiž veľmi zamínovaný, všade je aj rôzna munícia alebo rakety, ktoré nevybuchli a niektoré deti jednoducho nezastavíte pred tým, aby si šli, kam chcú. Najmä starší chlapci. Kempujú v lesoch, môžu stúpnuť na míny a môžu sa zraniť. Často preto myslím na jar, ktorá čoskoro príde a kedy sa tento problém stane oveľa pálčivejším,“ dodáva.

Ukrajinci teraz podľa nej potrebujú najmä zbrane, ale aj peniaze. Napríklad ekonomika Charkova je podľa nej úplne zničená a mesto v posledných mesiacoch funguje doslova „na prístrojoch“. „Tiež potrebujeme vedieť, že na nás ľudia z Európy i z celého sveta nezabudli. A ešte lepší je osobný kontakt. Keď nejaký cudzinec dorazí priamo na Ukrajinu, napríklad pomôcť nám s našou prácou, vidím, ako naň ľudia reagujú, ako majú radosť a ako to posilňuje ich sebavedomie. Potrebujeme tu viac ľudí z Európy, naozaj nám to pomáha,“ uzatvára Natalija Zubarová./agentury/

X X X

Šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell varoval v pondelok Čínu pred poskytnutím zbraní Rusku pre účely vedenia vojenskej agresie na Ukrajine.

Stalo sa tak krátko po tom, ako Peking odmietol tvrdenia Spojených štátov, že by mohol pristúpiť k takémuto kroku. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

„Pre nás by to bola v našich vzťahoch krajná medza. Povedal mi, že sa to nechystajú urobiť – že to neplánujú. My však zostaneme ostražití,“ povedal Borrell po tom, ako počas uplynulého víkendu hovoril s vysokopostaveným čínskym diplomatom Wang Im.

Na každoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC) obvinil Wang Spojené štáty z toho, že svojím „hysterickým“ správaním porušujú medzinárodné pravidlá.

X X X

Európska únia musí nájsť spôsoby, ako rýchlo poskytnúť Ukrajine tisíce delostreleckých nábojov. Inak jej bude hroziť, že prehrá vojnu proti Rusku, varoval v pondelok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. TASR informuje podľa správy agentúry AP.

„Pre ukrajinskú armádu je dnes najdôležitejšou, najnaliehavejšou vecou to, aby mala nepretržitú dodávku munície,“ povedal Borrell pred stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. „Ak v tomto zlyháme, naozaj to ohrozí výsledok vojny,“ dodal.

Borrell to povedal práve vo chvíľach, keď americký prezident Joe Biden nečakane navštívil Ukrajinu a stretol sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Spolu sa prechádzali v centre Kyjeva.

Šéf diplomacie EÚ uviedol, že ruské sily vypália denne na Ukrajine približne 50-tisíc delostreleckých nábojov a na rovnaký počet treba zvýšiť aj zásoby Ukrajiny. Podľa odhadov Ukrajina vypáli denne 6000 až 7000 delostre­leckých nábojov a zatiaľ použila približne tretinu oproti Rusku.

X X X

Estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu povedal, že „Ukrajine dochádza delostrelecká munícia“. Vyhlásil to v pondelok, keď sa ministri Európskej únie stretávajú v Bruseli na diskusie o spoločnom obstarávaní zbraní, munície a vojenskej techniky. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Estónsko chce prostredníctvom spoločného nákupu dodať Ukrajine milión delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov v hodnote štyri miliardy eur, informoval Reinsalu.

Rusko v súčasnosti vypáli na Ukrajine denne toľko striel, koľko ich EÚ vyrobí za mesiac, poznamenal estónsky minister. Dodal, že pri súčasných možnostiach by Únii trvalo šesť rokov, aby zabezpečila potreby Ukrajiny.„Toto je úplne neprijateľné,“ povedal Reinsalu.

 X X X

Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni (13. – 19. 2.) na vstupe do Slovenskej republiky 17 910 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 631 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 17 325 ľudí.

X X X

Rusko bude v čase výročia začiatku invázie na Ukrajinu tvrdiť, že dobylo mesto Bachmut na východe Ukrajiny bez ohľadu na to, čo sa bude na fronte v skutočnosti diať. Domnieva sa to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine.

Podľa tohto zdroja ruská armáda aktuálne podniká „viacero útokov“ na východe Ukrajiny, a to napríklad na mestá Vuhledar, Kremina a Bachmut. Avšak počet hlásených obetí zostáva vysoký a Rusko zaznamenáva veľké straty.

„Ako sa blíži výročie invázie, sú ruské ozbrojené sily pravdepodobne pod narastajúcim politickým tlakom. Je možné, že Rusko bude tvrdiť, že dobylo Bachmut, aby to sedelo s výročím, bez ohľadu na realitu na fronte,“ uviedlo ministerstvo.

X X X

V posledných dňoch mesto na východe Ukrajiny zasiahlo niekoľko raketových útokov, často boli vyhlasované letecké poplachy a následne sa ozvalo niekoľko výbuchov.

 X X X

Kremeľ nezaplatil žold ruským dobrovoľným bojovníkom a oslabil tak úspech budúcich náborov, informoval portál britskej televízie Sky News, ktorý sa odvolal na správu amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Dobrovoľníkom z Ruských bojových armádnych záloh (BARS) sľúbili v trojročnej zmluve so začiatkom v roku 2021 v prepočte 50 až 113 eur za mesiac, ale takmer okamžite bol tento sľub porušený. Vyplatenie žoldu a príplatkov by „vyčerpalo ruský štátny rozpočet“, uviedol ISW.

Ruskí blogeri venujúci sa armáde tvrdia, že odvedeným dobrovoľníkom sa nedarí získať doklady o tom, že na jar a v lete 2022 bojovali na Ukrajine. Bez dokladov nemôžu odmeny dostať.

 Dobrovoľníci, ktorí bojovali okolo miest Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, nedostali ani odškodné za zranenia, píšu ruskí blogeri.

„Nezáujem Kremľa vyplácať odmeny dobrovoľným útvarom môže zničiť akúkoľvek motiváciu Rusov podpísať zmluvu s ruským ministerstvom obrany počas vojny alebo po nej, keďže ich nedôvera silnie,“ dodal ISW.

To donúti ruskú armádu spoliehať sa oveľa viac na nedobrovoľné odvody alebo na zapojenie nepravidelných jednotiek do bojov.

X X X

Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že Ukrajina bude brániť východoukrajinské mesto Bachmut, avšak „nie za každú cenu“ a ak by mali všetci zomrieť, povedal Zelenskyj pre taliansky denník Corriere della Sera.

„Je pre nás dôležité ubrániť ho, ale nie za každú cenu a ak by mali všetci zomrieť,“ povedal Zelenskyj. V rozhovore pre taliansky denník, zverejnenom v nedeľu, uviedol, že ruské ozbrojené sily spôsobujú škody v Bachmute, rovnako ako aj v ďalších mestách v tejto oblasti.

Analytici tvrdia, že toto mesto má prevažne symbolický význam ako „vstupná brána“ k západnejšie položeným mestám v Doneckej oblasti, píše The Guardian.

Zelenskyj povedal, že Rusi chcú pokračovať ďalej k mestám Kramatorsk, Sloviansk či Dnipro. „Budeme odolávať a medzitým pripravíme ďalší protiútok,“ povedal ukrajinský prezident.

 Ťažké boje o Bachmut, priemyselné mesto na východe Ukrajiny, trvajú od vlaňajšieho leta a toto mesto je v dôsledku bombardovania a ostreľovania ťažkými zbraňami takmer úplne zničené, píše The Guardian. Pôvodne malo približne 70 000 obyvateľov, avšak podľa odhadov ukrajinských úradov sa tam v súčasnosti zdržiava necelých 5 000 civilistov.

Na ruskej strane zohráva v bojoch o Bachmut dôležitú úlohu ruská žoldnierska spoločnosť Vagnerova skupina. Tá počas víkendu oznámila, že sa jej podarilo získať neďaleké dediny a boje sa rozšírili na severne ležiace predmestia Bachmutu, pripomína The Guardian.

X X X

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil nový súbor sankcií voči finančnému sektoru Ruska. Cieľom je obmedziť jeho zdroje príjmov pre vedenie vojny na Ukrajine. Informovala o tom agentúra DPA.

Sankcie sa týkajú zástupcov bankového sektora v Rusku, no aj Moskovskej burzy. Podľa ukrajinského lídra sú tiež základom, z ktorého môžu pri svojich sankčných opatreniach vychádzať západní spojenci Kyjeva.

„Náš štát dnes podniká nový krok v podobe sankcií proti všetkým, ktorí živia ruskú agresiu,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Priblížil, že Ukrajina pripravuje desiaty balík sankcií a spolupracuje s partnermi na jeho posilnení. O tejto záležitosti budú hovoriť ministri zahraničných vecí krajín EÚ na pondelkovom zasadnutí v Bruseli.

Zelenskyj v príhovore okrem toho bez bližších detailov povedal, že ho generáli informovali o situácii na fronte, ktorá je podľa neho „veľmi náročná“. Poukázal na boje na východe krajiny, kde podľa neho Ukrajina spôsobuje Rusku „významné straty“.

X X X

 Nápade spoločne nakupovať zbrane a muníciu s cieľom doplniť sklady a umožniť ďalšiu podporu Ukrajiny sa budú v pondelok baviť ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie. Štyri dni pred prvým výročím ruského vpádu na Ukrajinu preberú tiež chystaný desiaty balík protiruských sankcií či rozšírenie postihov za porušovanie ľudských práv iránskym režimom. Témou bude aj obmedzovanie práv žien v Afganistane a jeho vplyv na ďalšie poskytovanie pomoci krajine ovládanej islamistickým hnutím Taliban.

Ministri pred začiatkom samotnej schôdzky budú raňajkovať s ruským opozičníkom Garrim Kasparovom, s ktorým sa porozprávajú o situácii oponentov režimu prezidenta Vladimira Putina. Na rokovania s únijnými kolegami dorazí ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý im priblíži aktuálne potreby Kyjeva v súvislosti s pokračujúcim tlakom ruských vojsk na východe krajiny. Ukrajinské vedenie žiada západných spojencov o rýchle dodávky zbraní a munície, ktorá armáde napadnutej krajiny dochádza.

Ministri preberú plán, ktorý pri nedávnom summite navrhla estónska premiérka Kaja Kallasová a podporil šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Únijné krajiny by podľa tohto návrhu mali spoločne objednávať potrebné zbrane a muníciu, čo má presvedčiť zbrojársky priemysel k zvýšeniu výroby a urýchliť zásobovanie armád vrátane tej ukrajinskej.

Témou stretnutia budú aj ďalšie sankcie proti Rusku, ktoré chce európsky blok formálne prijať tento piatok na výročie začatia vojny. Ministri sa podľa dobre informovaného únijného činiteľa na konkrétnej podobe sankcií zrejme nezhodnú, pretože sa štáty zatiaľ stále líšia v pohľade na ich detaily. Mohli by však schváliť ďalšie postihy voči iránskym činiteľom zodpovedným za potláčanie protirežimových demonštrácií a obmedzovanie ľudských práv./agentury

X X X

Má Rusko šancu, aby v Moldavsku pripravilo puč? Odpovedá expert

Čo plánuje Rusko v Moldavsku? Hlava štátu Maia Sanduová obvinila Moskvu z toho, že pripravuje zvrhnutie vlády. Pred problémami varoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Mohlo by Rusko na podvratné aktivity využiť vojakov v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko? Pre Pravdu situáciu objasnil Denis Cenusa, moldavský expert z litovského Centra pre výskum východnej Európy. Podľa neho hoci krajina práve vymenila vládu, sú štátne inštitúcie oveľa odolnejšie, ako boli v minulosti.

Novembrová demonštrácia strany proruského oligarchu Ilana Šora. Protestujúci prišli aj s figurínou prezidentky Maie Sanduovej a niektorí ju „bili“.

Napísali ste článok o tom, či Rusko niečo chystá v Moldavsku. A spomenuli ste v ňom dve prekážky, ktorým čelia plány Moskvy. Po prvé ste uviedli, že vláda Strany akcie a solidarity sa v parlamente môže oprieť o 63 poslancov zo 101. Bolo by teda zložité ju zvrhnúť. Je však táto väčšina naozaj spoľahlivá? Moldavsko asi nie je príkladom veľkej politickej stability.

Pýtate sa ma na akúsi neistotu, ktorá súvisí s parlamentnou frakciou Strany akcie a solidarity. Všimli sme si v nej debaty týkajúce sa vlády, ktorá pod vedením Natalie Gavrilicovej práve skončila. (Novým premiérom sa stal Dorin Recean, pozn. red.). Politická dynamika v strane sa zatiaľ úplne nerozvinula. Nie je celkom jasné, aké sú v nej tábory či skupiny, aké sú veľké a koľko ich je. Môžeme si však povedať, že sa v nej vyskytujú rôzne názory na vládu a štýl jej fungovania. Strana sa však usiluje vytvoriť dojem, že v nej nie je napätie, a chce ukázať ľuďom, že vie plniť volebné sľuby bez toho, aby vznikla politická kríza.

 Čoho konkrétne sa týkajú debaty o vláde?

Vicerých vecí. Keď sa však rozprávame o bezpečnosti, existuje skupina poslancov, ktorých by sme mohli nazvať jastrabmi v súvislosti s ich prístupom k otázke Podnesterska. Chceli by presadiť tvrdšiu politiku týkajúcu sa tohto regiónu. Vidíme, že ich názory sa v Strane akcie a solidarity presadzujú. Výsledkom je nedávne schválenie tvrdších právnych postihov za separatizmus. Podarilo sa im to vďaka tomu, že s dianím v Podnestersku je spojená veľká neistota, hoci táto skupina jastrabov nemá v strane väčšinu.

V už spomenutom článku ste pripomenuli, že keby aj Rusko chcelo niečo urobiť, malo by problém to reálne pripraviť. Môže sa však skutočne vláda v Kišiňove spoľahnúť na svoje bezpečnostné zložky? Prezidentka Maia Sanduová vyhlásila, že do scenára nepokojov sa majú zapojiť diverzanti s vojenským výcvikom, ktorí by mali zaútočiť na štátne úrady a zobrali by rukojemníkov.

To, čo hlava štátu opísala, znie skutočne apokalypticky. Naposledy Moldavsko zažilo vážne nepokoje v roku 2007. Vandali vtedy zničili časť prezidentského úradu a parlamentu. Samozrejme, neboli to pokojní protestujúci. Demonštrácie vtedy infiltrovali ľudia, ktorí ich zmenili na násilnú akciu. Pre politikov je to stále živá skúsenosť, inak by Sanduová nehovorila o útoku na štátne budovy. No Moldavsko je už viac ako rok v núdzovom stave. Štátne inštitúcie sa mentálne aj operačne pripravujú na to, aby dokázali čeliť problémom. Pripomínam, že špeciálne sily ministerstva vnútra zorganizovali cvičenia v gagauzskom regióne. Pritom táto autonómna oblasť vraj mala byť epicentrom budúcich masových protestov, ktoré by viedli k zvrhnutie vlády. Kabinet urobil veľa takýchto krokov. Preto sa mi nezdá, že by nejaké skupiny po rusky hovoriacich občanov či nejakí ľudia z Balkánu boli skutočne schopní úspešne podkopať pozíciu moldavskej vlády. Iba keby sa vo vnútri štátu udialo niečo veľmi zlé a úrady by zásadne prehliadli veľký problém.

 Aké sú hlavné nástroje, ktorými sa Rusko usiluje ovplyvniť situáciu v Moldavsku? Šíri dezinformácie či podporuje finančne niektoré politické subjekty ako napríklad stranu oligarchu Ilana Šora? Na neho aj USA uvalili sankcie.

Rusko sa usilovalo využiť vyššie ceny energií, aby vyprovokovalo protesty proti moldavskej vláde. Moskva takto chcela zmanipulovať spoločnosť, aby proruské politické sily mohli zatlačiť na kabinet. Tento scenár však Rusku vôbec nevyšiel. Moldavsko s podporou západných partnerov vyriešilo veci spojené s energetickou bezpečnosťou a dodávkami plynu. Rusko teda využíva šírenie dezinformácií, čo je v krajine viditeľné, ale nie v takej miere, ako sa niekedy zdá.

Ale Moskva sa najmä chudobnejšiu časť spoločnosti usiluje dotlačiť do protestov. A je pravda, že mnohí ľudia sú pre ceny energií na tom horšie ako v minulosti, vláda je preto menej populárna. Hlavným cieľom Kremľa teda je, aby sa proruské politické strany dostali k moci legálnym spôsobom. Prvým testom pre vládu budú miestne voľby na jeseň. Rusko momentálne nemá v Moldavsku žiadnu stranu, ktorá by sa podieľala na zásadných rozhodnutiach. Voľby sú preň príležitosťou. Čo sa týka finančnej podpory pre proruské subjekty, tak strana Ilana Šora má na účtoch v zahraničí dosť peňazí a na podporu svojich aktivít môže využiť aj kryptomeny. Socialisti zase majú k dispozícii finančný príspevok od štátu za výsledok predchádzajúcich volieb. Proruské strany nie sú chudobné. Majú však problém s dôveryhodnosťou, keďže sa zdiskreditovali blízkymi vzťahmi s Moskvou.

Od začiatku veľkej ruskej invázie na Ukrajinu sa špekuluje, že Moskva by mohla využiť jednotky v Podnestersku, aby zaútočila na Odesu. Nakoľko je tento scenár pravdepodobný?

Aj ja som naň upozorňoval, lebo je to riziko, ktoré nemožno ignorovať. Vývoj v Podnestersku patrí k najväčším hrozbám, ktorým by moldavská vláda mohla čeliť. Na rozdiel od Ruska nemá nad týmto regiónom žiadnu kontrolu. Na druhej strane však výsledky na bojisku na Ukrajine ukazujú, že pre Moskvu by bolo riskantné využiť podnesterské sily. Keby sa o to pokúsila, Kyjev na ne zaútočí a zničí ich a nebude sa pýtať ani Kišiňova. To je aj dôvod, prečo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril k situácii v Moldavsku. Kišiňov je pre Kyjev dôležitý. Moldavsko prichýlilo mnoho utečencov a je pre Ukrajinu podstatné aj z hľadiska dovozu tovarov.

x Keby ste teda mali vyhodnotiť, či sa Rusko pokúsi zorganizovať puč a zvrhnúť moldavskú vládu, do akej miery je to pravdepodobné? Povedzme na škále od 1 do 10, keď 10 by bola situácia, že Moskva do toho určite pôjde.

Povedal by som, že pravdepodobnosť sa pohybuje niekde pri čísle 5, alebo aj pod ním. Moldavsko už nie je také zraniteľné, ako bolo ešte minulý rok. Vtedy by som povedal, že pravdepodobnosť nejakých veľkých problémov je osem až deväť. Pre štátne inštitúcie bol však vlaňajšok testom. Ukázalo sa, že sme sa mýlili, ak sme si mysleli, že ich dokáže Rusko poraziť hybridným spôsobom boja. Západní partneri poskytujú Kišiňovu veľa podpory. Politickej, praktickej aj materiálnej. Moldavsku to pomáha, aby bolo z dlhodobejšieho hľadiska odolnejšie voči hrozbám./agentury/

X X X

Juh Turecka zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,4

Zemetrasenie s magnitúdou 6,4 zasiahlo v pondelok tureckú provinciu Hatay na juhu krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na turecký seizmologický inštitút Kandilli.

Epicentrum zemetrasenia bolo lokalizované v okrese Samandag. Agentúra AFP píše, že otrasy zasiahli mesto Defne o 20.04 h miestneho času (18.04 h SEČ) a jej reportéri cítili silné otrasy aj v mestách Antakya a Adana.

Televízia NTV uviedla, že v dôsledku zemetrasenia sa zrútilo niekoľko poškodených budov, avšak bezprostredne neboli hlásené žiadne obete. Podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu bolo otrasy cítiť aj v Sýrii, Jordánsku, Izraeli a Egypte.

Provincia Hatay bola najviac zasiahnutou oblasťou, ktorú 6. februára postihlo mimoriadne ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a podľa rôznych zdrojov si vyžiadalo od vyše 41 000 do viac než 47 000 obetí na životoch.

Turecký úrad pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) v nedeľu uviedol, že po zemetrasení spred dvoch týždňov, ktoré postihlo Turecko a Sýriu, nasledovalo ešte približne 6000 slabších dotrasov, aktuality.sk

X X X

Francúzsko začne Ukrajine dodávať „ľahké tanky“

 Francúzsko začne už koncom budúceho týždňa dodávať Ukrajine ľahké obrnené vozidlá AMX-10 RC. Výcvik ukrajinských vojakov na ich obsluhu je takmer dokončený, povedal francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v rozhovore pre denník Le Parisien. V nedeľu to uviedla agentúra AFP.

 Elyzejský palác po telefonáte francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského oznámil, že Paríž dodá Kyjevu ľahké obrnené prieskumné kolesové vozidlá AMX-10 RC, ktoré slúžia aj ako stíhače tankov. Viac vo videu francúzskeho ministerstva obrany.

Lecornu nekonkretizoval počet dodaných vozidiel s argumentom, že nechce, aby túto „strategicky dôležitú informáciu“ získalo Rusko.

Dodávku bojových vozidiel pechoty AMX-10 RC Ukrajine, niekedy označovaných ako „ľahké tanky“, schválil začiatkom januára francúzsky prezident Emmanuel Macron. Urobil tak po niekoľkomesačnom váhaní kvôli obavám, že dodávky zbraní Kyjevu by mohli ďalej eskalovať konflikt s Ruskom disponujúcim jadrovými zbraňami.

Francúzsko na rozdiel od Británie alebo Nemecka zatiaľ nesľúbilo dodať Kyjevu tanky. K možnej dodávke stíhačiek, ktoré požaduje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, Lecornu pre Le Parisien povedal, že neexistuje „nijaké tabu“, súvisiace „logistické a praktické otázky“ sú však zložité. Minister však nevylúčil výcvik ukrajinských pilotov vo Francúzsku.

 Nemecko oznámilo, že Ukrajina dostane 40 bojových vozidiel pechoty Marder (Kuna). Pozrite si vo videu Bundeswehru, čo vo vojne proti Rusku táto zbraň dokáže.

Lecornu v rozhovore obhajoval ochotu Francúzska viesť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Paríž podľa neho ponecháva svoje komunikačné kanály otvorené „všade tam, kde je to užitočné“. Tento postoj zodpovedá úlohe „veľmoci ako je Francúzsko“ — najmä vzhľadom na to, že Putin vedie vojnu proti Ukrajine „v tieni svojho jadrového zastrašovania“./agentury/

X X X

V tichosti a bez odporu. O olympijské hry v Paríži už bojujú dvaja Rusi

Kým väčšina športov odmieta povoliť účasť Rusov a Bielorusov na veľkých podujatiach, Medzinárodná cyklistická federácia (UCI) nie. V sobotu sa na Svetovom pohári BMX freestyle predstavili pod neutrálnou vlajkou Irek Rizajev a Valeria Ljubimovová.

 V cyklistike môžu reprezentanti týchto krajín vstúpiť na medzinárodnú scénu, ale len v postavení neutrálnych športovcov.

Keďže UCI neovláda len cestnú a dráhovú cyklistiku, ale všetky disciplíny cyklistiky, na podujatia môžu chodiť športovci na horských bicykloch aj BMX. A nielen zúčastniť sa, ale aj kvalifikovať sa na olympiádu.

Kým niektoré federácie zvažujú, ako povoliť Rusom a Bielorusom štart, v cyklistike pustili do hry dvojicu Rusov štartujúcich v BMX freestyle bez doplňujúcich otázok.

 Rizajev obsadil v sobotných pretekoch Svetového pohára v Saudskej Arábii 6. miesto, Ljubimovová obsadila 8. pozíciu. Podujatie už bolo súčasťou kvalifikácie na olympijské hry v Paríži 2024.

„Do finále Svetového pohára sme sa dostali po veľmi dlhej prestávke,“ napísal Rizajev na sociálnej sieti. Podľa pravidiel UCI body získané na pretekoch Svetového pohára sa počítajú do individuálneho hodnotenia športovcov v súvislosti s OH.

UCI tak dáva šancu ruským cyklistom bojovať o olympiádu, no je otázne, či ich štart napokon pod piatimi kurhmi nezatrhne MOV./agentury/

X X X

Organizátorka protestov Za slušné Slovensko: Stále verím v slušnosť, ale ako spoločnosť sme zlyhali

OĽaNO ako strana v demokratickom režime nemá čo robiť, hovorí organizátorka protestov Za slušné Slovensko Katarína Nagy Pazmány.

Katarína Nagy Pazmány pred piatimi rokmi patrila k hlavným iniciátorom hnutia Za slušné Slovensko. Ako organizátorke protestov a človeku, ktorý je v kontakte s rodinami Jána a Martiny, sa jej na návrat politikov, ktorých pred piatimi rokmi námestia vyhnali z vrcholovej politiky, díva ťažko.

„Vnímam aj obavy o nezávislosť vyšetrenia vraždy v tejto nejasnej politickej situácii,“ hovorí Nagy Pazmány, ktorá však zároveň dúfa, že davy v uliciach pred piatimi rokmi mali ďalšie dosahy, ktoré prežívajú v spoločnosti dodnes.

Pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si ľudia opäť uctia na námestiach vo viacerých mestách po Slovensku aj v zahraničí v utorok 21. februára, teda na výročie ich smrti.

 x Keď som sa vás v ankete pýtala na to, ako sa za 5 rokov zmenilo Slovensko, napísali ste, že vražda novinára a jeho snúbenice nás donútila prevziať svoju časť zodpovednosti a že možno sme práve vtedy ako Slováci dospeli. Keď sa dívate na situáciu na Slovensku – vrátane tej politickej – skutočne máte pocit, že sme dospeli?

Keď sa pozriem na históriu Slovenska ako spoločnosti, k slobode sme sa dostali v 90. rokoch a učili sme sa s ňou zaobchádzať. Dnes máme po tejto stránke 30 rokov, takže sme z tohto pohľadu mladí dospelí. Za ten čas sme veľa vecí začali považovať za samozrejmosť. No demokracia nie je iba o hlásaní hodnôt – otvorenosti, rešpektu, počúvania sa. Demokraciu treba často brániť, jej dôležitou súčasťou sú novinári či dôvera v štátne inštitúcie.

Rok 2018 nás postavil pred otázku, kde vlastne žijeme, v akej spoločnosti chceme žiť, ako sa k tomu chceme postaviť. Myslela som to tak, že sme si na to potrebovali odpovedať podobne, ako si mladí dospelí v istý moment potrebujú zodpovedať, aké princípy a hodnoty chcú žiť a prevziať zodpovednosť za svoj život. A odpovedala na to vlna na námestiach – stotisíc ľudí, ktorí ukazovali, v akej spoločnosti chcú žiť a aké hodnoty v nej chcú vidieť.

x Na požiadavku davov z protestov Za slušné Slovensko nakoniec odišli viacerí politici vrátane vtedajšieho premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý mali umožňovať fungovanie korupčného systému. Momentálne však práve Robert Fico posilňuje, Kaliňák tiež nevylúčil návrat do politiky. Ako sa vám na to díva?

Z pohľadu človeka, ktorý vtedy stál na pódiách a organizoval protesty a zároveň je stále v kontakte s rodinami Jána a Martiny, sa mi na to díva veľmi ťažko. Vnímam aj obavy o nezávislosť vyšetrenia vraždy v tejto nejasnej politickej situácii. Mali by sme mať na pamäti verejnú podporu vyšetrovateľov, policajtov či sudcov.

Zároveň však dúfam, že to nie je celý obraz. Napríklad ma v priebehu posledných rokov veľmi zasiahol rozhovor s Bernardom Slobodníkom, v ktorom vysvetľoval, prečo začal otvorene rozprávať o korupcii. Viackrát spomenul Za slušné Slovensko – že to bol tlak verejnosti, ktorý mu ukázal, že takto to už ďalej nejde. Sám hovorí, že nechce takúto spoločnosť pre svoje deti a vnúčatá. Je to pre mňa veľmi silný odkaz od človeka, ktorý patril do korupčného systému.

Viackrát tiež spomenul Za slušné Slovensko v súvislosti so zatknutím Mariana Kočnera. Podmieňoval ho výmenou policajného prezidenta. Dúfam teda, že všetko, čo sme robili, malo omnoho väčšie dôsledky aj v rovinách, o ktorých sa možno veľa nehovorí alebo sa na ne zabúda.

x Akú veľkú zodpovednosť má podľa vás súčasná vláda na tom, že sa postavy ako Robert Fico vracajú na čelo politických prieskumov?

Súčasná vláda je vláda, ktorú si zvolili ľudia. Ja s ňou nesúhlasím, nepáči sa mi, čo som pozorovala posledných päť rokov a úprimne – lezie mi to na nervy. Nesúhlasím ani s tým, že najbližšie voľby budú až v septembri a že vláda, ktorá nemá legitimitu, je stále pri moci. OĽaNO ako strana v demokratickom režime nemá čo robiť. To som si myslela aj predtým, než vyhrala voľby. Je nemožné mať v strane ľudí, ktorí sú nezávislé osobnosti a nevieme zaručiť ich hlasovanie, ktoré rozhoduje o chode krajiny. Je to veľmi nepredvídateľné. Ja sama som volila koalíciu PS-Spolu. Ťažko sa mi teda stavia k tomu, čo sa dialo v tejto vláde. Ale určite sme mohli pozorovať zlyhania a politický amaterizmus, ktorý súvisí aj s tým, že len málo z aktuálnych politikov malo riadne politické skúsenosti. A robia veľa pre to, aby zakryli všetky svoje pochybenia – napríklad aktuálne som zhrozená, tak ako viacerí, z 500-eurového príspevku za účasť vo voľbách.

x Igor Matovič však posledné roky opakovane využil aj meno Jana Kuciaka. Prekážalo vám to?

Keď sme chceli robiť prvé zhromaždenia Za slušné Slovensko a prišli sme na úrad rezervovať Námestie SNP, bolo na celý mesiac od ohlásenia vraždy obsadené, lebo si ho zarezervovala strana OĽaNO. Preto sme úplne prvý sprievod mali v Bratislave na Námestí slobody, kde takéto zhromaždenia predtým neboli.

Viem, že ma vtedy veľmi prekvapilo, prečo politické strany siahajú po formách občianskeho postoja, keď majú politické možnosti, ako sa k situácii postaviť. Igor Matovič je populistický politik – hovorí veci, ktoré dobre znejú a čaká, že sa na to ľudia chytia. Ale nemyslím si, že by sa mal snažiť niesť také posolstvo.

x Jeden z dôležitých cieľov protestov Za slušné Slovensko bol, aby sa ekonomické trestné činy trestali. Za posledné roky padlo niekoľko dôležitých rozsudkov. Do akej miery sa toto splnilo?

To, že sa korupčné kauzy vyšetrovali, bolo dobré znamenie, volala po tom celá spoločnosť. Ale o úspechu, a teda prinavrátení dôvery, budeme môcť hovoriť až vtedy, keď ľudia budú vnímať, že v krajine vládne spravodlivosť. A keď sa to začne týkať aj ich súdnych sporov alebo životov – že napríklad uvidia, že súdne procesy sú rýchlejšie.

Je to aj otázka na verejné prieskumy. Až keď na nich uvidíme, že dôvera ľudí v štátne inštitúcie a vo vymožiteľnosť práva má vyššie percentá, až vtedy budeme môcť túto požiadavku považovať za naozaj splnenú.

x Objednávateľ a sprostredkovateľka vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stále zostávajú nepotrestaní. Rozsudok v kauze by mohol padnúť v apríli, no predtým pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú padol oslobodzujúci rozsudok. Veríte, že objednávateľ vraždy bude nakoniec odsúdený?

Verím a dúfam v to, aj pre rodiny Jána a Martiny. Vnímam, že cítia pokles podpory, ktorú by chceli a potrebovali mať – veď ide o vraždu ich detí.

Veľmi dúfam, že to bude vyšetrené, ale ako som spomenula už na začiatku rozhovoru – bojím sa, ako to v tejto politickej situácii bude. Musíme to sledovať. Dúfam, že ak uvidíme, že dovedenie prípadu do konca potrebuje tlak verejnosti, opäť sa ukážeme ako krajina, ktorá sa vie postaviť za správnu vec.

x Po vražde ste organizovali protesty Za slušné Slovensko a patrili ste k ľuďom, ktorí stáli na pódiách protestov. Ako si s odstupom času spomínate na toto obdobie?

Príbeh hnutia Za slušné Slovensko je pre mňa tak trochu príbehom našej rodiny, keďže sme sa na ňom podieľali spoločne s mojím manželom, a keď sa to začalo, bola som v 7. mesiaci tehotenstva. Ovplyvnilo to aj moje materstvo a malo to na mňa osobný dosah.

Vtedy som to však vnímala inak a asi najviac ma sprevádzal pocit správnosti. Vedela som, že to, čo robíme, je správne. Neviem si predstaviť Slovensko ako krajinu, kde by vraždu investigatívneho novinára, ktorý robil niečo pre nás všetkých, nesprevádzádzali veľké protesty. Okrem pocitu správnosti si vybavujem spoluprácu, solidaritu, súdržnosť, ale samozrejme, je to na pozadí bolesti a zhrozenia z toho, čo sa stalo.

x Organizátori vrátane vás sa stretávali nielen s veľkou dávkou podpory, ale aj nenávisti. Dostávali ste vyhrážky, nepríjemné správy. Ako na vás pôsobil stret s toľkou zlobou?

Najprv to pre mňa bolo veľmi ťažké – hlavne preto, že sme pravidelne dostávali nenávistné správy a ľudia priali smrť ešte aj môjmu nenarodenému dieťaťu. Tiež som si uvedomovala rozdielny pohľad na mužov a na ženy. Ženy v Za slušné Slovensko dostávali násobne viac negatívnych správ ako muži. Osobne som sa však stretávala najmä s kyberšikanou, nie osobnými útokmi.

Ťažko sa mi aj bralo, že moja babička, ktorá ma 92 rokov, doteraz neverí, že protesty vznikli zvnútra, z vlastnej iniciatívy. Myslí si, že sme boli platení Sorosom. Máme však veľmi pekné vzťahy, minulý týždeň som s ňou bola a náš vzťah budujeme na základe iných hodnôt. Ťažko sa mi však nesie, že verí niečomu takému napriek tomu, že so mnou má osobnú skúsenosť.

x Dokonca vás vypočúvali na NAKA pre anonymné trestné oznámenie z organizovania štátneho prevratu a z toho, že vás platí George Soros.

Keď ma predvolali na výsluch na NAKA, moja dcéra mala pol roka a chodila som s ňou na babyfit cvičenia. Vždy na začiatku sa nás pýtali, ako sa máme, a každý tam prinášal osobné témy z rodičovstva o papaní, kakaní a pretáčaní sa na bruško. Ja som vedela, že na druhý deň idem vypovedať na NAKA a nedokázala som ani povedať, ako sa mám. Jednoducho som prehltla slzy a povedala som, že sa mám dobre. Nevedela som tieto dva svety zlúčiť. Zároveň bolo absurdné, že špičkoví slovenskí vyšetrovatelia nás predvolávalí na základe konšpiračného anonymu, čo aj nakoniec vyústilo v odvolanie vtedajšieho šéfa NAKA Petra Hraška.

x Ako ste sa vyrovnávali s prejavmi nenávisti?

Asi sme mali rôzne stratégie. Ja som našťastie tieto prejavy nezažila v osobnom kontakte. V online prostredí je to niečím ľahšie – aj preto, že neskôr sme už videli schémy, akými fungovali trollovia – nemali reálne mená a všetkým nám písali napríklad každý tretí pondelok. Videli sme, že je to niečo umelé.

Myslím si, že nenávisť je oveľa ťažšie znášať, keď je priamo v ľudskom kontakte. Niektorým našim organizátorom sa stalo, že ich osočovali v mestskej doprave, taxíku a podobne. Sú však chvíle, keď je veľmi dôležité, aby sme sa nebáli. Keď už nie je časť báť sa a je potrebné urobiť odvážne kroky v online aj offline svete.

x Ak by ste si mali vybrať jednu vec, o ktorej dúfate, že po vražde zostala v spoločnosti, čo by to bolo?

Chcela by som, aby v ľuďoch zostal ten zážitok z námestí, aby si zapamätali, že moc sa dá deklarovať aj inak ako vyložením milióna eur na stôl či hlasnými útokmi a vzájomným obviňovaním. Bola by som rada, keby si ľudia niesli zážitok z toho, že občiansky postoj či akýkoľvek názor sa dá vyjadriť pokojne, slušne, vytrvalo. Že verejný priestor je tu pre všetkých – na protestoch boli aj bezbariérové časti, časti pre rodiny s deťmi, kde boli na zemi kriedy, väčšina protestov sa tlmočila do posunkového jazyka. A aby im zostal zážitok spolucítenia, empatie, lásky.

Môj najväčší sen je, že to neostane vlastné iba jari 2018 na niekoľkých námestiach, ale že sa to dostane do verejného života, že sa to odzrkadlí v politikoch a aj v tom, ako sa politici vyjadrujú.

x Keďže ste protesty organizovali ako tehotná, predpokladám, že ste mysleli aj na budúcnosť vášho dieťaťa. Keď vidíte, čo sa na Slovensku deje päť rokov od vraždy, neuvažovali ste nad tým, že by ste emigrovali?

Už mi to napadlo. Odvtedy máme už aj druhé dieťa. Minulý rok na začiatku tehotenstva som začala silno krvácať a v noci sme museli ísť na pohotovosť. Bol koniec novembra, silná pandemická vlna. V ružinovskej nemocnici ma nechali čakať vonku pred vstupom – len nám povedali, že práve brali covidového pacienta a že mi neodporúčajú ísť dnu. S krvácaním som stála vonku a utešovala som jednu prvorodičku, ktorá tam tiež čakala, že určite ju stihnú prijať skôr, ako porodí. Nakoniec nás vpustili dnu na vlastnú zodpovednosť, po opakovanom naliehaní.

Bol to pre mňa obraz toho, prečo sa niektorí ľudia nezaujímajú o vyjadrenia politikov a nesledujú politiku. To, čo dopadá na ich každodenný život, je napríklad dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti či škôl a škôlok. Určite neobviňujem lekárov či učiteľov – robia, čo môžu. Ale krajinu nemáme nastavenú tak, aby sme ich vedeli dostatočne podporiť. Zdravotníci tu ťahajú tri roky nonstop, ledva idú na dovolenku a my sa rozprávame o tom, že minieme 1,5 až 2,5 miliardy zo štátneho rozpočtu na účasť vo voľbách namiesto toho, aby sme podporili zdravotníctvo či školstvo. Veľmi ma to hnevá, som z toho unavená. Mám pocit, že ak na Slovensku chceme dostať normálne služby, potrebujeme si to vybojovať či platiť za súkromné školy a súkromné zdravotníctvo. Priala by som mojim deťom, aby žili v krajine, kde je to samozrejmosť, ktorá vychádza z toho, ako je krajina spravovaná.

x Strach o svoj život pocítili aj LGBTI+ ľudia po útoku na Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Kým na vraždu Jána a Martiny ľudia reagovali v obrovskej vlne, jednoliato a diali sa po nej politické zmeny, vražda Juraja a Matúša politikov neprinútila ani k prijatiu registrovaných partnerstiev. Ako si to vysvetľujete?

Útok na novinára bol útokom na nás všetkých. Útok na Juraja a Matúša bol v očiach ľudí útokom na menšinu. Nedokážem si predstaviť existenčný strach, do ktorého sa v to ráno mnohí zobudili.

Veľmi ma pohoršilo, ako sa k tomu vyjadrovali politici a že to nevyvolalo väčšiu politickú diskusiu. Spätne ma tiež veľmi mrzí, že ako Za slušné Slovensko sme v roku 2018 verejne nepodporili queer ľudí. S touto prosbou sa na nás viackrát obrátili, ale nakoniec sme sa rozhodli podporiť ich iba ako jednotlivé osobnosti, nie ako hnutie. Považujem to za chybu.

Pýtam sa, aká krehká je naša identita, keď ju ohrozuje život iných? Priala by som si, aby sme žili na Slovensku, kde je rešpekt voči inakosti samozrejmosť. Ale stále sa o tom bojíme hoci aj rozprávať. Prajem si, aby už nebol čas na to, aby sme sa báli, ale čas na odvahu. Po útoku na ľudí pred barom Tepláreň ju ukázala napríklad aj moja druhá stará mama. Žije v Detve a po útoku chodila po meste a všetkým hovorila, že je lesba. Nie je, ale chcela búrať mýty, predstavy a predsudky ľudí. Išla napríklad do obchodu, a keď platila, len tak mimochodom povedala, že aj ona je lesba a neraz sa stretla s nepochopením. Zdalo sa mi to veľmi odvážne. Jednoducho sú chvíle, keď sa musíme postaviť za hodnoty, ktorým veríme.

x Pred piatimi rokmi ste začínali s protestmi spoločne s Jurajom Šeligom, ktorý bol jednou z ich hlavných tvárí. Potom však odišiel do politiky. Uškodilo vám to?

Ľudia sa nás na Juraja často pýtajú. Keď sme začali organizovať zhromaždenia, organizátorov bolo vyše 100 z celého Slovenska, väčšina z nás sa nepoznala. Spájala nás túžba niečo urobiť a spoločne sme formovali ako to „niečo“ bude vyzerať. Mnohé hodnoty sme však nemali spoločné. Boli medzi nami liberáli aj konzervatívci. Keď sa v priebehu ďalších rokov niekto politicky angažoval, hoci aj ako nezávislý kandidát v komunálnych voľbách, vždy sme presekli kontakt. Rovnako to bolo s Jurajom. A mnohí nesúhlasíme s tým, čo robí a ako hlasuje – napríklad za zákony Anny Záborskej, ktorých účelom je sťaženie dostupnosti bezpečných a legálnych interrupcií.

Aj vďaka Jurajovi vyzerali protesty, ako vyzerali, má na tom svoj podiel. Ale mrzí ma, keď ľudia, ktorí si s nami spájali nádej, potom cítili ešte väčšiu dávku frustrácie – lebo si povedia, že aj Juraj bol Za slušné Slovensko a teraz hlasuje, ako hlasuje, a robí, čo robí.

x V ankete 5 rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej mi sociologička Oľga Gyarfášová povedala, že z idey slušného Slovenska zostala len karikatúra. Čo z nej zostalo podľa vás?

Ja stále verím, že tá slušnosť tu je. V lete sme sa presťahovali na dedinu na stredné Slovensko pri Lučenci. V bežnej komunikácii – so susedmi, na ulici, so škôlkou či s miestnymi – je cítiť veľkú srdečnosť, napriek rozdielnostiam. Je to pre nás osviežujúce.

Neviem, do akej miery môžu samotní ľudia za to, že slušnosť nevidno vo verejnom sektore, za to, že mnohé rodiny sú rozhádané kvôli hodnotovým stretom, keď majú rôzne pohľady na očkovanie či na vojnu na Ukrajine. Ja vnímam, že sme veľmi zlyhali aj ako spoločnosť, že sme zlyhali v občianskej výchove, vo vzdelávaní, že nám chýbajú hodnotoví lídri. Je to výsledok viacerých faktorov, aktuality.sk

X X X

EÚ zaviedla ďalšie sankcie voči iránskym predstaviteľom

EÚ v pondelok v rámci piateho kola sankcií proti Teheránu zaradila na čiernu listinu ďalších 32 iránskych predstaviteľov a dva subjekty z Iránu. Zmrazila im majetok a znemožnila im udeľovanie cestovných víz. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

 Sankcie sa okrem zákonodarcov, sudcov, prokurátorov a predstaviteľov väzenských orgánov obvinených z účasti na represiách vzťahujú aj na iránskeho ministra školstva Jusufa Núrího a ministra kultúry Mohammeda Mahdiho Esmailího.

Esmailí figuruje na sankčnom zozname EÚ za prenasledovanie umelcov a filmárov, ktorí nepodporujú vládu v Teheráne. Núrí bol pridaný na čiernu listinu pre útoky na študentov zapojených do protestov a za ich zadržiavanie.

EÚ od začiatku protestov v Iráne vlani v septembri uvalila sankcie už na viac ako 70 iránskych predstaviteľov a subjektov v súvislosti s násilnými zásahmi voči demonštrantom.

Masové celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra 2022 po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania.

Iránske úrady v rámci vlny protestov zatkli podľa údajov OSN už najmenej 14.000 ľudí. Podľa AFP iránske súdy v súvislosti s s protestmi vyniesli už 18 rozsudkov smrti. Štyroch odsúdených popravili, čo vyvolalo medzinárodné pobúrenie./agentury/

X X X

Bývalý šéf CIA načrtol scenáre vojny: Ukrajinci v lete zaútočia

Priebeh vojny na Ukrajine je aktuálne patový. Zmeniť ho môžu útočné operácie Ukrajincov na jar alebo v lete. Podľa Davida Petraeusa, bývalého riaditeľa CIA, budú mať pripravenejších vojakov a lepšiu stratégiu.

Generál v rozhovore pre americkú stanicu CNN tiež priblížil, ako sa bude situácia na oboch stranách do ďalšieho väčšieho stretu vyvíjať aj aký koniec vojny očakáva.

Kto aktuálne v konflikte na Ukrajine vyhráva, odpovedal generál jasne.

„Rusko to nie je. Koniec-koncov, prehralo bitky o Kyjev, Sumy, Černihiv a Charkov. Nepodarilo sa mu dobyť späť južné pobrežie Ukrajiny. Rusi sa nedostali ani cez Mykolajiv, nieto ešte k hlavnému prístavu v Odese. To, čo získali v Charkovskej oblasti, stratili,“ bilancoval Petraeus.

Od stiahnutia ruských síl západne od Dnepra na jeseň 2022 je podľa neho bojová línia pomerne statická.

„Hoci ruské sily dosiahli postupné a veľmi nákladné úspechy v dedinách okolo Bachmutu. Ukrajinci zase musia vyčleniť ďalšie sily na obranu oblastí, ktoré sú pod tlakom. V súčasnej dobe je teda situácia v podstate patová,“ domnieva sa.

Nákladné útoky Rusov

Rusko ale podľa neho robí „nákladné útoky v niekoľkých oblastiach a obe strany budujú sily pre útočné operácie“.

„Od Ruska sa očakávali koncom zimy, od Ukrajincov ich čakáme na jar alebo v lete. Strana, ktorá si dovtedy vytvorí najschopnejšie, dobre vycvičené a vybavené sily, dosiahne významnejšie zisky. V tomto ohľade si stavím na Ukrajinu,“ pokračoval niekdajší šéf amerických spravodajcov.

Zdôraznil, že významným faktorom pre Ukrajincov je ich morálka.

„Vnímajú konflikt ako svoju vojnu za nezávislosť a podľa toho tiež reagujú. Ukrajinci vedia, za čo bojujú. To isté však zrejme nemožno povedať o ruských vojakoch. Ukrajina navyše odviedla lepšiu prácu ako Kremeľ pri nábore, výcviku vojakov, získavaní vybavenia, školení a tak ďalej. Dôkazy toho uvidíme na jar alebo v lete, keď začnú Ukrajinci protiofenzívu,“ vyhlásil.

x Plány Putina?

Petraeus spomenul aj možné plány Vladimira Putina.

„Zdá sa, že Rusko zhromažďuje ‚náhradných‘ vojakov a ďalšie jednotky, aby začalo ofenzívu s cieľom dobyť časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré nemá pod kontrolou. Zároveň vytvára obranné pozície hlboko v oblastiach, ktoré na juhu kontroluje. Ale nezdá sa mi, že by existoval nový a zvlášť inovatívny plán – vzhľadom na obmedzené profesionálne schopnosti ruských síl a ich preukázanú neschopnosť vytvárať ‚efekt kombinovaných zbraní‘,“ uviedol.

„Ak nedôjde k zmene, môžeme byť pravdepodobne svedkami toho, čo sme videli už v minulosti,“ predpokladá. „Ruskí velitelia vrhajú do bojov nedávno mobilizovaných mužov, ktorí sú nedostatočne vybavení a vycvičení. A za podpory masívnej raketovej a delostreleckej paľby sa snažia o postupné, ale veľmi nákladné zisky,“ priblížil možnosti.

Možné konce vojny

„To všetko sa bude diať, zatiaľ čo budeme čakať na ukrajinskú ofenzívu – ktorá sa začne s lepšie vycvičenými, vybavenejšími a schopnejšími silami,“ povedal.

Domnieva sa, že konflikt skončí vyjednaným riešením v okamihu, keď Putin uzná, že vojna je neudržateľná na bojisku. Za prvý rok vojny tam Rusko pravdepodobne utrpelo mnohonásobne väčšie straty ako Sovietsky zväz za desať rokov v Afganistane.

„Rovnako tak vojna skončí v momente, keď Ukrajina dosiahne hranice svojich schopností odolávať raketovým a bezpilotným úderom a získa plán na obnovu krajiny spolu so železnou bezpečnostnou zárukou – buď členstvom v NATO, alebo, keď to nebude možné, zárukami od koalície vedenej USA,“ poznamenal bývalý riaditeľ CIA ku prognózam, ako by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť, aktuality.sk

X X X

Juh Turecka zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,4

nformuje o tom turecký seizmologický inštitút Kandilli. Zemetrasenie s magnitúdou 6,4 zasiahlo v pondelok tureckú provinciu Hatay na juhu krajiny. TASR informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na turecký seizmologický inštitút Kandilli.

Epicentrum zemetrasenia bolo lokalizované v okrese Samandag. Agentúra AFP píše, že otrasy zasiahli mesto Defne o 20.04 h miestneho času (18.04 h SEČ) a jej reportéri cítili silné otrasy aj v mestách Antakya a Adana.

Televízia NTV uviedla, že v dôsledku zemetrasenia sa zrútilo niekoľko poškodených budov, avšak bezprostredne neboli hlásené žiadne obete. Podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu bolo otrasy cítiť aj v Sýrii, Jordánsku, Izraeli a Egypte.

Provincia Hatay bola najviac zasiahnutou oblasťou, ktorú 6. februára postihlo mimoriadne ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a podľa rôznych zdrojov si vyžiadalo od vyše 41 000 do viac než 47 000 obetí na životoch.

Turecký úrad pre zvládanie katastrof a núdzových situácií (AFAD) v nedeľu uviedol, že po zemetrasení spred dvoch týždňov, ktoré postihlo Turecko a Sýriu, nasledovalo ešte približne 6000 slabších dotrasov, aktuality.sk