V Južnej Kórei udupali 150 nevinných mladých ľudí. Ženy, čo sa vzdajú detí, predsudky

 Stačí veľký dav a pár neštastných okolností. Väčšina z obetí zomrela na udusenie. Podobné prípady sa stávajú aj inde vo svete počas masových zhromaždení.

Nevyzývali na násilie, ani sa medzi sebou nebili. Napriek tomu najmenej 154 nevinných Juhokórejčanov tento víkend zomrelo násilnou, krutou a takmer neodvrátiteľnou smrťou. Nebol to prvý podobný prípad v krajine, ktorú považujú za jednu z najvyspelejšiu na celom svete, ale ktorá už niečo podobné zažila aj v minulosti.

Keď v sobotu krátko po 10. hodine večer desiatky tisíc z nich kráčali ulicami hlavného mesta Soul, v dave ľudí oslavujúcich Halloween, prvý od pandémie, vypukla eufória.

Najhoršie skončili ľudia, ktorí sa v tej chvíli nachádzali v dvoch úzkych uličkách vedúcich na hlavný bulvár, kam celý dav smeroval. Vo chvíli, keď z davu zazneli výzvy, aby sa všetci pohli rýchlejšie dopredu, stovky mladých zabávajúcich sa ľudí nemali šancu prežiť.

Smolu mali aj v tom, že uličky neboli len príliš úzke na taký veľký dav. Mali aj pomerne prudké klesanie a keď sa na ľudí vpredu začal rútiť dav zozadu, všetko to pripomínalo niečo ako ľudské domino.

Výsledkom je spomínaných najmenej 154 ľudí ale aj ďalšie stovky zranených, ktorí o vlások unikli smrti. Odborníci sa teraz zamýšľajú, ako sa podobným tragédiám dá vôbec zabrániť. A prečo vôbec vznikajú.

Udupanie alebo davové valcovanie

Angličtina na podobné udalosti používa výraz „stampede“, hoci v slovenčine na to nie je exaktný výraz. Je to niečo ako davové udupanie a podobných incidentov bolo v minulosti viacero.

Hromadné udupanie vzniká často na športových zápasoch či na iných masových podujatiach, keď ľudia v panike začnú utekať a navzájom sa ušliapu.

Posledný juhokórejský incident však označujú skôr výrazom „davové valcovanie.“ Ľudia zabávajúci sa v sobotu v centre Soulu na seba jednoducho popadali ako domino aj napriek tomu, že nikam neutekali. Ľudia zo zadných radov v ulici jednoducho padali na ľudí pred nimi a vzhľadom na uzučký ale mimoriadne nahustený dav v uličkách v tej chvíli nemal nikto možnosť niekam uniknúť.

Väčšina z obetí zomrela udusením a nie udupaním.

„Trvá len 30 sekúnd, kým stratíve vedomie,“ vysvetlil vo vlaňajšom rozhovore pre americký rozhlas NPR Keith Still z Univerzity v Suffolku, ktorý sa podobnými tragédiami zaoberá dlhšie. „To je všeobecne aj príčina smrti – nie udupanie, ale udusenie.“

„Ľudia nezomierajú, pretože panikária. Panikária, pretože zomierajú,“ dodáva.

Odborníci sa teraz zamýšľajú, ako k niečomu podobnému vôbec mohlo prísť. Južná Kórea je považovaná nielen za demokraciu, ale aj krajinu, kde aj masové protesty prebiehajú civilizovane.

Ľudia sú tam zvyknutí hromadne demonštrovať ale civilizovaným spôsobom. Na všetko vždy dohliada polícia ale Juhokórejčania sú spravidla zvyknutí rešpektovať jej pokyny.

Náhoda a zhoda zlých okolností. Pochybila aj polícia

Polícia na sobotňajších oslavách Halloweenu, ktorý je v Južnej Kórei čoraz populárnejší, takmer chýbala. Dav nemal kto usmerňovať a nebol na to ani legálny dôvod, keďže nešlo o plánované zhromaždenie.

No odborníci upozorňujú, že tragédii sa dalo predísť, ak by úrady lepšie usmerňovali dav. Napríklad uzavretím úzkych uličiek, kde teraz zomrelo 154 mladých Juhokórejčanov, ktorí mohli žiť, ak by sa v takých masových počtoch zabávali na hlavných bulvároch, ktorých je v Soule dostatok. Dve uličky, kde väčšina ľudí zomrela, boli úzke len asi päť metrov.

Tragédia z Anglicka

Polícia však pri nesprávnych rozhodnutiach môže zohrať aj negatívnu úlohu. Príkladom je tragédia z roku 1989 na štadióne v anglickom Hillsborough počas zápasu medzi Nottinghamom a Liverpoolom. Policajti vtedy z obavy pred vypuknutím násilia v dave pustila fanúšikov pred zápasom cez uzučkú bránu a výsledkom bola takmer stovka mŕtvych.

Podobne ako teraz, väčšina z obetí zomrela na následky udusenia v dave.

Naposledy v roku 2015 k podobnej tragédii došlo počas tradičnej púte hadždž v Saudskej Arábii, kde v dave zomrelo 700 ľudí. Práve púť v okolí pre moslimov posvätnej Mekky dochádza pomerne pravidelne k podobným incidentom. Dôvodom sú obrovské davy, ktoré často dosiahnu aj číslo dva milióny a polícia, ktorá takisto často zlyháva.

Podobne je tomu počas hinduistických sviatkov v Indii, na ktorých sa zúčastňujú takisto milióny veriacich.

Najnovšia tragédia zo Soulu je však pripomenutím, že niečo podobné sa môže stať prakticky kdekoľvek a dokonca priamo v centre hlavného mesta. Stačí podcenenie zo strany polície, náhodný dav a niekoľko nešťastných okolností: predovšetkým príliš veľa ľudí na príliš malom priestore, aktuality.sk

X X X

 Ruská armáda zasiahla „vysoko presnými útokmi“ zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa vo svojich správach odvoláva britská stanica BBC a denník The Guardian.

„Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované,“ tvrdí ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru, informovala stanica Sky News.

Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine./agentury/

X X X

Talianska vláda zrušila povinné očkovanie zdravotníkov

Nová talianska vláda zrušila nariadenie, v súvislosti s ktorým museli byť proti covidu zaočkovaní lekári a zdravotníci.

 Oznámila to v pondelok talianska premiérka Giorgia Meloniová s tým, že už od utorka sa tak do práce môže vrátiť približne 4 000 zdravotníkov a lekárov, ktorí vakcináciu nepodstúpili, v dôsledku čoho boli dočasne prepustení zo zamestnania.

Zdravotníci však aj napriek zrušeniu očkovacej povinnosti musia v práci naďalej nosiť rúška na tvárach, informuje agentúra DPA.

Taliansko bolo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá uložila zdravotníkom povinnosť covidovej vakcinácie, približuje agentúra AFP. Rím v roku 2021 rozhodol, že ak zdravotníci toto očkovanie nepodstúpia, musia byť buď preradení na iné pracovné miesto, alebo dočasne prepustení zo zamestnania.

Nariadenie, zavedené predošlou vládou expremiéra Maria Draghiho, malo pôvodne platiť do konca roka. Nová vláda ho však teraz zrušila, a to pre „nedostatok lekárskeho a zdravotníckeho personálu“, uviedol minister zdravotníctva Orazio Schillaci.

Taliansko bolo provu európskou krajinou, ktorú začiatkom roka 2020 silne zasiahla pandémia koronavírusu. Od vtedy v súvislosti s týmto vírusom zaznamenalo už takmer 180.000 úmrtí.

Schillaci však povedal, že súčasné dáta ukazujú, že vírus má na nemocnice momentálne len menší dosah. Stredoľavicová opozícia zrušenie očkovacej povinnosti pre zdravotníkov kritizuje a označuje za výhru lekárov-antivaxerov, aktuality.sk

X X X

Nikola Fejková: Ženy, ktoré sa vzdajú detí, sa stretávajú s predsudkami

 Ženy v neľahkej životnej situácii, ktoré sa po pôrode vzdajú novorodencov, bojujú nielen s vlastnou psychikou. Podľa konzultantky, ktorá ročne spozná desiatky príbehov, sa s predsudkami stretávajú doma, v práci a niekedy aj u lekára.

Chcú od nej počuť, čo majú urobiť. Ona sa ich však snaží priviesť k tomu, aby sa samy rozhodli pre najlepšie riešenie. Nikola Fejková takmer tri roky pôsobí ako konzultanka na linke pomoci, ktorú prevádzkuje občianske združenie Šanca pre nechcených. Ženy v núdzi, ktoré sa chcú informovať o možnosti utajeného pôrodu či vloženia dieťaťa do hniezda záchrany, jej môžu podľa vlastných slov zavolať aj o polnoci.

 X Tretí rok pomáhate ženám, ktoré zvažujú utajený pôrod či odloženie novorodenca do hniezda záchrany. Čo je vašou úlohou?

Mojou úlohou je informovať ženu o tom, aké má možnosti, sprevádzať ju a prípadne jej poradiť – napríklad ako spísať čestné vyhlásenie alebo iné dokumenty. Realita je taká, že ženy mi volajú a zvyčajne prosia, aby som im poradila, čo majú robiť. Chcú, aby som sa rozhodla za ne. Ja im však rámci poradenstva ponúknem existujúce možnosti a viem, že ony samy si vyberú najlepšie. Prípadne sú samy schopné pomenovať, čo by chceli dosiahnuť a rozprávame sa o tom, ako sa k tomu dostať.

X Akým spôsobom s nimi komunikujete?

Niekedy sa mi napríklad stane, že len zopakujem, čo mi volajúca povedala a ona mi povie, že som jej odpovedala na otázku. Pritom si však odpovedala sama. Platí tu, že ja som zodpovedná len za to, čo poviem, nie za to, čo ten druhý počuje. Stretávam sa s krízovými situáciami a veľakrát neriešime iba tehotenstvo, pôrod či hniezdo záchrany, ale aj ubytovanie, psychologické či právne poradenstvo, ktoré žena potrebuje. Hovorím so ženami, ale niekedy hovorím aj s mužmi. Tí sú zvyčajne ako tretie osoby, ktoré zisťujú informácie pre partnerky alebo známe.

Stáva sa, že ich odkazujem aj na iné organizácie alebo linky, ktoré sa venujú napríklad problematike právnej pomoci oveľa podrobnejšie. Vediem aj štatistku hovorov, ktorú raz ročne zverejňujeme v našej výročnej správe. Spravujem náš web, kde vždy zverejňujeme aj to, či nebolo niekde nájdené bábätko v hniezde záchrany alebo iné aktuality. Viete si tam vždy pozrieť, či sa niečo nové neudialo. A, samozrejme, pracujem aj na ad hoc veciach.

X S akými problémami sa najčastejšie boria ženy, ktoré zvažujú, že sa vzdajú svojich detí?

Niektoré otehotneli po znásilnení a dieťa si nechcú nechať. Mala som aj prípad, keď žena už mala dve deti a čakala tretie. Počas tehotenstva jej zomrel partner a rozhodla sa pre utajený pôrod. Po ňom mi však volala, že si to rozmyslela a chce dieťa naspäť, pretože pochopila, že bolo jediným spojením s mŕtvym partnerom. Volajú mi aj týrané ženy.

Sú medzi nimi aj ženy, ktoré žijú v nízkopríjmových domácnostiach a hrozí, že nebudú mať kde bývať, čo jesť, stratia bezpečie. Niekedy volajú aj ženy, ktoré sa rozišli s partnerom a sú psychicky na dne, niekedy zase ženy v zdanlivo harmonickom vzťahu, ale trápi ich to, že ďalšie dieťa nechceli. Dokonca tínedžerky, ktoré myslia na to, že by si dieťaťom mohli „pokaziť život“. Je široká škála volajúcich.

X Pre klientky ste v podstate cudzí človek, ktorého nepoznajú, nikdy ho nestretli. Sú ochotné vám veriť?

Áno, hovorím im fakty a postupne uveria. Zo začiatku sú zahltené emóciami, no postupne prechádzajú k racionálnemu rozhovoru. Niekedy to však trvá aj mesiac, kým mi žena rozpovie celý svoj príbeh. A niekedy sa stane, že k riešeniu nedospejeme, ale verím v to, že sa v daný okamih rozhodne najlepšie, ako vie. Či by sa rozhodla dieťa si nechať, alebo nie. Potrebujú veľkú podporu, že všetko zvládnu, a ja tomu naozaj verím.

X Ak sa pozrieme na regionálne zastúpenie jednotlivých telefonátov, evidujete, že odniekiaľ ich je viac, prípadne že majú podobné problémy?

Nie, tie problémy sú rovnaké naprieč celým Slovenskom, rovnako aj počty telefonátov. Jediné, čo sa líši, je počet odložených novorodencov v hniezdach záchrany. Najviac ich nachádzame v nemocnici v Košiciach.

X Stalo sa vám viackrát, že vás ženy kontaktovali s tým, že si svoje rozhodnutie rozmysleli a chcú dieťa naspäť?

Áno, je to asi polovica telefonátov. Veľa žien, ktoré mi volajú, chce po utajenom pôrode dieťa naspäť. Majú výčitky, cítia sa zahanbené – čo povie okolie, ktoré ich videlo tehotné a zrazu nebudú mať dieťa. Možno si do tej doby vyriešili bývanie, s ktorým mali problém, alebo sa rozhodli, že dieťa chcú vychovávať samy.

Riešila som napríklad aj to, že žene po utajenom pôrode, ktorá sa vrátila do práce a nešla na materskú, zamestnávateľ vyčítal, že si brala péenku, keď nemá žiadne dieťa. Zarazilo ma to, riešili sme to aj právnou cestou, pretože to bolo absolútne necitlivé a nevhodné. Ale sú aj ženy, ktoré mi zavolajú, že chcú novorodenca naspäť, no počas telefonátu sa zmieria s tým, že sa ho vzdali.

X Spoločnosť má predsudky voči ženám, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu. Stretávajú sa s predsudkami aj ženy, ktoré sa vzdajú dieťaťa?

Áno, čo je horšie, stretla som sa aj s predsudkami v nemocnici. Jedna klientka chcela po utajenom pôrode získať dieťa naspäť. Nemocničný personál jej však tvrdil, že sa to nedá, hoci ešte neuplynula zákonná lehota. Bola som zaskočená touto nepríjemnou skúsenosťou. Pani sa mi s plačom zverila a bola vo veľmi zúfalej situácii. Volala som do nemocnice, citovala som im zákon, no odvolávali sa na to, že oni o tom nerozhodujú.

Navyše ju odbili nepríjemnými slovami: „Už máme niekoho na adopciu. Čo im máme povedať?! Oni sa boli na bábätko už aj pozrieť.“ Prípad sa nám podarilo úspešne vyriešiť. Dieťa bolo do dvoch dní pri matke, pretože nemali na výber. Je naozaj dôležité, aby sa ženy nenechali odradiť.

X Dokedy môže žena po utajenom pôrode či po vložení novorodenca do hniezda záchrany získať svoje dieťa naspäť?

Pri utajenom pôrode sa to dá do šiestich týždňov od pôrodu, zákon to umožňuje. V prípade hniezda záchrany to nie je možné, pretože je to plne anonymné. Dá sa to jedine súdnou cestou, no tu je potrebné preukazovať, že žena je naozaj biologickou matkou dieťaťa. Ani po preukázaní DNA testov nemusí byť dieťa zverené biologickej matke.

X Ozvali sa vám niekedy aj otcovia, ktorí by chceli získať dieťa po utajenom pôrode či z hniezda naspäť?

Po utajenom pôrode nie. Muži sa mi niekedy ozývajú v mene svojej tehotnej partnerky a zisťujú informácie o tom, aké majú možnosti. Dokonca som mala na linke muža, ktorého partnerka podľa jeho slov psychicky týrala tým, že sa mu vyhrážala, že ich dieťa vloží do hniezda záchrany a on ho už neuvidí.

X Téma utajených pôrodov sa v minulosti dostala do pozornosti médií vďaka výzve organizácie Návrat, ktorá hľadala ženy na starostlivosť o opustených novorodencov. Ako prebieha takýto pôrod?

Začína sa to tým, že sa žena vôbec informuje, či má takúto možnosť. Následne pred pôrodom musí odovzdať písomnú žiadosť o to, že chce mať utajený pôrod. Samotný pôrod prebieha úplne normálne. Zmena nastáva pri dokumentácii – personál by mal byť poučený a oboznámený s postupom.

Ide o špeciálnu dokumentáciu, ktorá následne po šiestich týždňoch putuje na ministerstvo zdravotníctva, kde sa uchováva. Dieťa má pridelené meno, číslo, sú v nej aj informácie o matke a pôrode, všetko je prísne utajené. Zostáva v nemocnici až do adopcie, prípadne nemocnica komunikuje s úradmi o ďalšom postupe a premiestnení.

X Čo ak sa matka rozhodne dieťa získať naspäť?

Žena, ktorá dieťa porodila, má šesť týždňov na to, aby sa po dieťa do nemocnice v prípade zmeny názoru vrátila. Potrebuje znova písomné vyhlásenie o tom, že sa k dieťaťu priznáva.

Dokumentácia je odtajnená, sprístupnená matke, neodosiela sa na ministerstvo, ale matke je dieťa vydané. Vydáva sa buď po dohode, pretože môže mať ešte nejaké vyšetrenia, alebo bezodkladne. Ak by sa matka po dieťa nevrátila, dieťa dostáva šancu na to, aby mohlo byť adoptované. V dospelosti môže požiadať ministerstvo o informácie o matke.

X Vaša linka je k dispozícii nonstop – 24 hodín denne. Koľko žien sa vám ozýva mesačne?

Môžeme povedať, že sú to desiatky žien.

X Komunikovať s ľuďmi v náročnej životnej situácii si vyžaduje odolnosť – aj toho, kto pomáha a intervenuje. Ako sa vám darí vyrovnať s tým, čo si vypočujete?

Snažím sa brať to ako prácu a nedávam do toho zbytočne svoje emócie. Pracujem s informáciami, ktoré od ženy mám, pomáham jej a neriešim pri tom svoje pocity. Keď odznie rozhovor, všetko si spíšem. Hneď ako niečo dopíšem a uzavriem, pustím to z hlavy.

X Konzultantku na linke Šance pre nechcených robíte v rámci dobrovoľníctva. Ako ste sa k tejto činnosti dostali?

Prišla som na pohovor na miesto sociálnej pracovníčky v centre sociálnych služieb. Požiadali ma, aby som prebrala aj tento telefón, pretože mám na to potrebné vzdelanie a skúsenosti s krízovou intervenciou. Aj tak som si však vo svojom voľnom čase robila doplňujúce vzdelanie, aby som vedela pomôcť aj práve v tejto špecifickej cieľovej skupine. Myslím si, že vždy je priestor na zlepšovanie a rada sa neustále vzdelávam. Potvrdzuje sa mi, že človek, môže čerpať zo všetkých zdrojov, ktoré má.

Ženy pri telefonáte je potrebné vypočuť a sprevádzať, no aj práca s tichom je dôležitá. Niekedy sú telefonáty aj o tom, že žena plače, ja som ticho a nechám ju vyplakať. Poviem jej, že je úplne normálne, aké pocity prežíva a nech začne hovoriť, keď bude pripravená. Niekedy klientky volajú aj opakovane.

X Čo je pre vás na tejto práci najťažšie?

Najťažšie je, že neviem, čo si žena vezme z toho, čo si odo mňa vypočuje. Neviem, čo urobí, či naozaj využije pomoc, utajený pôrod, vloží dieťa do hniezda záchrany. Čísla si neukladám a nevolám im spätne. Zakladáme si na dôvere a loajalite ku klientom, ktorí volajú.

X V úvode ste spomenuli, že vám volajú aj týrané ženy. S čím sa na vás obracajú?

Informujú sa o tom, aké majú možnosti. Dožadujú sa pomoci, i keď vedia, že linka, na ktorú sa dovolali, zrejme nie je správna. Zvyčajne sú v krízovej situácii. Vtedy začínam krízovou intervenciou a následne im ponúknem možnosti, ktoré majú. Najviac osvedčený je inštitút vykázania, ktorý bol práve v roku 2021 novelizovaný.

Mnohé o ňom nevedia a neveria, že sa dá využiť aj v prípade, že nehnuteľnosť nevlastnia. Zároveň ich spájam s krízovým alebo intervenčným centrom. Niekedy ich odporúčam aj na úrad práce. V súčasnosti mi nevolajú skoro vôbec, ale bolo obdobie, keď ich počet narástol.

X O vzostupe domáceho násilia sa hovorilo v súvislosti s pandémiou koronavírusu, keď boli ľudia viac doma. Neskôr to potvrdili aj dáta. Viete povedať, kedy vám volali týrané ženy vo zvýšenej miere?

Bolo to hlavne v októbri, novembri a decembri roka 2021. Ženy, ktoré sa mi v tej dobe dovolali, neboli tehotné, ale boli v zúfalej situácií a zhodou okolností našli naše číslo. Dokonca sa mi ozývali aj krízové centrá s tým, či neposkytujeme aj inú formu pomoci, pretože boli preťažené.

X V minulosti sa objavil prípad úmrtia novorodenca v hniezde záchrany. Podarilo sa tento prípad vyšetriť, respektíve v akej fáze je vyšetrovanie?

Vyšetrovanie bolo ukončené, no zatiaľ ešte nebolo hniezdo záchrany nemocnicou otvorené. V Bratislave tak funguje iba v Petržalke na Antolskej ulici. Zároveň sme ešte v lete prijali usmernenia k fungovaniu hniezd záchrany, aby fungovali bezpečne a s čo najmenšími rozdielmi.

Ide o postup zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti novorodencom odloženým vo verejne prístupnom inkubátore – odborné usmernenie, postup pre prevádzku hniezda záchrany, ako aj ošetrovateľské štandardy týkajúce sa novorodencov či zabezpečenia starostlivosti o hniezdo záchrany. Žena sa však nemusí báť odniesť dieťa do hniezda. Stále je všetko plne anonymné, to garantujeme.

X Mnohé hniezda záchrany vznikli aj vďaka súkromným sponzorom. Ako funguje ich financovanie a financovanie potrieb novorodencov v nich dnes?

Vznikli práve vďaka nim. Následne boli darovacou zmluvou odovzdané konkrétnym nemocniciam. V súvislosti s hniezdom záchrany vedieme linku, komunikujeme s nemocnicami a poskytujeme pravidelne novú, takzvanú štartovaciu výbavičku pre bábätká, ktoré sú nájdené v hniezdach.

Výbavičky sú už v nemocniciach pripravené a boli zakúpené z darov od sponzorov, či už dlhodobých, alebo jednorazových príspevkov, a z dvoch percent dane. Tento balík bábätku zostáva a putuje s ním. Nemocnice sa tak už o toto nemusia starať, sú odbremenené. Patrí im však veľká vďaka, aktuality.sk

X X X

Neuveriteľné! Elektrický kamión Tesla Semi sa práve začína vyrábať

Prvé elektrické kamióny sa dostanú k zákazníkom už začiatkom decembra. Tí si ich objednali ešte v roku 2017.

 Začiatkom septembra sme písali, že s výrobou elektrického superkamiónu to už konečne vyzerá reálne. Sľubov zo strany Elona Muska totiž už bolo veľa a ani jeden termín neplatil. Uvedenie kamiónu oproti pôvodnému zámeru mešká viac než tri roky.

Teraz to však naozaj vyzerá tak, že Musk sa nesnaží len upokojiť investorov. Tesla ešte v septembri aktualizovala všetky fotografie na oficiálnej stránke modelu Semi. Vyzerá to tak, že ide už o produkčný model a naozaj v tomto roku zamieri k prvým zákazníkom. A to sa aj potvrdilo. Presnejšie – Musk prostredníctvom sociálnej siete pred pár dňami spresnil, že výroba elektrického kamiónu začala a k prvým klientom sa dostane už v decembri.

 Tesla aj napriek opakovaným oneskoreniam „zbierala“ stále na Semi rezervácie, ktoré boli 5 000 dolárov. Elektrický superkamión si objednalo mnoho veľkých firiem, napríklad Anheuser-Busch, Pepsi, Walmart alebo UPS. Musk na Twitteri uviedol, že Pepsi, ktorá si ako jedna z prvých ešte v decembri 2017 objednala 100 elektrických kamiónov, bude aj prvou, ku ktorej nové kamióny Semi začiatkom decembra skutočne poputujú.

Spočiatku bude k dispozícii iba variant s dojazdom niečo vyše 800 kilometrov, ktorý má uvádzanú spotrebu elektrickej energie pod 2 kWh na míľu a má maximálnu celkovú hmotnosť súpravy vyše 37 ton. Tesla o ňom tvrdí, že je schopný z nuly na stovku zrýchliť za 20 sekúnd – a to pri plnom naložení. Teslu Semi bude možné nabíjať predovšetkým na špeciálnych ultra rýchlych nabíjačkách Tesla Semi Charger (označovaných aj ako Tesla Megacharger). Na nich ju vraj bude možné nabiť na 70 percent za 30 minút, aktuality.sk

X X X

 Pri vyšších cenách energií zdraželo aj drevo. Keď je zle, ľudia pália takmer čokoľvek

Dopyt po dreve je od minulého roka dvojnásobný, Ťaží sa aj v národných parkoch, napriek tomu ľudia môžu na spaľovanie použiť aj nevyhovujúce materiály.

SEVERNÉ/VÝCHODNÉ SLOVENSKO: Približne 15 percent slovenských domácností podľa prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia kúri drevom. Po plyne a elektrine je tretím najvyužívanejším zdrojom tepla.

Tento rok je dopyt po palivovom dreve asi o 45 percent vyšší ako v rovnakom období minulého roka. Štátny podnik Lesy SR uisťuje, že žiadosti ľudí dokáže pokryť formou samoprípravy. Zvýšený dopyt je na Kysuciach, Orave, ale aj v obciach na severovýchode Slovenska.

Hlavne, že bude teplo

V severnejších oblastiach Slovenska sa ľudia chystajú na zimu takmer celý rok. Stále sú obce, ktoré nemajú plyn, objednávajú preto uhlie či pripravujú na zimu palivové drevo.

„Kubík bukového dreva sme pred rokom kupovali od súkromníka po 50 eur. Tento rok stálo 90 eur, a to už na jar,“ hovorí Milada z Kysúc, ktorá býva v rodinnom dome. Dom vykuruje kotlom na elektrinu, no hoci je na Kysuciach v noci len okolo troch stupňov, kotol ešte zapnúť odmieta. Bojí sa vyúčtovania a dokuruje si preto drevom v malej kachľovej piecke.

Jana z rovnakej dediny kúri hnedým uhlím. Tri palety uhlia kúpila v minulom roku za 960 eur, tento rok za ne zaplatila takmer 1600 eur. Drevom si prikuruje len v krbe. Zásobu v malej šope má ešte aspoň na dva roky, napriek tomu radšej objednala ďalšie. „Kúpila som dva kubíky brezového dreva. Môžem ním prikurovať ihneď. Za 150 eur mi ho aj naštiepali.“

Ľudia sa obávajú zimy a zásobujú sa. Istota je istota. Mnohí hovoria, že vypredané sú aj takzvané kaly na kúrenie. Čiernouhoľné kaly majú tuhý dym, ktorý obťažuje susedov a zaťažuje ekológiu. Tí, ktorí majú menej peňazí, siahnu nielen po kaloch, ale ak ich zima pritlačí, do pecí nahádžu aj iné materiály.

Domácnosti si priplatia

Palivové drevo sa dá kúpiť od štátneho podniku Lesy SR, dostať ho z lesných pozemkových spoločenstiev aj od súkromných vlastníkov hôr, kupujú sa metre kubické – takzvaný sypaný či ukladaný meter kubický. Ceny sa rôznia.

Za ukladaný meter smrekového dreva chcú niektorí 60 eur, iní za meter kubický dubového dreva pýtajú 190 eur. Priestorový meter ukladaného bukového dreva stojí 120 eur. Pričom v minulom roku sa cena pohybovala okolo 65 eur. Cena palivového dreva tak narástla v priemere o 50 percent.

Domácnosti, ktoré vykurujú len drevom, na Kysuciach či Orave spotrebujú okolo 12 až 14 metrov kubických tohto paliva za zimu, to znamená, že kým v minulom roku zaplatili za 10 kubíkov bukového dreva 650 eur, v tomto roku až 1200 eur.

Elena, ktorá žije len s mamou na Kysuciach, hovorí, že k 12 až 14 kubíkom dreva musí prikurovať aj plynom podľa toho, aká tuhá je zima. Meter kubický bukového dreva nakúpila ešte pred letom za 75 eur/m3, dnes ho už rovnaký predajca ponúka za takmer 100 eur. Okrem toho si z lesa doviezla aj haluzinu po ťažbe.

Vstup do jej domu tak lemujú na záhrade naskladnené polená a haluze. „V zime nemôžeme ostať nahratí a rozmýšľať, čím budeme kúriť, musíme sa nachystať dopredu. No je to veľa peňazí, popri tom sa dvíhajú ceny potravín. Človek urobí obyčajný nákup a 50 eur nie je jeho,“ ukazuje tašku s potravinami.

Drevo si treba odniesť, ceny sú nižšie

Štátny podnik Lesy SR už v septembri ohlásil, že tohtoročný plán predaja palivového dreva splnili už v deviatom mesiaci na 92 percent. Záujem o kúpu je podľa nich v porovnaní s minulým rokom vyšší zhruba o polovicu.

Lesy SR a lesné pozemkové spoločenstvá ponúkajú okrem nákupu spracovaného dreva aj takzvanú samovýrobu. Znamená to, že záujemcovia si môžu v lese svojpomocne nachystať drevo zo zvyškov po ťažbe, umožňuje to predávať palivové drevo za výhodnejšie ceny.

Lesy SR vyčlenili na predaj 61-tisíc metrov kubických dreva ročne, no znížili prídel na osobu. Minulý rok mohol človek samovýrobou žiadať 16 m3 dreva od štátnych lesníkov, tento rok je to 12 m3.

Ich ceny sa v súčasnosti pohybujú od 25 až do 63 eur za kubík v závislosti od druhu dreva.

Na energetickú krízu reagujú aj lesné pozemkové spoločenstvá a urbariáty. Zastavujú napríklad predaj dreva obchodným partnerom a prednostne ho ponúkajú vlastníkom lesov a ľuďom žijúcim v tamojšej obci. Ceny v porovnaní nákupov u súkromníkov sú nižšie.

Napríklad vo Svrčinovci na Kysuciach môže vlastník lesa požiadať o prídel palivového dreva v objeme tri kubické metre. Ak si ich z lesa odnesie svojpomocne, čiže samovýrobou, zaplatí tri eurá za meter kubický. Ak požiada o drevo zo skládky, platí 25 eur za meter. Pre ostatných, ktorí nemajú podiel v hore, platí ponuka 55 eur za kubík palivového dreva.

Ľudia však s kvalitou dreva, ktoré ponúka urbariát, nie sú vždy spokojní a u súkromníkov zháňajú radšej drevo z listnatých stromov ako z ihličnatých.

Drevo aj z národného parku

Na problém s kúpou dreva narazili ľudia z okolia národných parkov. V obciach Nová Sedlica, Zboj a ďalších na východnom Slovensku v blízkosti Národného parku Poloniny sa s nedostatkom dreva stretli aj kvôli transformácii parku, keďže časť pozemkov patrila Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič.

Ochranárom chýbal živnostenský list a hospodárska evidencia, neskôr ťažiť nemohli pre hniezdenie vtákov.

Obec Zboj informáciu pre záujemcov o palivové drevo pre obyvateľov obcí z Národného parku Poloniny zverejnila až 5. októbra.

„Obyvateľ obce z NP Poloniny ohlási svoj záujem na príslušnom obecnom úrade, v ktorej býva, resp. vlastní nehnuteľnosť písomnou formou,“ oznamuje miestna samospráva, ktorá potom zoznam záujemcov skompletizuje a pošle na Správu Národného parku Poloniny.

„Prednostne vybavia obce z NP Poloniny, kde nie je zavedený plyn, a obce, kde sa nachádzajú lesy vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje Správa NP Poloniny. Po tom, ako bude drevná hmota pripravená, bude záujemca vyrozumený, že si môže zabezpečiť odvoz.“

Cenu za meter kubický dreva z listnatých stromov stanovili na 60 eur.

Bez zmluvy nemohli predávať

Problém aj pri iných národných parkoch bol v tom, že drevo môžu správy národných parkov uvádzať na trh iba prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva, ktorou je podnik Lesy SR.

Ministerstvo pôdohospodárstva od apríla rokovalo s rezortom životného prostredia, že jednotlivé správy národných parkov musia so štátnym podnikom uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní predaja. Do polovice septembra mali takéto zmluvy iba v národných parkoch Veľká Fatra a Slovenský raj.

„Po čiastkovej dohode ministerstiev životného prostredia a pôdohospodárstva správy národných parkov začínajú s predajom dreva na palivové účely pre domácnosti v obciach, ktoré sa nachádzajú na území národných parkov. Zároveň sme pripravili usmernenie pre správy národných parkov,“ informovalo začiatkom októbra ministerstvo životného prostredia.

S predajom palivového dreva sa začína v závislosti od počasia vo všetkých deviatich národných parkoch Slovenska, pričom predaj sa už reálne spustil v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Slovenský raj. Do úvahy okrem nich prichádza aj Muránska planina, kde vláda schválila zonáciu začiatkom leta tohto roku.

„Drvivá časť štátnych hospodárskych lesov je však naďalej v správe rezortu pôdohospodárstva. Správy národných parkov dokážu pokryť len minimálnu časť celkovej potreby dreva na palivové účely pre slovenské domácnosti, ktorá zodpovedá rozsahu prevzatej správy na hospodárskych lesoch,“ dopĺňa rezort životného prostredia.

Ministerstvo zdôrazňuje, že prioritou sú dodávky dreva pre obyvateľov pred vývozom do zahraničia. Rezort preto aj pripravil novelizáciu zákona o dreve, ktorá zavedie mechanizmus evidencie vyvážaného dreva, určeného na energetické účely., aktuality.sk

X X X

 Ďalší ruský miliardár sa vzdal občianstva

 Ruský podnikateľ Oleg Tiňkov sa rozhodol na protest proti vojne na Ukrajine zriecť ruského občianstva. Vyzval ďalších podnikateľov, aby ho nasledovali.

 Oleg Tiňkov: „Nemôžem a nechcem byť spájaný s fašistickou krajinou, ktorá začala vojnu s mierumilovným susedom a každý deň zabíja nevinných ľudí,“ napísal na Instagrame Tiňkov, ktorý je tiež občanom Cypru. „Je pre mňa hanbou, že naďalej držím tento pas.“

Tiňkov sa nie prvý raz vyjadril proti vojne na Ukrajine. Minulý rok na jar verejne v rozhovore pre The New York Times odsúdil prezidenta Vladimira Putina a vyhlásil, že po invázii „Rusko ako krajina už neexistuje“.

„Keď generáli vytriezvejú z opice, uvedomia si, že majú posratú armádu. Ako môže byť armáda dobrá, keď všetko ostatné v krajine je na hovno a utopené v pochabosti a servilite?“ rozohnil sa.

Tiňkov v tom čase povedal, že po tom, čo sa vyslovil proti vojne, ho Kremeľ prinútil predať niekoľkomiliardový podiel v jeho banke za tri percentá z toho, čo považoval za jeho skutočnú hodnotu. Napriek jeho protivojnovej pozícii ho britská vláda v marci zaradila na sankčný zoznam.

 Tiňkov je nateraz posledným magnátom ruského pôvodu, ktorý sa vzdal svojho občianstva, čo je krok, ktorý podľa kritikov nemusí byť len vyjadrením princípu, ale aj snahou vyhnúť sa sankciám alebo upokojiť potenciálnych obchodných partnerov, ktorí sa obávajú jednania s Rusmi.

Aj Nikolaj Storonskij, spoluzakladateľ finančného start-upu Revolut so sídlom v Londýne, sa vzdal ruského občianstva a považuje vojnu na Ukrajine za „úplne otrasnú“, uviedla nedávno spoločnosť. Jurij Milner, miliardársky technologický investor, zverejnil 10. októbra na Twitteri, že on a jeho rodina „dokončili proces zrieknutia sa nášho ruského občianstva“ po tom, čo v roku 2014 „nadobro“ opustili Rusko.

Oleg Tiňkov je bývalý šéf cyklistickej stajne Saxo-Tinkoff, za ktorú pretekal aj slovenský Tourminátor Peter Sagan. Počas ich spoločného pôsobenia získal Žilinčan dva tituly majstra sveta a vyhral aj preteky Okolo Flámska.

 Ich cesty sa zišli v roku 2015…

„Som presvedčený, že je to dobrá zmluva pre Petra aj pre mňa. Nezískal som iba skvelého pretekára, ale spojili sme sa aj s armádou výborných fanúšikov a zaistili sme si množstvo marketingových príležitostí,“ vravel Tiňkov tesne po podpise zmluvy so slovenským Tourminátorom.

Sagan jazdil za ruského boháča dve sezóny. A boli to turbulentné roky, ale čo v živote Tiňkova také nie je, všakže? Hoci bol Žilinčan na športovom výslní, rodák z Polysajeva mu to z času na čas poriadne strpčoval.

„Nepodpísal som ťa, aby si vyhrával bodovačku na Okolo Švajčiarska. Chcem Roubaix, Flámsko a Primaveru! V podstate mi dlhuješ svoju marcovú a aprílovú výplatu,“ opísal Sagan správanie svojho šéfa vo svojej autobiografii Môj svet.

Pochopiteľne, Sagan nikomu nič nevracal, vedel, aký je Tiňkov a vedel, ako naňho. „Oleg je v mnohých smeroch komický typ bastarda,“ vravel o ňom.

 V sezóne 2016 vraj Tiňkov v cyklistike utopil 20 miliónov dolárov, dovedna päťdesiat. Potom sa s profipelotónom rozlúčil.

„Špeciálne poďakovanie patrí mojej manželke, ktorá mi dovolila minúť značné množstvo peňazí a tiež chlapovi vedľa mňa, ktorý sa práve stal najlepším cyklistom roka. Som hrdý na Petra Sagana,“ stálo v jeho rozlúčkovej reči na instagrame. /agentury/

X X X

Marek Hamšík: Slzička sa dozaista skotúľa lícom

Kým 20. novembra bude svet s napätím sledovať otvárací zápas majstrovstiev sveta Katar – Ekvádor, zraky celého Slovenska spočinú na rozlúčkovom zápase Mareka Hamšíka s reprezentáciou pri príležitosti stretnutia Slovensko – Čile na Národnom futbalovom štadióne v Bratislave.

S Marekom, futbalistom úradujúceho tureckého majstra Trabzonsporu, ktorý hral na MS so Slovenskom v roku 2010 v Juhoafrickej republike a ako kapitán doviedol mužstvo do osemfinále, sme hovorili o jeho rozlúčke a jej súčasnom vnímaní.

MAREK HAMŠÍK TRI TÝŽDNE PRED SVOJOU ROZLÚČKOU S REPREZENTÁCIOU V ZÁPASE V BRATISLAVE S ČILE

X Vaša reprezentačná rozlúčka, teda 136. zápas v národnom tíme, sa blíži. Zostávajú tri týždne. Myslíte už na to, alebo pri vašich povinnostiach v Süper Lig a Európskej lige máte hlavu zatiaľ inde?

„Ale áno, moju reprezentačnú rozlúčku v zápase proti Čile mám trochu v podvedomí, ale mám aj klubový program. Minulý týždeň to bol zápas proti CZ Belehrad. Keď sa bude blížiť 20. november, moja myseľ bude zamestnaná rozlúčkou oveľa viac.“

X Stúpate tabuľkou v tureckej lige, dostáva sa teda Trabzonspor do formy?

„Je to v nej všetko na jednej veľkej kope, mužstvá sú v tejto fáze sezóny veľmi vyrovnané. V minulých týždňoch nám okrem našich výsledkov prospeli aj výsledky súperov a znova sme boli o čosi vyššie.“

X Ako ste spokojný s vašou minutážou?

„Som spokojný. Po mojom zranení sme sa s trénerom dohodli, že začnem šesťdesiatimi minútami, ale teraz sa to už posunulo do situácie, že viem hrať aj dlhšie. Vedel by som aj celý zápas. Teraz budú nasledovať stretnutia v týždňovom cykle, minutáže môže byť viac.“

X Vyzeráte to teda, že na zraz pred zápasom s Čile môžete prísť rozohraný a v dobrej forme…

„Ja sa už teším, ale najprv musím mať v hlave klubové povinnosti a až potom príde na rad reprezentačný dres.“

X Pri májovom oznámení vašej rozlúčky s reprezentačnou kariérou ste povedali, že by ste si predstavovali kvalitného súpera na váš záverečný zápas. Je Čile adekvátny súper? Taký, akého ste si predstavovali?

„Nemyslel som na konkrétneho súpera, bolo mi jedno, proti akému príde na rad moja rozlúčka. Čile je v každom prípade kvalitný súper. Takže náročná previerka pre náš reprezentačný tím a zároveň zaujímavý tím pre diváka. Spĺňa to všetko, čo ten zápas má priniesť. Ja sa teším. Už len, aby bolo čo najplnšie hľadisko a bude to paráda.“

X Vaša rozlúčka vyvoláva značný ohlas. Plné hľadisko Národného futbalového štadióna v Bratislave si rozhodne zaslúžite…

„Ale nejde o to, či si to ja zaslúžim. Ide o to, či si ľudia nájdu čas na ten zápas. Som rád, že Slovenský futbalový zväz sa k tomu postavil veľmi dobre a nastavil ceny vstupného dostupné pre všetkých. Hádam to ľudí priláka a bude to oslava futbalu.“

X Vari by mohli prísť všetci do hľadiska s dresom s vašou „sedemnástkou“… Čo vy na to?

„Haha, áno, je to o mne, ale v prvom rade je to o slovenskej reprezentácii. Zaujímavý zápas, atraktívny súper, takže pozývam divákov. Verím, že sa prídu pozrieť.“

X Z povedaného vyplýva, že sa aj spolupodieľate na scenári toho, ako bude vyzerať vaša rozlúčka?

„Som v kontakte so zväzom, ale nič extra som si nežiadal. Nechám to na iných. Bude to skôr o atmosfére na štadióne.“

Marek Hamšík oslavuje gól ešte v roku 2014Zdroj: TASR

X Predpokladáme, že na ruke budete mať kapitánsku pásku, ako za starých čias. Čo ešte môžete v tejto chvíli prezradiť?

„Neviem… Hádam mi „Škrinka“ prenechá kapitánsku pásku.“

To sa patrí…

„Jasné, jasné. Povedal som, že na zápas chcem nastúpiť s mojimi tromi deťmi. S trénerom Calzonom sme dohodnutí aj na mojej minutáži. To si ešte upresníme. Neviem, či bude nejaké ocenenie, video, to už nechám na zväz.“

X Preberali ste vašu rozlúčku už s trénerom Calzonom, keď ste boli za bývalými reprezentačnými kolegami i za ním na septembrovom zraze v Šamoríne?

„S trénerom Calzonom sme v kontakte.“

X Pri rozlúčkových zápasoch zvyknú pracovať emócie. Dáte im voľný priebeh? Budú sa kotúľať slzy po vašich lícach?

„Človek sa asi emóciám neubráni. Čakám nejakú slzičku. Či už v mojom oku alebo u mojich najbližších.“

X Keď si preberieme vašich pätnásť rokov v reprezentačnom drese, zhodne sa naše videnie s vaším, že to bola úžasná kariéra?

„Áno. Či sa to týka čísel, alebo k čomu som dopomohol. S reprezentačnou kariérou som absolútne spokojný.“

X Hodnotiť budeme pri príležitosti rozlúčkového zápasu. Ale dotknime sa aspoň toho podstatného. Považujete za vrcholy na vašej reprezentačnej dráhe účasti na troch záverečných turnajoch, čiže na majstrovstvách sveta 2010, Eure 2016 a Eure 2020 hranom pre pandémiu v roku 2021?

„Áno, veď sú to záverečné turnaje. V histórii slovenského futbalu boli iba tri. Bol som na všetkých, a to sa počíta. Priniesli nezabudnuteľné spomienky. Také, čo zostanú navždy. Reprezentovať vlastnú krajinu na takých podujatiach bolo úžasné. Skrátka top.“

X Považujete postup na majstrovstvá sveta 2010 do osemfinále za najväčší úspech v reprezentácii?

„Do jedného koša vkladám osemfinálové účasti na majstrovstvách sveta i na Eure 2016, ale aj samotné účasti na záverečných turnajoch, tiež všetky postupové zápasy. Všetko je to totiž skvelý výsledok a dôležitosť takých zápasov je rovnaká. Želám všetkým mojim nasledovníkom, aby mohli niečo také prežiť.“

NESKÔR PRI REPREZENTÁCII?

Dostali sme sa aj k dvom otázkam, ktoré niečo naznačili v súvislosti s Hamšíkovou ambíciou vo vzťahu k reprezentácii smerom do budúcnosti.

X Marek, bude to teraz tak, že reprezentácii budete po zápase s Čile držať palce na diaľku, alebo sa môže stať, po ukončení vašej klubovej kariéry budete v realizačnom tíme pri národnom tíme?

„Môžem byť. Ja som tomu otvorený. Som človek, ktorý sa celý život venoval futbalu a chcel by pri ňom zostať. Ja sa budem chcieť po klubovej kariére priúčať trénerstvu pri deťoch v mojej akadémii, ale ako som povedal, som aj otvorený tomu, aby som v budúcnosti robil niečo pre slovenský futbal aj na vyššej úrovni.“

X Pýtame sa aj preto, lebo Francesco Calzona to niekde spomenul, že by si vás časom vedel predstaviť v realizačnom tíme.

„Áno, prečo nie! Pevne dúfam, že mu vyjde angažmán a kvalifikácia s mužstvom na Euro 2024. Tak, že by ďalej pokračoval pri slovenskej reprezentácii.“, aktuality.sk

X X X

Martin Bendík: Snáď si to skúsime aspoň na budúci rok

 O novom zjazde Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní sa hovorilo už v závere minulej sezóny. Preteky, ktoré sa mali začať vo švajčiarskom Zermatte a skončiť v talianskej Cervinii, však pre vysoké teploty a nedostatok snehu zrušili bez náhrady.

Rýchlostní špecialisti si tak na začiatok sezóny budú musieť počkať tradične do záveru novembra. Medzi nimi nájdeme aj slovenského reprezentanta Martina Bendíka, s ktorým sme sa rozprávali nielen o zrušených pretekoch.

V ZERMATTE/CERVINII BY NEDOKÁZALI ZORGANIZOVAŤ BEZPEČNÉ PRETEKY, MYSLÍ SI SLOVENSKÝ ZJAZDÁR MARTIN BENDÍK

X V sobotu a v nedeľu ste mali začať sezónu dvomi zjazdmi Svetového pohára na novej trati zo Zermattu do Cervinie. Počasie však bolo proti…

„Pred sezónou som si dal za cieľ odjazdiť všetkých štrnásť zjazdov Svetového pohára a stať sa tak prvým Slovákom, ktorému sa to podarí. Platí to aj naďalej. Žiaľ, matka príroda je silnejšia ako človek. V strediskách sú veľké teplá. My sme tam absolvovali štyri tréningové dni, ale len na švajčiarskej strane, pretože talianska nebola dostatočne spôsobilá na tréningy či preteky. Nemali dostatok snehu a šlo by sa na úkor bezpečnosti.“

X Ako to vyzeralo v dejisku pretekov?

„Trať sa mi páčila, pretože by to bol zjazd, ktorý je pre všetkých férový, keďže ho nikto v celej dĺžke ešte nešiel. Štartovalo by sa v nadmorskej výške 3700 metrov a končilo v 2800 m. n. m, takže niektorí jazdci by bojovali aj s týmto. Bolo by to dosť vyrovnané a veľká šanca uspieť do top tridsať. Tento zjazd sa mi páčil, lebo bol veľmi kĺzavý. Nebol náročný strmosťou ako napríklad Kitzbühel, ale vyžadoval si výborne pripravený materiál.

Veľa by zohrávali roviny, kde by bolo treba kĺzať a rovnako dôležité by boli nájazdy z dvoch strmších pasáži. Myslím si, že by mi vyhovoval. Teším sa naň v budúcej sezóne, pretože Matterhorn je veľmi krásny. Celý zjazd je pekne pripravený tým, ako sa prechádza cez švajčiarsko-taliansku hranicu. Je tam pekná prírodná scenéria. Verím, že na budúci rok ho už absolvujeme.“

X Predpokladali ste, že by preteky zrušili?

„Neočakával som to. Keď sme tam boli, tak sa to organizátori snažili pripraviť na oboch stranách. V kuse zasnežovali, ale posledný týždeň prišlo rapídne oteplenie a na talianskej strane sa im nepodarilo zasnežiť posledných päťsto až osemsto metrov. Veľmi to chceli usporiadať, ale počasie bolo proti. Verím, že do budúcich rokov sa možno posunie termín pretekov a potom sa uskutočnia.“

X Nedalo sa to uskutočniť bez záverečných metrov, že by sa cieľ posunul vyššie?

„Chýbalo by tam asi päťsto metrov. Síce by to nebol krátky zjazd, keďže mal mať približne štyri kilometre, ale zrejme šlo aj o prístup na lanovku. A predovšetkým o bezpečnosť. Chýbal im sneh do šírky.

Zjazdovka bola zasnežená, ale na Svetový pohár musíte spĺňať podmienku, aby ste mali sneh na tri bezpečnostné siete a oni mali len na jednu alebo dve. Bezpečnosť by nebola na prvom mieste, najmä preto to asi zrušili. Ak by sa niečo stalo a niekto by prepadol cez siete, tak nemá kam padať, iba na kamene, keďže tam nebol sneh.“

X Čo hovoríte na to, že sa preteky nebudú nahrádzať?

„To síce tvrdia, ale určite tam bude nejaký tlak zo zjazdárskej komunity, aby sa nahradil aspoň druhý zrušený zjazd. Chceli mať v programe Svetového pohára vyrovnané počty rýchlostných a technických disciplín, aby aj zjazdár mal šancu na zisk veľkého krištáľového glóbusu. Prial by som si, aby to nahradili vo Wengene, pretože tam sa mi to páči. Je to takisto vo Švajčiarsku, takže si myslím, že by to tam teoreticky mohli urobiť.“

X Ako veľmi vám zrušené preteky narušili program?

„Boli sme na ceste do Zermattu, dozvedeli sme sa to v Rakúsku. Automaticky sme sa rozhodli zostať tam na týždňový tréning, aby sme vyplnili pôvodný pretekový program. Trénovali sme na ľadovci Pitztal super-G a obrovský slalom spolu s českým národným tímom, Slovincami a Kanaďanmi.

Teraz budeme nadväzovať na program, ktorý sme si stanovili pred sezónou. Jedenásteho novembra odlietame do kanadského strediska Nakiska, potom ma čakajú zjazd a dva super-G v Lake Louise (25. – 27. novembra) a dva zjazdy a super-G v Beaver Creeku (2. – 4. decembra).“

S HUDECOM AŽ V EURÓPE

Martin Bendík sa v príprave i pretekoch môže opierať aj o cenné rady skúseného bývalého zjazdára Jana Hudeca. Reprezentant Kanady s českými koreňmi je bronzový medailista zo super-G na ZOH v Soči 2014 a zároveň vicemajster sveta v zjazde zo šampionátu v Aare 2007.

„Jan s nami absolvoval oficiálne tréningy v Zermatte. Teraz do Kanady a USA so mnou pôjde brat Peter Bendík. Jan sa k nám pripojí na ostatné Svetové poháre v Európe. V Kanade a USA budeme spolupracovať s Britom Royom-Alexandrom Steudlom, jeho trénerom a tímom,“ vysvetlil 29-ročný Martin Bendík., aktuality.sk

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.