Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) požiadal premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby zvolal mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Dôvodom má byť vyhlásenie policajného prezidenta o chystanej „veľkej bezpečnostnej akcii“. „Keď sa na Slovensku začnú šíriť šumy, na 95 percent sú pravdivé,“ povedal Robert Fico (Smer) v v diskusnej relácii TA3 V politike.

Tvrdí, že polícia podľa Hamrana chystá akciu proti policajtom. „Nie je predsa možné, aby prezident polície Štefan Hamran pred ústavnými činiteľmi vykrikoval, že sa pripravuje tento týždeň ďalší obrovský zásah proti prokurátorom, policajtom, sudcom. Je to orientované proti vyšetrovaciemu tímu Oblúk, sudcom, ktorí vydávali povolenia na odpočúvania čurillovcov,“ vyhlásil Fico.

Poukázal tak na vlaňajšie obvinenie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a manipulovania výpovedí kajúcnikov. Akciu proti vyšetrovateľom riadil vyšetrovací tím Oblúk z inšpekcie ministerstva vnútra.

Kollár potvrdil Ficove slová. „Tiež som takúto informáciu dostal. Som z toho znepokojený a vyzval som predsedu vlády, aby zvolal k tejto veci mimoriadnu bezpečnostnú radu štátu,“ dodal predseda parlamentu Kollár.

 Dodal, že na Slovensku „prebieha vojna v polícii, bezpečnostných zložkách, prokuratúre, na súdoch“. To musí cítiť každý,“ dodal predseda parlamentu.

Rezort vnútra však vyhlásenia oboch politikov popiera a „razantne odmieta“. „Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec žiada politických partnerov ako aj oponentov, aby prestali zavádzať verejnosť a zneužívať fakt, že nie každý občan sa vyzná v procesných úkonoch. Policajný prezident takýto zásah nikdy neavizoval a o žiadnych plánovaných úkonoch z titulu svojho postavenia nie je a ani nemôže byť informovaný,“ reagovala na otázky denníka Pravda hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Dodala, že ani poslanec Fico, ale ani predseda Národnej rady Kollár nie sú členmi Bezpečnostnej rady. „Prezident Policajného zboru zároveň na zajtra zvoláva tlačovú konferenciu,“ dodala Eliášová.

Tak, ako v ostatných prípadoch, premiér Eduard Heger sa nemieša do práce orgánov činných v trestnom konaní a rovnaký postup odporúča aj ostatným politikom bez ohľadu na to, či sú z koalície alebo opozície, reagovala na otázku Pravdu premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková.

Dodala, že k tomu sa predseda vlády a hnutie OĽaNO zaviazali pred voľbami a na to od občanov dostali mandát vo voľbách./agentury/

X X X

Policajný prezident dementoval tvrdenia Fica a Kollára o zásahu na členov policajnej inšpekcie

O tom, že Hamran mal avizovať zásah, hovoril v nedeľňajšej relácii TA3 V politike predseda Smeru-SD Robert Fico.

 Prezident Policajného zboru Štefan Hamran popiera, že by oznamoval policajnú akciu zameranú na ľudí z bývalého inšpekčného tímu Oblúk a sudcov a prokurátorov, ktorí rozhodovali o odposluchoch vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu.

„Takýto zásah neavizoval. Z titulu svojho postavenia ani nie je o žiadnych plánovaných veciach v konkrétnych prípadoch informovaný,“ uviedol pre TASR hovorca Prezídia PZ Michal Slivka.

Na správy o policajnej akcii zareagoval aj predseda vlády.

„Tak, ako v ostatných prípadoch, premiér Eduard Heger sa nemieša do práce orgánov činných v trestnom konaní a rovnaký postup odporúča aj ostatným politikom bez ohľadu na to, či sú z koalície alebo opozície. K tomu sa predseda vlády a hnutie OĽaNO zaviazali pred voľbami a na to od občanov dostali mandát vo voľbách,“ uviedol v stanovisku, ktoré majú Aktuality.sk k dispozícii.

Tvrdenia Fica a Kollára

O tom, že Hamran mal avizovať takýto zásah na rokovaní bezpečnostnej rady štátu v prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov, hovoril v nedeľňajšej relácii TA3 V politike predseda Smeru-SD Robert Fico.

Spoludiskutujúci v relácii, predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár potvrdil, že aj on zachytil takéto informácie.

Predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO) mal preto Kollár požiadať o zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady štátu. Tvrdí, že „každý musí cítiť, že tu prebieha vojna v polícii, bezpečnostných zložkách, prokuratúre, na súdoch“, aktuality.sk

X X X

Česku sa rekordne predražia dlhy, skutočný šok však prinesú budúce roky

Strmý rast úrokových sadzieb hrozí masívnym predražením dlhov v budúcich rokoch.

Česku sa ako bumerang vrátia obrovské dlhy, ktoré nazhromaždilo v období pandémie. Suma, ktorú Česká republika zaplatí na úrokoch zo svojich dlhov, tento rok prudko vzrastie a podľa odhadov prekoná rekord z roku 2013. Zatiaľ čo ešte vlani Česko vyplatilo investorom do českého vládneho dlhu 42,2 miliardy Kč (1,71 miliardy eur), tento rok má suma presiahnuť hodnotu 51 miliárd Kč, ktorú štát vyplatil pred deviatimi rokmi. Navyše strmý rast úrokových sadzieb hrozí masívnym predražením dlhov v budúcich rokoch. Informoval o tom server e15.cz.

Ministerstvo financií vo svojom zhruba mesiac starom oficiálnom odhade počítalo s rastom nákladov na 50 miliárd Kč. Táto suma je však údajne podhodnotená. „Tento rok bude znamenať zvýšenie ročných úrokových nákladov nad 60 miliárd Kč, teda o polovicu viac než v predchádzajúcich piatich rokoch,“ povedal ekonóm J&T Banky Petr Sklenář.

Za príliš optimistický považujú zhruba 10-miliardový rast aj ďalší odborníci. „Reálne náklady na obsluhu štátneho dlhu budú s najväčšou pravdepodobnosťou atakovať 60 miliárd Kč. To však nie je nič, čo by rozpočet nedokázal absorbovať,“ uviedol partner poradenskej spoločnosti Moore Czech Republic Petr Kymlička.

O 20 % vyššie náklady na obsluhu dlhu očakáva broker XTB. „Úrokové výdavky môžu dosiahnuť 55 miliárd Kč,“ tvrdí analytik spoločnosti Štěpán Hájek. Dôvodom skokového rastu vyplácaných úrokov je zvýšenie dlhu počas pandémie zhruba o 800 miliárd Kč.

„Z hľadiska absolútnej výšky nákladov na obsluhu štátneho dlhu nebude kľúčovým problémom rast úrokových sadzieb, ale absolútna výška dlhu. Ten počas rokov 2020 a 2021 vzrástol na 2,5 bilióna Kč,“ dodáva Sklenář.

Výrazne viac peňazí si vraj štát bude musieť obstarať už tento rok. „Už z dnešného pohľadu je v dôsledku udalostí na Ukrajine súčasný rozpočet nereálny,“ zdôraznil manažér portfólia Raiffeisenbank Jaromír Sladkovský. Vo februári schválený rozpočet počíta v tomto roku so schodkom 280 miliárd Kč. Za každú požičanú miliardu na 10 rokov pritom štát zaplatí na úrokoch 36 miliónov Kč ročne.

Podstatne väčšou drámou môžu byť budúce roky, keď sa spočítajú vplyvy rozpočtových schodkov a podstatne vyšších úrokových sadzieb ako nástroja Českej národnej banky (ČNB) v boji proti inflácii. „Ak bude pokračovať ďalší rast štátneho dlhu a postupne sa prejaví zvýšenie sadzieb, tak už v horizonte troch až štyroch rokov sa úrokové náklady na obsluhu dlhu vyšplhajú na zhruba 130 miliárd Kč ročne,“ pripomína Sklenář.

To je viac než trojnásobok výšky z rokov 2016 až 2021. Podľa Sklenářa to znamená, že aj keby rozpočtové príjmy a výdavky boli v budúcich rokoch v rovnováhe, len úrokové platby z dlhov by viedli k viac než stomiliardovým ročným deficitom, aktuality.

X X X

Embargo na ruskú ropu prinesie nedostatok nafty, upozornil šéf Slovnaftu

Do Európy sa v súčasnosti dováža ročne 50 miliónov ton nafty, z toho približne polovica práve z Ruska.

Bratislavská rafinéria Slovnaft je nastavená na spracovanie ťažkej ruskej ropy a okrem Slovenska zásobuje motorovými palivami čiastočne aj Rakúsko, Česko a Poľsko. Zmena dodávateľa v prípade zavedenia embarga na ruskú ropu prinesie zníženie výkonu viacerých rafinérií v Európe a tiež nižší podiel vyrobenej nafty.

Embargo preto zvýši dopyt po nafte a môže priniesť aj jej nedostatok na európskom trhu. Upozornil na to predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaft Oszkár Világi.

Do Európy sa v súčasnosti dováža ročne 50 miliónov ton nafty, z toho približne polovica práve z Ruska. Či bude aj dovoz nafty súčasťou embarga Európskej únie, zatiaľ nie je isté. Viaceré štáty lobujú za udelenie výnimiek na niektoré produkty vrátane nafty.

Slovnaft podľa Világiho zvládne prechod na iný druh ropy, vyžiada si to však určitý čas a investície. Rafinéria by musela upraviť niektoré technológie a postaviť nové nádrže na zmiešavanie viacerých druhov ropy. Osobitným problémom je potom zabezpečenie plynulých dodávok ropy cez ropovod Adria, ktorý v súčasnosti nemá na jednom úseku v Chorvátsku dodatočnú kapacitu na zásobovanie maďarskej aj slovenskej rafinérie.

Všetky tieto technické problémy sa podľa šéfa Slovnaftu dajú vyriešiť v horizonte troch rokov, no budú potrebné investície rádovo v stovkách miliónov eur. Neželaným efektom zmeny druhu spracovanej ropy však bude nižší podiel nafty na celkovej produkcii. Zatiaľ čo z ruskej ropy dokáže bratislavská rafinéria vyťažiť až 51 % nafty, u ľahkej ropy WTI je podiel tejto zložky iba 44 %. Keďže na trhu nie je dostatok ropy podobnej ruskej, bude musieť rafinéria spracovávať aj ľahšiu ropu a výťažnosť nafty klesne.

Európa pritom už v súčasnosti nie je v produkcii nafty sebestačná. Keď sa pomer vyrobenej nafty a benzínu zmení, môže podľa Világiho chýbať na trhu ďalších 15 miliónov ton nafty ročne. To by mohlo v konečnom dôsledku priniesť buď extrémne zvýšenie jej ceny, alebo jej nedostatok. Šéf Slovnaftu dodal, že neexistuje krátkodobé ani strednodobé riešenie tohto problému, aktuality.sk

X X X

Rusko po víťazstve Ukrajiny na Eurovízii zhodilo fosforové bomby na Azovstaľ

Rusko zhodilo fosforové bomby na oceliarne Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol po tom, čo Ukrajina v sobotu večer zvíťazila v pesničkovej súťaži Eurovízia. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa v nedeľu odvolala na ukrajinské zdroje.

 „Na zem prišlo peklo. Do Azovstaľu,“ napísal na platforme Telegram poradca starostu Mariupola Petro Andriuščenko. Zdieľal tiež video, na ktorom bol spomínaný útok zachytený. Na zázname, ktorý podľa AFP nebolo možné nezávisle overiť, bolo vidieť aj delostreleckú paľbu.

Fosforové bomby sú zápalnou muníciou, ktorá sa pri kontakte s kyslíkom vznieti a spôsobí ničivé škody. Ich použitie v obývaných oblastiach je na základe medzinárodného práva zakázané.

Andriuščenko zverejnil aj fotografie znázorňujúce nápisy na bombách, ktoré naznačujú, že boli zhodené v reakcii na víťazstvo Ukrajiny na Eurovízii, píše AFP. Zdroj fotografií nebol známy, na munícii však bolo v ruštine napísané: „Kalusha, ako bolo požadované! Do Azovstaľu“. A po anglicky: „Pomôžte Mariupolu – Pomôžte Azovstaľu hneď teraz“, s dátumom 14. mája.

Boli to slová, ktoré vyslovil spevák ukrajinskej skupiny Kalush Orchestra počas výzvy z pódia po víťazstve v súťaži v talianskom Turíne.

Rusko bolo z pesničkovej súťaže Eurovízia kvôli vojne na Ukrajine vylúčené, pripomína AFP. V obliehaných oceliarňach v Mariupole sa na základe tvrdení Ukrajiny nachádza približne 1000 ľudí. Pokusy o ich záchranu sa ukázali ako komplikované, odmietajú sa však podriadiť ruským výzvam, aby sa vzdali./agentury/

X X X

Matovič sľubuje pomoc s cenami benzínu, Sulík sa na to vykašľal. Avizuje dohodu so Slovnaftom

 Črtá sa dohoda štátu so Slovnaftom. Avizoval to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Chce tak reagovať na vysoké ceny benzínu a nafty na čerpacích staniciach. Ceny totiž atakujú hranicu 1,8 eura za liter pri obidvoch palivách.

 Matovič sľubuje, že už o pár dní predstaví plán na zníženie cien palív.

„Rokovania so Slovnaftom sú poctivé, opakované a mimoriadne intenzívne,“ vyhlásil Matovič. „Ľudia sa to tento týždeň dozvedia. Bude to veľmi dobrá správa. Mám ich čím potešiť,“ dodal minister financií. Detaily však neprezradil.

Ešte vo štvrtok bolo v hre aj zastropovanie cien palív. „Urobíme to najrozumnejšou cestou, ako sa dá,“ spresnil Matovič. Vzápätí však dodal, že cenovú reguláciu nepodporí koaličná SaS, čím zrejme vylúčil cenové stropy. „V SaS nie sú za reguláciu cien na pumpách. Hľadám teda iné riešenia, keďže mi povedali, že touto cestou nemám ísť,“ uzavrel Matovič.

 Zhodol sa s ním aj šéf finančného výboru parlamentu Marián Viskupič (SaS). „Treba hľadať rozumné riešenie, pretože maďarská cesta nie je udržateľné riešenie. Navyše, takéto regulácie sa veľmi ťažko rušia,“ zareagoval v rovnakej relácii.

V hre tak zostalo zníženie spotrebnej dane či DPH. Tak by sa mohlo dosiahnuť, aby koncová cena paliva klesla. Na druhej strane Matovič mohol mať svojimi výrokmi na mysli plánované vyššie zdanenie bratislavskej rafinérie. Z toho by vedel zaplatiť aj svoj balíček na zvýšenie prídavkov na deti a zvýšenie daňového bonusu dovedna vo výške 1,3 miliardy eur.

 Hovorca Slovnaftu Anton Molnár odmietol komentovať vyjadrenia Igora Matoviča. Šéf bratislavskej rafinérie Oszkár Világi ešte vo štvrtok na hospodárskom parlamentnom výbore pripúšťal, že v hre sú cenové stropy aj vyššie zdanenie. Zároveň dodal, že zastropovanie cien je veľmi nebezpečnou cestou, ktorá bude viesť k nedostatku palív na čerpacích staniciach. Druhým dychom však dodáva, že „pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý zastropuje ceny, tak to musíme brať na vedomie,“ povedal Világi na mimoriadnom výbore, na ktorom kompetentní hľadali cestu, ako bojovať s vysokými cenami pohonných látok.

Matovič si zároveň v relácii opäť neodpustil útok na koaličného partnera a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). „Zobrali sme si to pod patronát, lebo Sulík mesiace na ceny na pumpách kašle,“ vyhlásil./agentury/

X X X

Ukrajina móže zvrátiť vojnu? Má Americké M-777

 Ukrajinská armáda nasadila na frontových líniách už mnohé z moderných amerických húfnic typu M-777, ktoré Kyjevu v rámci vojenskej pomoci dodali Spojené štáty. Oznámilo to v nedeľu na Twitteri veľvyslanectvo USA v Kyjeve.

 Americké húfnice M-777 pre Ukrajinu.

„Húfnice M-777 sú už nasadené. Dodané v rámci najnovšieho balíka pomoci ukrajinským ozbrojeným silám v hodnote 800 miliónov dolárov. S výnimkou jednej bolo na Ukrajinu dodaných už všetkých 90 húfnic poskytnutých Spojenými štátmi, mnohé z nich sú už nasadené na frontových líniách,“ uviedla ambasáda.

  Zároveň zdieľala video ukrajinskej armády zachytávajúce, ako sa ukrajinskí vojaci učia používať húfnicové systémy M-777. Nemenovaný predstaviteľ Pentagónu pred niekoľkými dňami informoval, že takýto výcvik absolvovalo už približne 370 príslušníkov ukrajinskej armády, a to v lokalitách mimo Ukrajiny, pod vedením inštruktorov zo Spojených štátov a iných krajín NATO.

Podľa agentúry Reuters je dodanie poľných húfnic M-777 považované za významný.Ukrajina môže zvíťaziť vo vojne s Ruskom, povedal v nedeľu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyzval NATO, aby pokračovalo v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu.

„Ukrajina môže túto vojnu vyhrať. Ukrajinci statočne bránia svoju vlasť. Musíme vystupňovať a udržať našu… podporu Ukrajine,“ povedal Stoltenberg po skončení neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Krajiny Severoatlantickej aliancie sú pripravené poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc na boj proti ruskej invázii tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla v nedeľu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

„Nesmieme poľaviť a ani nepoľavíme v našom úsilí, najmä pokiaľ ide o vojenskú podporu, pokiaľ Ukrajina bude takúto pomoc potrebovať na svoju obranu,“ povedal Baerbocková po stretnutí ministrov v Berlíne./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová vymenovala troch rektorov vysokých škôl

Vymenovaným rektorom prezidentka uviedla, že význam vzdelanosti je možné vnímať aj cez krízy, ktorým sme v posledných desaťročiach čelili a stále čelíme, či už išlo o finančnú či klimatickú krízu, krízu dôvery voči inštitúciám, pandémiu či humanitárnu situáciu spôsobenú ruskou agresiou proti Ukrajine.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala v piatok v priestoroch Prezidentského paláca troch rektorov vysokých škôl. Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave povedie vo funkčnom období 2022 – 2026 Katarína Slobodová Nováková. Rektorkou Vysokej školy manažmentu v Bratislave bude aj v nasledujúcich rokoch Edita Hekelová. Vysokú školu DTI v Dubnici nad Váhom bude viesť Tomáš Lengyelfalusy.

Zvýšenie spoločenského statusu

Hlava štátu vo svojom príhovore vyjadrila presvedčenie, že k reálnemu zvýšeniu spoločenského statusu učiteľov a vedcov či ku konkurencieschopnosti slovenských škôl a vedy určite nestačia ceremónie, ako je ústavný akt menovania rektorov.

„Mladí ľudia a akademici, ktorí sa rozhodujú medzi pôsobením na Slovensku a v zahraničí či medzi hlavným mestom a regiónmi, očakávajú konkrétne kroky a garancie kvality vysokoškolských inštitúcií. Za ich prednesenie a realizáciu nesú svoj diel zodpovednosti politici aj čelní zástupcovia akademickej sféry,“ uviedla hlava štátu.

Poukázala na to, že zákonodarca nedávno prijatou novelou zákona o vysokých školách posunul hranice právomocí správnych rád a akademických senátov. Na jednej strane podľa slov prezidentky zmenil spôsob voľby rektorov a dekanov, na druhej strane posilnil aj niektoré rektorské právomoci.

„Zmenili sa tým niektoré predpoklady výkonu vašich funkcií a možno už v najbližších mesiacoch budete stáť pred rozhodnutiami s dlhodobým dosahom na vaše školy, mestá a regióny,“ povedala Čaputová.

Univerzity a krízy

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave je podľa prezidentky spolutvorcom akademického prostredia mesta, ktoré je centrom vzdelanosti už od 16. storočia. Vznikli na nej akademické pracoviská a študijné programy, ktoré v Trnave doposiaľ neboli v ponuke, čím škola láka aj študentov z väčších vzdialeností.

„Vysoká škola DTI poskytuje vzdelanie najmä v učiteľských odboroch, bez ktorých naša krajina nemá budúcnosť,“ povedala prezidentka. Vysokú školu manažmentu, ktorá je prvou slovenskou súkromnou vysokou školou, si mnohí podľa Čaputovej vybrali a vyberajú s očakávaním, že do ekonomického vzdelávania na Slovensku prináša moderné trendy a postupy, vďaka ktorým získajú medzinárodne relevantné zručnosti.

Vymenovaným rektorom uviedla, že význam vzdelanosti je možné vnímať aj cez krízy, ktorým sme v posledných desaťročiach čelili a stále čelíme, či už išlo o finančnú či klimatickú krízu, krízu dôvery voči inštitúciám, pandémiu či humanitárnu situáciu spôsobenú ruskou agresiou proti Ukrajine. „Vzdelaná spoločnosť má vybudovanú imunitu voči hoaxom, je odolnejšia voči propagande a voči nástrojom hybridnej vojny, má potenciál pristupovať k problémom racionálne a na základe poznania,“ povedala.

„Súčasné očakávané, ale aj nečakané prekážky a problémy má lepšiu šancu zvládnuť spoločnosť, ktorej vysoké školy budú tvoriť dobre fungujúci ekosystém, budú živo vstupovať do verejnej diskusie a budú etalónom odbornosti a etiky,“ poznamenala. Ako dodala, spolu s ďalšími rektormi majú príležitosť byť silou, ktorá krajinu posunie vpred, aktuality.sk

X X X

Ilúzie o koalíciách. Slovensko by malo prestať rojčiť

 Prvé štyri mesiace tohto roku panoval v koalícii pokoj zbraní. Svitla nádej, že koalícia konečne našla svoj modus vivendi a v relatívnom mieri sa jej podarí aj dovládnuť. Bol to omyl. Posledný mesiac nám koaliční lídri opäť predvádzajú svoje neopakovateľné divadlo.

Hádky, šarvátky, vzájomné osočovania a vydierania sú opäť na dennom poriadku. Jeden deň sa na niečom dohodnú, druhý deň to neplatí. Myslia iba na stranícke preferencie a svoje egá. Je im úplne jedno, aký vplyv má ich správanie na život bežných ľudí. V spoločnosti vytvárajú atmosféru plnú napätia a stresu. Tá psychicky vysáva nás všetkých. Zvlášť však sympatizantov a podporovateľov koaličných strán či celej vlády. Pravdepodobne by sa nič nezmenilo ani odchodom Sme rodina z koalície. A žiaľ, ani prípadné predčasné voľby nesľubujú zmenu. Je ilúzia myslieť si, že akákoľvek koalícia bez Igora Matoviča, Borisa Kollára či Roberta Fica a napríklad s Progresívnym Slovenskom či KDH by vládla pokojnejšie, racionálnejšie a efektívnejšie.

Stačí sa pozrieť do minulosti. Naše pravicové koalície boli vždy rozhádané. Či to už boli dve Dzurindove vlády alebo koalícia pod vedením Ivety Radičovej. Pokope ich vždy držali vonkajšie faktory. Za Dzurindových vlád to bol „návrat do Európy“, snaha vstúpiť do EÚ a NATO, ekonomické reformy (privatizácia) a najmä snaha opätovne nepripustiť k moci Vladimíra Mečiara. Tieto motívy prekonali akokoľvek rozdielne (často aj protichodné) názory, prístupy či roztržky a vládne krízy. Koniec koncov, po vstupe do EÚ a NATO a „doprivatizácii“ sa druhá Dzurindova vláda predčasne rozpadla. Za Radičovej vlády už zostal spoločným tmelom iba Fico, ktorý nahradil Mečiara, a imaginárny boj proti korupcii. Ekonomické reformy už neboli závažnou témou. Ako sa ukázalo, nestačilo to.

Je načase prestať sa oddávať ilúziám a brať našu demokraciu (a fungovanie koalícií) takú, aká je. Je vždy iba verným zrkadlom spoločnosti.

Aj túto koalíciu drží pokope Fico, boj s korupciou a znovu aj reformy. Najmä tie z plánu obnovy, ktorý padol vláde doslova z nebies. Inak sa koaličné strany takmer v ničom nezhodnú.

O nič lákavejšie nevyzerali ani nepravicové koalície. Tretia Mečiarova vláda ako aj prvá a tretia Ficova vláda fungovali iba preto, že lídri si rozdelili rezorty. V nich bačovali bez akejkoľvek kontroly. Že to bola a vždy aj bude živná pôda pre potenciálnu korupciu, netreba zdôrazňovať. Preto tadiaľ cesta v budúcnosti nevedie.

Je načase prestať sa oddávať ilúziám a brať našu demokraciu (fungovanie koalícií) takú, aká je. Je vždy iba verným zrkadlom spoločnosti. Tridsať rokov samostatnosti je dostatočne dlhý čas na to, aby sa utriasli všetky možnosti a spôsoby vládnutia. Ak by sme cieľavedome nevymazávali z našej histórie fungovanie parlamentnej politiky v Uhorsku či v Československu, mohli by sme byť o krok ďalej. Aj vtedy to bolo veľmi podobné.

Neustále rojčenie o akejsi vláde, ktorá konečne prinesie na Slovensko dokonalú demokraciu, vymaže korupciu či zázračnými reformami vyrieši všetky problémy, v konečnom dôsledku iba škodí. Vytvárajú sa tým umelo nesplniteľné očakávania, ktoré vedú iba k veľkým sklamaniam, apatii či k zbytočnému napätiu v spoločnosti. To je pre fungovanie demokracie horšie ako čokoľvek iné. /agentury/

X X X

Talianska polícia zmarila kybernetické útoky proruských hackerov na Eurovíziu

Talianska polícia v nedeľu oznámila, že sa jej počas semifinále aj sobotného finále pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 podarilo zmariť kybernetické útoky proruských hackerov.

Víťazom aktuálneho ročníka Eurovízie, ktorý sa konal v Turíne, sa stala ukrajinská skupina Kalush Orchestra so skladbou „Stefania“. Jej úspech ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa hudobníkom poďakoval za reprezentáciu krajiny.

Oddelenie talianskej polície zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou informovalo, že počas predstavení a diváckeho hlasovania vo finále a semifinále tejto súťaže zmarilo viacero útokov hackerskej skupiny Killnet a s ňou spriazneného zoskupenia Legion.

Polícia okrem toho získala informácie z účtov tejto proruskej hackerskej skupiny na platforme Telegram, aby tak zabránila prípadným ďalším útokom a zistila tiež, z akých lokalít hackeri útoky na Euróviziu podnikli.

Skupina Killnet sa 11. mája prihlásila k útoku na viaceré talianske inštitúcie vrátane tamojšieho Senátu a Národného zdravotníckeho inštitútu.

Mnohé západné krajiny zvýšilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z konca februára úroveň pohotovosti v očakávaní prípadných kybernetických útokov na svoje IT systémy a infraštruktúru. Rusko vykonávanie kybernetických útokov pravidelne popiera, aktuality.sk

X X X

Európska centrálna banka má čoskoro zvýšiť úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) by pravdepodobne na nasledujúcom zasadnutí mala rozhodnúť o júlovom ukončení svojho programu menových stimulov a „krátko na to“ zvýšiť úrokové sadzby.

Povedal to cez víkend člen Rady guvernérov ECB Pablo Hernández de Cos. Guvernér španielskej centrálnej banky sa tak zaradil k skupine viacerých predstaviteľov ECB, ktorí tlačia na prvé zvýšenie hlavnej úrokovej sadzby za viac než desaťročie s cieľom zmierniť infláciu, ktorá dosiahla najvyššiu úroveň od zavedenia eura.

ECB sa zatiaľ nepridala k ďalším centrálnym bankám a nesprísnila menovú politiku. Aj naďalej pumpuje peniaze do finančného systému prostredníctvom svojho programu nákupu aktív (APP).

„Teraz by sme však mali program APP ukončiť. S najväčšou pravdepodobnosťou o tom rozhodneme na nasledujúcom zasadnutí v júni, pričom k ukončeniu APP dôjde v júli,“ povedal Hernández de Cos na podujatí organizovanom nemeckou centrálnou bankou Bundesbank. „Následne začneme diskutovať o zvýšení úrokových sadzieb, k čomu aj čoskoro pristúpime,“ dodal.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v apríli 7,5 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň od zavedenia eura v roku 1999. Dokonca aj jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny energií a potravín, výrazne presiahla inflačný cieľ ECB stanovený na 2 %, aktuality.sk

X X X

Minister Naď: Zvažujeme, že by sme Ukrajincom poslali aj vrtuľníky

Slovensko bude dlhodobo pomáhať Ukrajine a to ako vojensky tak finančne, hovorí minister obrany Jaroslav Naď. Vojensky pomáhať Ukrajine je podobné, ako keď našim povstalcom v SNP vojenskými dodávkami pomáhali spojenci, hovorí Naď.

X Vlajkovou loďou a symbolom slovenskej vojenskej pomoci Ukrajine je povestný systém S-300. Aktuálne sú v hre aj tanky, tie T-72, ale tam pokiaľ viem, čakáte na nejakú dohodu s Nemeckom o dodávke Leopardov, ktoré by ich mali nahradiť. A tak isto teraz Volodymyr Zelenskyj hovoril o žiadosti o lietadlá či vrtuľníky. Čo ešte plánuje Slovensko vyviezť vojensky na Ukrajinu?

Ja by som najmä chcel upresniť terminológiu, lebo si musíme dávať pozor na presné vyjadrenia. My nie sme vojensky zaangažovaní na Ukrajine, lebo to by znamenalo, že Aliancia je vojensky zaangažovaná. Pomáhame Ukrajine. Áno, okrem humanitárnych, zdravotníckych a ekonomických krokov, aj dodávkou vojenskej techniky a materiálu.

X Ja s tým problém nemám. To je charta OSN, ktorá o tom hovorí.

Ja viem, že ste urobili takú skratku, ale v tomto prípade je dôležité to povedať úplne jasne, lebo to sú práve vyjadrenia, ktoré tu podsúvajú rôzni blahovia, fašisti a extrémisti.

Nie sme vojensky zaangažovaní. Na to si dávajú všetci veľký pozor. Ale áno, Ukrajina má v zmysle charty OSN právo dostať vojenskú pomoc a tú dostáva z desiatok krajín. Možno zo 70 krajín sveta aktuálne.

X Čo ešte teda dodáme?

Ja som rád, že Slovenská republika je na správnej strane. Použil by som takú paralelu. Tak, ako sme chceli počas SNP, aby nám pomáhali krajiny, aby sme sa dokázali brániť a boli za to vďační, tak dnes sú Ukrajinci vďační Slovensku za to, že pomáhame, lebo tiež tú pomoc očakávali, aby sa mohli brániť. Je to presne tá istá situácia.

Áno, okrem toho, čo sme už dali – a je to v hodnote viac ako 130 miliónov eur vojenského materiálu, ktorý sme dali na Ukrajinu – rokujeme o ďalších veciach. Hovoríme o tankoch T-72. Ale my ich máme presne 30 a toľko potrebujete na tankový prápor. Takže nemáme nejaké navyše, ktoré by sme im mohli dať. Ale ak sa dohodneme – buď s Nemeckom, ale aj s inými krajinami. Prebieha diskusia.

X Môže to byť jedna k jednej? Mohol by jeden náš odísť, ak by prišiel druhý z inej krajiny?

Potrebujeme 30, aby sme mali tankový prápor, ktorý máme deklarovaný aj voči NATO a ktoré aj reálne potrebujeme. Nemôžeme teraz obchodovať, že dáme desať a dajú nám naspäť päť alebo niečo podobné.

My ich potrebujeme 30, toľko ich presne máme. Za každý, ktorý dostaneme, vieme dať jeden preč. Samozrejme musí to mať ale aj vojenskú logiku, aby sme tu nemali desať druhov techniky. Debatujeme s Nemeckom, ale aj s inými krajinami o tom, aby sme, ak sa dohodneme, mohli dať na Ukrajinu naše T-72, a preto je to výhodné pre Ukrajincov, lebo na nich vedia okamžite robiť.

X Hovoríte okamžite, čo je tiež kľúčový faktor, teda čas. Aký je teda časový horizont?

To nie je na našej strane. My sme povedali, za akých podmienok sme ochotní a schopní to na Ukrajinu dať. Druhá vec je, že nevieme, kedy padne rozhodnutie od našich spojencov alebo partnerov, či vôbec a ak, tak v akom časovom horizonte sú nám schopní pomôcť, aby sme spoločne urobili riešenie, ktoré pomôže Ukrajine.

Ďalšia vec sú húfnice Zuzana 2, o ktorých rokujeme veľmi intenzívne priamo z krajín so stranou a predpokladám, že dohoda bude veľmi skoro. Oni majú záujem o batériu. Treba si uvedomiť, že to sú stroje, ktoré sú vo výrobe. To znamená, niektoré by sme mali dať okamžite alebo v najbližších týždňoch. A niektoré potom v najbližších mesiacoch. Postupne by sme to pravdepodobne na osem kusov alebo možno aj viac vyskladali.

Môžem potvrdiť – a ste prvý, ktorému to potvrdzujem – že s Ukrajinou už prebieha aj výcvik na túto techniku, takže je tam seriózny a veľmi intenzívny záujem.

X Prezident Ukrajiny hovoril o vrtuľníkoch i letectve. Vieme, že existuje dohoda s Poliakmi o ochrane nášho vzdušného priestoru. Je reálna aj možnosť, že by sme tam odsunuli naše povestné Migy, prípadne vrtuľníky?

V prípade vrtuľníkov máme nejaké náhradné diely alebo také, ktoré už sme uzemnili, a ktoré už nelietajú. Lebo sme ich nahradili systémom Blackhawk. O tom sa môžeme baviť, akým spôsobom k tomu pristúpime. Hovoríme o vrtuľníkoch MI-17.

X Bola by to istá súčiastková báza pre Ukrajincov?

Časť by boli funkčné vrtuľníky, ktoré už u nás nedostanú predĺženie technického života, ale vo vojnovej situácii sa hodia. Ďalšia časť by bola použitá na skvalitnenie tých vrtuľníkov, teda ako súčiastková báza, tak ako ste to nazvali.

Druhá vec sú lietadlá MiG-29. Rokujeme s Poliakmi. Máme politickú dohodu, že to prevezmú. Teraz rokujeme o právnych a technických aspektoch. Predpokladám, že tá dohoda bude zrealizovaná niekedy v priebehu leta alebo začiatkom jesene, kedy by Poliaci mohli prevziať kontrolu nad naším vzdušným priestorom do momentu, kým nám prídu F-16, ktoré máme objednané.

Očakávame, že by to mohlo prebehnúť niekedy v prvej polovici roka 2024. Na toto obdobie by to Poliaci urobili. V momente, keď budeme mať vyriešené toto a prestaneme lietať našimi MiG-29, potom sa môžeme baviť, čo budeme s nimi ďalej robiť.

To sú ale širšie diskusie. Sami ste to videli aj v Poľsku. Dhodobo rokujú s ukrajinskou stranou a aj s našimi spojencami, ako k tomu pristúpiť. Teraz ale Ukrajinci majú veľmi intenzívny záujem najmä o pozemnú techniku. O systémy protivzdušnej obrany a o protitankové riadené strely. To sú tri oblasti, na ktorých sa medzinárodná pomoc aktuálne sústredí.

X Takže to nie je uzavreté? Nie je vylúčené dodať naše Migy na Ukrajinu, ale nie je to teraz momentálne aktuálne…?

 Miesto povestnej S-300 tu máme Patrioty. Pokiaľ viem, tak k nám prišli štyri batérie tohto systému. Ako je to s otázkou prípadného odkúpenia? Koľko by sme mali odkúpiť, koľko potrebujeme a v akej cenovej relácii sa to bude hýbať?

Áno, máme tu už štyri batérie. Dve nemecké, jednu americkú a jednu holandskú. Americká na západnom Slovensku a nemecké s holandskou sú zatiaľ na letisku Sliač. Postupne budeme robiť také kroky, aby sme Patrioty rozmiestnili na západ, stred aj východ Slovenska. Východné Slovensko aktuálne pokrývame inými prostriedkami protivzdušnej obrany, ktoré máme k dispozícii, kým urobíme nejaké ďalšie rozhodnutia.

Debata o odkúpení toho systému je absolútne predčasná. Vôbec nič také momentálne neprebieha, ani o tom nerokujeme. Máme dohodu s našimi spojencami, že zostanú tak dlho, ako to budeme považovať za potrebné. Tým pádom máme strategickú úroveň.

X Máte to pokryté aj bez toho, aby ste za to platili.

Presne. Teraz je to tak, že všetky náklady pokrývajú krajiny, ktoré poskytli tie Patrioty. Od dovezenia techniky sem, cez prevádzku, personál, muníciu. Krajiny, ktoré sem tú techniku dali, pokrývajú všetko. To je strategická úroveň, S-300.

Chcem iba zdôrazniť, že za jednu S-300 z roku 1987 – ktorá bola mimochodom v takom stave, v akom bola – vzhľadom na veľké komplikácie s jej modernizáciou alebo údržbou. Keďže ju robí ruská firma a všeobecne to vedia robiť len ruské a ukrajinské firmy.

Tým pádom technika nebola v operačnej pohotovosti a nebola nasadená. Patrioty – na rozdiel od tohto stavu – nasadené sú. V prípade útoku sú okamžite schopné konať. Naša protivzdušná obrana je zásadne lepšia, ako bola s jednou nezapojenou S-300. Ktokoľvek hovorí čokoľvek iné, tak klame alebo sa do toho nevyzná.

Samozrejme, máme tu batérie aj s muníciou – v takom stave, ako ich máme, poskytnuté od spojencov, čiže vo verzii PAC-3 a v modernej verzii, stojí každá jedna plná batéria takmer jednu miliardu dolárov. Ak máme štyri batérie, hovoríme o štyroch miliardách dolárov, ktoré by sme museli zaplatiť, keby sme si to chceli kúpiť. Hodnota systému S-300 bola pritom presne 68 miliónov eur.

Je fakt dôležité, aby si ľudia uvedomili, že to nebola iba S-300, ktorá chránila náš vzdušný priestor, ale aj taktické a operačné prostriedky inej úrovne, na kratšiu vzdialenosť. Stále máme ešte staré ruské systémy, systém Kub a Igla. Keď sa teraz budeme sústrediť na nejaké nákupy protivzdušnej obrany, tak sa budeme sústrediť na to, aby sme tieto systémy nahradili.

Aby sme sa úplne zbavili nejakej závislosti od ruskej techniky. Na to sa budeme sústrediť v najbližších mesiacoch a rokoch, a nie na riešenie strategickej úrovne. Zatiaľ to máme vyriešené cez Patrioty. Uvidíme, aké budú potom ďalšie rozhodnutia.

X Mala to to byť pár dňová operácia no dnes samo Rusko potvrdzuje, že to nie je pár dňový konflikt a americkí experti hovoria, že toto bude dlhotrvajúci konflikt. Mesiace, možno i roky. Tam sa vytvára tá otázka, že nakoľko sme my pripravení dlhodobo vojensky podporovať a zásobovať Ukrajinu? Povedzme, že vytvoriť si nejaké finančné okienko, aby sme boli schopní zásobovať Ukrajinu aj na jeseň, v zime či budúci rok.

To je komplexnejšia otázka. Prvé kroky, ktoré sme robili aj na Slovensku, a nielen my, ale aj Poliaci a ďalšie krajiny. Dokonca aj tie, ktoré navonok tvrdia, že nepomáhajú vojensky Ukrajine, aj oni to robia. Len sa to boja povedať pred celou verejnosťou.

To boli krajiny, ktoré primárne disponovali takou technikou a muníciou, ktorú vedeli Ukrajinci použiť hneď. Jednak kvôli tomu, že mali také systémy. Napríklad munícia, ktorú sme poskytli Ukrajincom, pasovala do systémov, ktoré majú, a tým pádom ich mohli okamžite používať, alebo technika, ktorá bola posúvaná, bola taká, s ktorou vedeli narábať.

X Kompatibilita.

Presne. To boli krajiny, ktoré boli ako keby v bývalej Varšavskej zmluve, lebo tam bola jednota techniky a munície. To sa robilo a ešte stále sa robí. Áno, je prirodzené, že sa vyprázdňujú sklady, a tým pádom sa prechádza do kroku dva. To je dodávanie moderných technológií na Ukrajinu, v čom berú prím skôr krajiny, ktoré sú viac zo západu. Napríklad Spojené štáty, Kanada, Nemecko, Veľká Británia,. Tie poskytujú zároveň aj výcvik pre Ukrajincov, aby sa naučili robiť s takouto technikou. Je to kontinuálny proces.

Keďže očakávame, že konflikt bude dlhodobý, tak predpokladáme, že modernú technológiu Ukrajincom budú oveľa viac dodávať krajiny viac zo západu,. Lebo my sami potrebujeme modernú technológiu pre naše ozbrojené sily a nie sme v takej polohe, aby sme mohli zásadne pomáhať Ukrajincom nejakými modernými technológiami, ktoré sami nemáme.

X Budeme participovať finančne?

Bezpochyby budeme finančne participovať. Keď hovoríme, že Európska únia pomáha, tak pomáha. Má peniaze od jednotlivých členských krajín. Budeme participovať finančne. Viete ale, čo je otázka ceny za ľudské životy, alebo za demokraciu alebo mier v nejakom regióne?

Samozrejme sú to investície, ktoré sú potrebné a nemyslím si, že by občania Slovenskej republiky chceli opäť susediť s Ruskou federáciou – tak ako voľakedy so Sovietskym zväzom – a mať agresora na východnej hranici. Pre nás je veľmi dôležité, aby demokracia na Ukrajine zostala, aby tam bola demokratická vláda, a zavládol mier.

Je to dôležité nielen z bezpečnostného hľadiska, ale najmä ekonomického. Pokiaľ to Ukrajina nebude zvládať, nebude ekonomicky rásť ani región vrátane východného Slovenska.

X Otvorili ste otázku mieru, ale ako ho definovať? Je evidentné, že Spojené štáty, ako kľúčový hráč NATO, preformulovali stratégiu. Pôvodne to bola stratégia „zadržiavania“. Teraz aj otvorene deklarujú snahu o to, aby Ukrajina zvíťazila v tomto konflikte. Ako si vy, ako minister obrany členskej krajiny NATO, definujete to víťazstvo? Čo by ním malo byť?

Víťazstvo Ukrajiny by znamenalo odchod ruských vojsk z územia a udržanie hraníc tak, ako sú definované v medzinárodnoprávnych dokumentoch.

X Aj vrátane Krymu?

Jednoznačne. Stále je súčasťou Ukrajiny z právneho hľadiska. To, že ho de facto anektovalo Rusko, je fakt. Ale druhá vec je, že prečo by sme mali rešpektovať to, že sa Rusko rozhodlo v istom momente zobrať niekomu jeho teritórium? To je absolútne neprijateľné.

Komplexné víťazstvo by bolo, ak by zavládol mier na Ukrajine, ruské jednotky by boli stiahnuté a hranice sa nemenili. Vždy v takýchto momentoch sa dá hovoriť o dohode zúčastnených krajín. Ale to by musela byť naozaj dohoda, s ktorou bude primárne súhlasiť Ukrajina. Ako to bude vyzerať, je plne v rukách Ukrajiny, nie Slovenska ani Západu.

X Ak som to správne pochopil, predstava je, aby sa to vrátilo do stavu z roku 2014 pred anexiou Krymu?

Primárne je to o tom, ako to cíti Ukrajina. Viem si tiež predstaviť, že si uvedomujú možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy z hľadiska nejakých vyjednávaní. Myslím si, že sa aj objavilo v prostredí médií stanovisko, že o Kryme by sa ďalej rokovalo a trvalo by to nejaké prechodné obdobie. Otázka na 15 rokov…

X Takže to vrátiť pred dvadsiaty štvrtý február 2022?

To je minimum, ktoré budú Ukrajinci požadovať. A ani sa im nečudujem.

X Z toho potom vyplýva, že ten konflikt môže trvať mesiace až roky. Takisto sa otvára otázka, ktorú už viackrát otvoril Vladimír Putin, a veľmi radi sa s ním hrajú v ruských médiách, a tým sú jadrové zbrane. Ak by Rusko použilo taktickú jadrovú zbraň na území Ukrajiny – či je to Kyjev alebo tam, kde sa bojuje, Donbas – aká by bola adekvátna a recipročná reakcia NATO?

Toto nie je iba o NATO. Akonáhle by sa Rusko rozhodlo urobiť takú šialenosť, že by použili jadrovú zbraň, bola by to otázka celého medzinárodného spoločenstva. To by bolo ďaleko nad úroveň reakcie NATO. Som presvedčený o tom, že by bola pre ruskú federáciu absolútne devastujúca z rôznych hľadísk.

Napriek tomu, že osobne pochybujem o zdravom úsudku Vladimira Putina – čo sa prejavuje dennodenne – si dovolím povedať, že ani tí ľudia, ktorí sú okolo neho, si nedovolia umožniť použitie jadrových zbraní kdekoľvek, a už vôbec nie na Ukrajine.

X Prípadný jadrový útok Ruska by teda nezostal bez adekvátnej a recipročnej odpovede zo strany NATO?

Prípadný jadrový útok na Ukrajinu zo strany Ruska alebo na ktorúkoľvek inú krajinu, by znamenal veľmi jasnú reakciu medzinárodného spoločenstva. V tomto momente ani nechcem, ani nemôžem povedať, ale myslím si, že je to úplne zrejmé, že by sme sa nepozerali na to ako novodobý

Hitler z Moskvy likviduje milióny ľudí. Iba kvôli tomu, že má nejaké svoje územné plány a predstavy o tom, že z neho bude novodobý svetový diktátor, ktorý dá dokopy naspäť Sovietsky zväz, tak ako to niekoľkokrát deklaroval. To je neprijateľné. Som presvedčený o tom, že napriek tomu, že vôbec konflikt na Ukrajine sa nevyvíja takým smerom ako Putin chcel, tak ľudia, ktorí sú okolo neho, by mu neumožnili, aby použil jadrové zbrane.

X Chápem, že nechcete ísť do detailov. Prípadná adekvátna a recipročná odpoveď teda nemusí znamenať jadrovú odpoveď?

Musí to byť úmerná odpoveď tomu, čo bolo spôsobené. Je iné, keď sa niekto rozhodne urobiť nejaký jadrový test do neobývaného územia, iné, keď sa niekto rozhodne urobiť demonštratívny útok do neobývaného územia, a tiež, keď sa niekto rozhodne urobiť útok do obývaného územia.

Adekvátne k týmto krokom by bola aj reakcia medzinárodného spoločenstva. Tu by som už ale špekuloval, a to nechcem. Viem len, že na všetkých fórach, ktorých sa zúčastňujem jasne komunikované to, že prípadné použitie jadrových zbraní by bolo ďaleko za akoukoľvek červenou čiarou.

X V každom prípade sa aj v Amerike viacerí experti zhodujú v tom, že sa Putin sa snaží vtiahnuť NATO do vojny a urobiť zo seba obeť. Myslite si, že sa podarí Rusku vtiahnuť NATO do konfliktu? Vieme, že americký prezident Biden zadefinoval červenú čiaru ako každý “palec“ územia NATO. To zostáva?

Presne tak. Akékoľvek rozhodnutie Vladimíra Putina napadnúť ktorúkoľvek z krajín Severoatlantickej aliancie, by znamenalo okamžitú reakciu v zmysle článku päť. Nielen krajín NATO, ale som presvedčený, že by sa k tomu pridali aj ďalšie krajiny, ako je Austrália, Nový Zéland, Južná Kórea, možno Japonsko a ďalšie, ktoré nie sú v NATO, ale sú veľmi úzkym spojencom a partnerom aliancie.

Nezabudnime tiež na to, čo sa Putinovi podarilo, a to presvedčiť Švédsko a Fínsko, ich obyvateľov, že chcú byť v NATO. Očakávam, že v horizonte najbližších dní sa dozvieme stanovisko.

X Fínsko to malo oznámiť 12. mája (deň pred nahrávaním rozhovoru).

Oni podľa mňa budú vec komunikovať spoločne. Počkajme si na nejaké stanovisko. Myslím si, že sa rozhodnú vstúpiť do NATO. Ak Putin celý čas hovorí, že NATO sa blíži k nemu, tak vtedy sa vlastne jeho rozhodnutím zaútočiť na Ukrajinu, dostane do precedentnej situácie.

Krajiny, ktoré boli dlhodobo neutrálne, sa rozhodli, že oveľa radšej pôjdu so západnými krajinami v jednom spojenectve, ako očakávať, kedy sa znova Putin rozhodne, že tentokrát mu bude vadiť Fínsko alebo Švédsko, alebo niekto iný, a zaútočí na ďalšiu krajinu.

X Čo mení ruské rozhodnutie, aspoň to deklarované, že považujú za legitímne ciele konvoje, ktorými zásobujú členovia NATO alebo zahraničnej krajiny, vojensky Ukrajinu. Čo sa môže modelovo stať, keď Rusko zbombarduje nejaký konvoj zbraní z krajín NATO na ukrajinskom území? Alebo, čo by sa zmenilo, keby prípadne zasiahol na území NATO?

To sú zásadne rozdielne situácie, pretože pokiaľ Rusko zaútočí na akúkoľvek vojenskú infraštruktúru na území Ukrajiny, oni sú vo vojnovom konflikte. Aj keď Putin tvrdí, že to je len špeciálna operácia. Putin aj Rusko sú vojenský agresor.

X V tom prípade by to nebolo riešené zo strany NATO?

Ten majetok v momente, keď sa podpisuje medzinárodná dohoda, ako to aj my robíme, tak je ukrajinským majetkom. Keď prekročí naše územie, je to ukrajinský majetok, ktorý je na ukrajinskom území. V prípade, že by sa rozhodol Putin na niektorom z území Severoatlantickej aliancie zasiahnuť nejakú dodávku zbraní alebo aj humanitárnej pomoci, v tom prípade by to bolo porušenie územnej celistvosti a narušenie územia Aliancie. Vtedy by bol aktuálny článok päť zmluvy o NATO.

X Povedzme, že by Rusko nejakým spôsobom zbombardovalo základňu v Poľsku alebo by zasiahlo nás? Ukrajinské letisko je kúsok našich hraníc. Bol by to Casus belli? Teda, že ideme do vojny podľa článku päť (Washingtonskej zmluvy o NATO)?

Áno, pokiaľ by Rusko zasiahlo územie Slovenska, lebo by si zle vyrátalo dopad rakiet a namiesto užhorodského letiska, ktoré je 70 metrov od našej štátnej hranice, by skončilo tak, že by zasiahol územie Slovenskej republiky.

Bol by to takzvaný Casus belli, alebo teda dôvod na vojenskú reakciu, a tým pádom by sme zvolali rokovanie severoatlantickej rady, a riešili, či budeme alebo nebudeme požadovať aktiváciu článku päť. Preto som opakovane a verejne vyzval – akokoľvek to niekomu príde smiešne– Ruskú federáciu, aby veľmi dôkladne zvažovali, či ohrozí územie Severoatlantickej aliancie tým, že by útočili na letisko Užhorod ktoré je 70 metrov od štátnej hranice.

X Uzavrime rozhovor tým výhľadom na to, čo bude po prípadnom miery alebo čo bude po tejto vojne. Spomeniem fínskeho prezidenta, ktorý hovoril, že toto bude druhá Studená vojna a bude tu opäť spustená Železná opona. Otázka je, kde. Či na pôvodnej rusko-ukrajinskej hranici alebo na nejakej hranici vo vnútri Ukrajiny – podľa toho, koľko z nej anektuje Rusko.

Čiže máme sa pripraviť na to, že tu bude zasa Studená vojna a že povedzme tie sankcie, ktoré sú naozaj veľmi tvrdé a zasahujú aj Európu nebudú odvolané ani po prípadnom uzavretí mieru, ktorý by nebol v súlade so stavom spred 24. 2. 2022?

No v prvom rade som presvedčený o tom, že Aliancia spravila veľkú chybu, že už dávno neprijala Ukrajinu za svojho člena. Keby sme boli zobrali v roku 2008/9 Ukrajinu do Nato ako o to žiadali, tak by vojna nebola začala. Jednoducho Rus by si nedovolil zaútočiť na Ukrajinu, pokiaľ by Ukrajina bola členskou krajinou Nato. O tom som absolútne presvedčený.

Druhá vec je tá, že my už v Studenej vojne sme. Fakt, že nás dnes Rusko dalo na zoznam svojich nepriateľov, je iba reflexia reality, ktorá tu je roky. V konečnom dôsledku ste videli, čo dokázali urobiť keď vyhodili do vzduchu muničný sklad v Bulharsku aj v Čechách.

Rozpínali sa tu špióni v desiatkach aj na našom územ,í platili tu ľudí, platili tú rôznych úradníkov, jednoducho snažili sa ovplyvňovať prostredie na Slovensku. Mnohí vysokopostavení politici bývalej vládnej garnitúry mali jasné prepojenia na Rusko.

Tam sa chodil ešte aj Danko klaňať Putinovi. Takým spôsobom dlhodobo, ako keby rozbíjali územie Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie práve kvôli tomu, že oni vedeli, že ďalší krok je vojna, vojna na Ukrajine a potrebovali mať na to urobené zázemie aj v ďalších krajinách. To sa reálne deje.

Teraz máme tri možnosti: Buď sa Ukrajinci ubránia s našou pomocou a železná opona bude na ukrajinsko-ruskej hranici. Alebo sa neubránia a bude železná opona na slovensko-ruskej hranici. Lebo netvárme sa, že keď Rusi vyhrajú vojnu na Ukrajine, že si neanektujú celé územie Ukrajiny. Anektujú, na 100 percent.

To je presne podľa ich plánu. Putin opakovane hovoril o návrate Sovietskeho zväzu. No a potom ďalší krokom by bolo Moldavsko. A potom už sme v krajinách Pobaltia a ďalších, ktoré už patria do členských krajín NATO. A keď Putin získa chuť, tak bude chcieť pokračovať aj ďalej.

Čiže druhá možnosť je, že Slovensko nebude na ukrajinskej hranici, ale už to bude ruská hranica, ak sa Ukrajina neubráni.

A potom je tu tretia alternatíva, že bude nejaká dohoda. Ale my budeme ako západné spoločenstvo krajín Európskej únie a NATO súhlasiť len s takou dohodou, s ktorou budú súhlasiť Ukrajinci.

A podľa tých rôznych možností, ktoré prichádzajú do úvahy, podľa toho budeme aj konať a rozhodovať o zmysle našich sankcií, ktoré sme uvalili na Rusko a tak ďalej.

X A sankcie by zostali v hre i tak?

Hovorím, že podľa toho, akým spôsobom to celé skončí, tak tak budeme konať. Zároveň ale platí, že všetko zlé je na niečo dobré a v tomto prípade sme si konečne uvedomili, ako sme závislí na ruských energiách a vôbec prepojeniach aj v ozbrojených silách. Doteraz bola top priorita pre ministerstvo, aby sme vybudovali ťažkú mechanizovanú brigádu, lebo to potrebujeme na našu obranu a preto lebo to deklarujeme v NATO.

Ja som teraz posunul inú prioritu vyššie oproti tomuto a to je zbaviť sa všetkej ruskej techniky a nebyť od Rusov vôbec závislý v oblasti obrany a to sa dá aplikovať na rôzne aspekty spoločnosti vrátane energií. A ja si myslím, že je naozaj čas na to, aby sme sa odstrihli, bez ohľadu na to aká bude budúcnosť toho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, aby sme sa definitívne odstrihli od ruského plynu aj ropy a urobili to tak skoro ako to je udržateľné pre chod našej spoločnosti, aktuality.sk

X X X

SaS vyzvala Matoviča, aby prestal zavádzať o daňovom bonuse na dieťa

Strana SaS vyzvala ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), aby prestal zavádzať o daňovom bonuse na dieťa.

Ten podľa šéfa liberálov Richarda Sulíka bude znamenať menej peňazí pre chudobných a viac pre bohatých.

„Zvýšenie daňového bonusu na 100 eur, pričom maximálna výška sa navrhuje stanoviť na úroveň 29 percent hrubého príjmu, v sebe zahŕňa zásadnú chybu. Daňový bonus na dieťa pre extrémne chudobnú rodinu s viacerými deťmi tak bude znamenať pokles. Bohatá rodina si však polepší o stovky eur,“ skonštatoval. Dodal, že opatrenie nie je sociálne, ale extrémne drahé a účet zaň dostanú obce.

Problematické je podľa SaS aj samotné financovanie daňového bonusu. „Mestá a obce budú donútené zvýšiť poplatky a miestne dane, ak im Igor Matovič vezme takmer 600 miliónov eur, pretože si naivne myslí, že on vie verejné financie spravovať lepšie ako starostovia a primátori,“ dodal Sulík v reakcii na Matovičovo tvrdenie, že podľa neho „sú omnoho lepšie uložené peniaze v peňaženke rodiny ako v kasičke primátora“.

Kritika Matoviča

Matovič SaS kritizuje za jej postoj k balíčku protiinflačnej pomoci, ktorého súčasťou je daňový bonus na dieťa.

Strana podľa neho načúva potrebám bohatých a berie si rodiny za rukojemníkov. Šéf rezortu financií tiež nesúhlasí s tvrdením, že samosprávy prídu o príjmy. Ich nárast podľa neho akurát v nasledujúcich rokoch nebude taký prudký, aký bol doteraz.

Vláda chce na pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur. Avizovala, že zvýšené výdavky štátu na pomoc ľuďom so zdražovaním by malo z podstatnej časti zaplatiť zvýšenie daní pre 100 mimoriadne bohatých firiem, aktuality.sk