Kauza Vyšetrovanie, kto zverejnil videá kompromitujúce exprezidenta Andreja Kisku, sa neposúva. Objavili sa pred parlamentnými voľbami. Polícia stále vyšetruje prípad zverejnenia kompromitačných videí na bývalého prezidenta Andreja Kisku. Jeden z aktérov realitného obchodu vo Veľkom Slavkove je už po smrti.
Andrej Kiska sa ešte ako slovenský prezident mal podľa polície stať obeťou diskreditácie zo strany vedenia Smeru. To malo získať daňové tajomstvo v podobe informácií o účtovníctve jeho firmy KTAG k financovaniu prezidentskej kampane v roku 2014 priamo od finančnej správy a následne zabezpečilo ich zverejnenie cez ukrajinskú anonymnú e-mailovú adresu.
Kým vyšetrovanie zneužívania citlivých informácií proti politickým oponentom Smeru v kauze Súmrak, v ktorej sú medzi obvinenými expremiér Robert Fico, bývalý minister vnútra Robert Kaliňák či známy advokát Marek Para, výrazne napreduje, v druhom prípade mediálneho ataku na exprezidenta Slovenska polícia prešľapuje na mieste.
Polícia čaká na právnu pomoc z USA
Kauza videí, ktoré mali kompromitovať exprezidenta Andreja Kisku, sa totiž stále bez hmatateľného posunu vyšetruje. Dokrútky sa na internete objavili krátko pred parlamentnými voľbami začiatkom roka 2020. Následne po ich zverejnení podal exprezident na polícii trestné oznámenie. Za touto antikampaňou videl stranu Smer.
„V súvislosti s videonahrávkami vedie Národná kriminálna agentúra spoločné konanie v trestnej veci prečinu ohovárania a v trestnej veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Vyšetrovateľ zaslal právnu pomoc do USA, no doposiaľ mu nebola doručená odpoveď. V tomto konaní nie je v súčasnosti nikto obvinený,“ konštatuje policajný hovorca Michal Slivka.
V súčasnom štádiu vyšetrovania nie je podľa polície možné poskytnúť bližšie informácie, pretože by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu prebiehajúceho dokazovania. Andrej Kiska pre Aktuality.sk odkázal, že o tomto vyšetrovaní nemá žiadne nové informácie.
Hlavný aktér videí je po smrti
V súvislosti s prípadom okolností okolo Kiskovho vlastníctva pozemkov vo Veľkom Slavkove anonym zverejnil na sociálnej sieti Youtube tri videá. Z informácií Aktuality.sk vyplýva, že polícia čaká na informácie od amerického technologického gigantu Google o tajomnom užívateľovi Alien23, ktorý ich zavesil na internet.
Na prvom z videí sa v tatranskom hoteli Autis rozpráva o Kiskovi kontroverzný podtatranský podnikateľ Michal Šuliga s bývalým popredným predstaviteľom slovenského podsvetia Milanom Reichelom. Šuliga pritom vlani v júni zomrel vo veku 56 rokov. Mal zdravotné problémy.
Polícia Šuligu okrem kauzy kompromitačných videí na Kisku vyšetrovala aj pre rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť a daňové podvody. Tie súvisia napríklad s výstavbou apartmánového domu vedľa hotela Autis. Smrťou Michala Šuligu sa tak zastavili viaceré rozbehnuté trestné konania smerujúce voči jeho osobe.
Trikrát o Kiskovi
Z prvého zverejneného videa vyplýva, že Popradčan Kiska mal o podvodoch a pochybnom pozadí realitných obchodov s pozemkami vo Vysokých Tatrách vedieť. S Kiskom, v tom čase ešte ako slovenským prezidentom, sa o vlastníctvo pozemkov v katastri obce Veľký Slavkov súdil popradský zubár Ján Franc. Ten napokon spor vyhral v roku 2018. Voči rozsudku sudcu Miroslava Radačovského sa vtedy Kiska neodvolal.
Na ostatných dvoch videách vystupujú Andrej Kiska a Michal Šuliga, ktorý na popradskom súde vystupoval v kauze pozemkov ako svedok. Kým pri prvom videu panovali pochybnosti o tom, kto zhotovil videozáznam, pri týchto dvoch je už jasné, že si ho nahral Šuliga. Ten v minulosti tvrdil, že nevie, kto nahrávky zverejnil.
Cieľom druhého videa nahratého v popradskej reštaurácii je usvedčiť Kisku, že vedel, že Július Sirocký, od ktorého v roku 2000 sporný pozemok kúpil, bol len biely kôň. Dôkazom má byť dohoda medzi Kiskom a Šuligom, že Kiska poskytne Sirockému dvetisíc eur, ktoré mu potom za podvodne získaný pozemok Sirocký akože vráti. Video však bolo zostrihané.
Tretie, najkratšie video sa odohráva v kancelárii, kde sa Kiska opäť stretáva so Šuligom. Ten opäť otvára tému peňazí v rámci mimosúdnej dohody, ktoré by mal Sirocký vrátiť Kiskovi, aktuality.sk
X X X
Nová nahrávka s Kočnerom: priznal sa, že stál za sporom schránkovej firmy so železnicami o desiatky miliónov eur
V pozadí sporu o viac ako 50 miliónov eur je Marian Kočner. Potvrdil to sám v nahratom rozhovore, ktorý zverejnil denník Štandard.
Najprv to vyzeralo ako snaha vyrobiť super rušne na mieru našich železníc, napokon bol z toho dlhoročný spor o desiatky miliónov eur. Štátna železničná spoločnosť sa roky súdila o veľký balík peňazí s cyperskou schránkou Lancillon Limited. Z nahrávky zo stretnutia Mariana Kočnera vyplýva, že za pochybnou pohľadávkou starou viac ako 20 rokov stál práve on.
„Ja mám súdny spor so Železnicami Slovenskej Republiky,…, kde ja som vyhral prvý stupeň a do***al mi druhý stupeň,“ priznáva sa na zvukovom zázname Marian Kočner. Ide o pasáž z jeho rozhovoru – opis situácie, vysvetlenie kontextu Kočnerových slov a časť samotnej nahrávky nájdete nižšie v článku. Ďalší účastník schôdzky nám potvrdil autenticitu nahrávky.
Na možné spojenie Kočnera so schránkovou firmou Lancillon Limited upozornili Aktuality.sk už v roku 2019, nahrávka naše zistenia potvrdzuje.
Futuristický rušeň v problémoch
Písal sa rok 1995 a vtedajšie Železnice Slovenskej republiky stáli pred modernizačnými problémami. Roky bez nákupu nových strojov, projekty z čias socializmu horko-ťažko dobehli so slabými výsledkami, no železničiarom chýbalo prakticky všetko: moderné vozne, infraštruktúra a aj lokomotívy.
V tejto atmosfére prišlo k podpisu ambicióznej zmluvy. Akciovka Martinská mechatronická mala železničiarom dodať 98 nových lokomotív, ktoré mali vyrobiť na Slovensku. Podľa zmluvy však bol nákup podmienený spokojnosťou ŽSR s prototypom. Firma z Považia dodala futuristicky vyzerajúci prototyp, ten však mal množstvo problémov a železničiari napokon nákup a výrobu ďalších strojov odmietli.
Od vývojarov ku kšeftárovi
Martinská mechatronická však stále evidovala pohľadávku voči železniciam – tá sa neskôr za zlomok svojej miliónovej hodnoty dostala do rúk cyperskej schránky Lancillon Limited. Práve táto spoločnosť sa začala domáhať ušlého zisku, ktorý vyčislili na 82 miliónov eur. Zažalovala všetky tri následnícke firmy po štátnych železniciach, teda ŽSR, Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia (ZSCS).
Na Okresnom súde Bratislava III schránková firma uspela, sudkyňa Miriam Repáková schránke priklepla 51,8 milióna eur. Neskôr sa štátne firmy odvolali na druhostupňový Krajský súd v Bratislave a ten dal za pravdu železničiarom. Prvostupňová sudkyňa bola podľa senátu krajského súd zaujatá. Suma ušlého zisku mala byť značne nadhodnotená, nehovoriac o tom, že cyperská schránka v žalobe vychádzala z cien najmodernejších rušňov – tie boli o dve generácie mladšie ako lokomotívy, ktoré sa mali vyrábať vo Vrútkach.
Neskôr sa za celým sporom objavil Marian Kočner. Aktuality.sk v roku 2019 informovali, že v Threeme poslal informácie o schránkovej firme, ktorá spor so železnicami vedie, svojmu kumpánovi Jozefovi Dučákovi. Dnes, keď je spor už právoplatne skončený a železnice schránkovej firme zaplatiť nemusia, Aktuality.sk získali spomínanú nahrávku, v ktorej sa Kočner k sporu, ktorý viedla schránka so železnicami, sám priznáva.
Nahrávka s Mikurčíkom
Dnes je teda spojenie Kočnera so schránkovou firmou omnoho jasnejšie. Kočner sa k nej totiž sám priznal na stretnutí s Erikom Mikurčíkom zamotanom v inom kontroverznom spore o hotel Carlton. Aktuality.sk majú k dispozícii nahrávku zo stretnutia.
Kočner na nahrávke opisuje, že je zainteresovaný v spore schránkových firiem so štátnymi železničnými spoločnosťami a sťažuje sa, že veci nevychádzajú podľa jeho predstáv.
„Kadela, toho by som uškrtil. To je Vy***aný k***t. Ja mám súdny spor so Železnicami Slovenskej Republiky, kde ten smrad už vytiahol 7 miliónov eur na právnom zastupovaní, kde ja som vyhral prvý stupeň a do***al mi druhý stupeň, do***al mi Najvyšší súd, do***al mi Ústavný súd, dneska som opäť na prvom stupni,“ hovorí Kočner.
Kočner sa síce pomýlil, ako presne znie označenie štátnej železničnej spoločnosti – zamenil si meno Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) so Železnicami Slovenskej republiky. Priebeh sporu, ako aj meno advokáta protistrany, ktorým bol Alexander Kadela z AK Relevans, však sedia.
Autenticitu spomínanej nahrávky nám potvrdil Erik Mikurčík, ktorému Kočner počas nahratého rozhovoru opisoval pozadie sporu so železnicami. Nahrávka pochádza z decembra 2017, stretnutie sa odohralo v Kočnerovom hoteli na Donovaloch.
Obhajca Mariana Kočnera Michal Mandzák na zaslané otázky pre Mariana Kočnera odpoveď neposlal.
Postava z hotela Carlton
Mikurčík sa s Kočnerom stretol preto, že chcel zisťovať informácie o kauze Carlton, v ktorej stojí proti dvojici spolumajiteľov ESET-u Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grundovi. Pôvodne si všetci traja naplánovali spoločný postup pri kúpe hotela, a keď sa po kúpe hotela nepohodli, Mikurčík sa pokúsil Hrubého s Grundom z hotela vytesniť praktikou známou z divokých deväťdesiatych rokov – špekulatívnym zvýšením základného imania spoločnosti a tým aj svojho podielu vo firme.
Práve na Mikurčíka mierila vôbec prvá obžaloba, ktorú počas svojej kariéry špeciálneho prokurátora podal dnes súdený Dušan Kováčik. Dovtedy bol už takmer povestný svojou pasivitou – obžaloby nepodával vôbec, za čo dostal nepísanú prezývku Pán 61 : 0, vyjadrujúcu pomer prípadov, ktoré (ne)poslal na súd.
Podobne ako Erik Mikurčík, aj spolumajiteľ ESET-u Rudolf Hrubý sa pre spor o Carlton stretol s Kočnerom. Hrubý neodpovedal na otázky Aktuality.sk týkajúce sa vzťahu so sudcom Vladimírom Sklenkom, ktorý sa mal angažovať v spore týkajúcom sa Carltonu.
Železnice: Advokáti dostali 380-tisíc
Hoci Kočner uvádza, že Kadela zo sporu vytiahol 7 miliónov eur, podľa ZSSK šlo od roku 2012 o 380-tisíc eur.
„S ohľadom na celkovú v žalobe uplatnenú sumu vo výške istiny 82 775 592,50 eur plus príslušenstvo (riziko plnenia v prípade neúspechu s príslušenstvom predstavovalo viac ako 130 mil. eur), komplikovanú právnu a skutkovú stránku sporu a veľký rozsah úkonov právnej služby považujeme odmenu, s prihliadnutím na rozsah služieb, ich kvalitu a dosiahnutý výsledok, za mimoriadne výhodnú pre ZSSK,“ uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Podľa Kováča ZSSK nikdy nemala vedomosť, kto je konečným užívateľom výhod firiem, ktoré za sporom stáli.
„Právna entita vymáhajúca škodu sa postupne menila. Vždy však išlo o schránkovú firmu, kde nie je možné určiť konečného užívateľa,“ uviedol hovorca.
Nesprávne počty v Kočnerových slovách vidí aj partner advokátskej kancelárie Relevans Alexander Kadela. „My sme dostali celkovo 4,2 milióna, od oboch spoločností (ZSSK a ZSSK Cargo, pozn. red.). Väčšina bola podielová odmena, asi 1,5 milióna by sme získali, ak by sme prehrali. Šlo o veľmi zložitý spor, v ktorom sme právne služby poskytovali 11 rokov,“ uviedol Kadela.
Aktuality.sk kontaktovali aj obhajkyňu exsudkyne Miriam Repákovej, ktorá riešila spor cyperskej schránky so železničiarmi na prvostupňovom súde. Advokátka Jana Kubáňová sa vyjadrila, že od Repákovej nemá súhlas k poskytovaniu akýchkoľvek stanovísk.
Repáková bola s Kočnerom spojená aj v inom prípade. Vyšetrovateľom sa priznala, že do jej rozhodovania v kauze Technopol hovoril práve Marian Kočner.
Kočner spomínal aj Výboha
Na nahrávke Kočner spomínal aj presvedčenie, že za kauzou Carlton, v ktorej ide o spor Mikurčíka a dvoch spolumajiteľov ESET-u Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda, je Miroslav Výboh. O Výbohovej úlohe podľa Kočnerovej nahrávky informoval denník Štandard. Štandard ako prvý spomínanú nahrávku zverejnil, aktuality.sk
X X X
Leyenová presviedčala Orbána, Brusel chystá ústupky pri ropnom embargu
Európska komisia sa chystá znovu upraviť návrh podmienok, za ktorých majú členské krajiny ukončiť dovoz ropy z Ruska. Okrem predtým navrhnutých výnimiek pre Maďarsko, Slovensko a Česko zvažuje Brusel možnosť prisľúbiť investície do infraštruktúry krajín najviac závislých na ruskej rope. Uviedla to v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.
Šéfka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová sa vydala do Budapešti, kam išla o podpore embarga presvedčiť jeho najhlasnejšieho odporcu, premiéra Viktora Orbána. Po stretnutí uviedla, že vidí v rokovaniach s Maďarskom pokrok.
Komisia minulú stredu v rámci šiesteho balíka sankcií pre ruskú inváziu na Ukrajinu navrhla do konca roka tohto úplne ukončiť dovoz ruskej ropy. Opatrenia, ktoré má režim prezidenta Vladimíra Putina pripraviť o významnú časť zdrojov financovania vojenskej agresie, však odmietli podporiť Budapešť a Bratislava, s dodatočnými podmienkami prišla aj Praha. Komisia prvým dvom krajinám povolila výnimku do konca roku 2024, Česku potom do polovice toho istého roku.
Maďarsko však embargo odmietlo podporiť aj pri doposiaľ poslednom nedeľnom rokovaní únijných veľvyslancov, čo podľa agentúry MTI v pondelok zopakoval minister zahraničia Péter Szijjártó, podľa ktorého „Maďari nesmú platiť za vojnu“.
Komisia teraz chystá nový návrh, ktorý by členské krajiny mohli mať na stole v utorok. Podľa spomínaného zdroja Reuters by jeho súčasťou mohol byť prísľub nových investícií do ropnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila novým únijným krajinám náhradný prísun ropy. Von der Leyenová išla do Budapešti osobne presvedčiť Orbána, že aj jeho krajina, s ktorou má Brusel dlhodobé spory kvôli obavám z porušovania európskych hodnôt, by mala embargo podporiť.
„Večerná diskusia s premiérom Viktorom Orbánom prispela k objasneniu otázok týkajúcich sa sankcií a energetickej bezpečnosti. Dosiahli sme pokrok, ale je potrebná ďalšia práca,“ napísala po stretnutí na von der Leyenová. Dodala, že zvolá videokonferenciu s ďalšími krajinami v regióne s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti ropnej infraštruktúry.
Šéfka komisie pôvodne plánovala oznámiť schválenie nových sankcií v pondelok počas prejavu ku Dňu Európy, na rozdiel od predchádzajúcich balíčkov protiruských sankcií však kvôli ekonomickým obavám nie je EÚ jednotná.
Únijná exekutíva podľa agentúry Reuters tiež zvažuje, že z najnovšieho balíčka vypustí zákaz prepravy ruskej ropy tankermi z krajín EÚ, ktorý prekážal Grécku, Cypru či Malte. Návrh mal výrazne sťažiť Rusku dopravu ropy napríklad na ázijské trhy, niektoré štáty však mali obavy, že biznis európskych lodí preberú spoločnosti z iných krajín./agentury/
X X X
V bulharskej Sofii došlo k stretom medzi stúpencami a odporcami Ruska
Potýčky medzi stúpencami a odporcami Putina vypukli, keď v Sofii položili vence na pamiatku Dňa víťazstva pri pamätníku na počesť niekdajšej sovietskej Červenej armády.
K potýčkam medzi stúpencami a odporcami ruského prezidenta Vladimira Putina došlo počas pondelkových spomienkových podujatí pri príležitosti 77. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v bulharskom hlavnom meste Sofia. Informovala o tom agentúra DPA.
V Sofii položili vence na pamiatku Dňa víťazstva pri pamätníku na počesť niekdajšej sovietskej Červenej armády. Potýčky medzi stúpencami a odporcami Putina vypukli práve vtedy. Kritici Ruska totiž vzhľadom na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu požadovali strhnutie monumentu.
Na znak protestu proti vojne na Ukrajine už pamätník v Sofii predtým pomocou dronu nastriekali žltou a modrou – ukrajinskými národnými farbami, pripomína DPA, aktuality.sk
X X X
Americký Fed môže ďalej pokračovať v agresívnejšom sprísňovaní menovej politiky
Fed by mohol zvýšiť sadzby o pol percentuálneho bodu na svojich najbližších dvoch až troch zasadnutiach. Americká centrálna banka (Fed) môže ešte nejaký čas pokračovať v agresívnejšom sprísňovaní menovej politiky.
Podľa šéfa atlantského Fedu Raphaela Bostica by Fed mohol zvýšiť sadzby o pol percentuálneho bodu na svojich najbližších dvoch až troch zasadnutiach. Potom by mohol zhodnotiť, ako ekonomika a inflácia reagujú na toto sprísnenie, než sa rozhodne, či sú potrebné ďalšie zvýšenia sadzieb.
Prvé sprísnenie od mája 2000
Fed minulý týždeň zdvihol kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov do pásma 0,75 % až 1 %. To by bolo prvé takéto sprísnenie od mája 2000. Odvtedy Fed zvyšoval kľúčovú sadzbu v krokoch vždy po 25 bázických bodov.
Zvýšenie o pol percentuálneho bodu „je už dosť agresívny krok. Nemyslím si, že by sme museli konať ešte agresívnejšie,“ uviedol Bostic v pondelok pre Bloomberg. Zdá sa, že tým spôsobom vylúčil, že Fed by mohol zvýšiť sadzby v jednom kroku aj o 75 bodov, čoho sa obávajú investori a mnohí analytici.
Ak by sa inflácia po dvoch až troch ďalších zvýšeniach začala spomaľovať k dvojpercentnému cieľu, Fed by mohol na čas prerušiť cyklus sprísňovania a počkať na ďalší vývoj, uviedol Bostic, aktuality.sk
X X X
Pri rakúskom Münchendorfe havaroval vlak, najmenej jeden človek neprežil
Pri nehode vlaku 13 ľudia utrpeli zranenia, stav dvoch z nich je vážny.
Jeden človek prišiel o život a viacero ďalších utrpelo zranenia v pondelok pri nehode vlaku, ktorý sa vykoľajil krátko po 18.00 h pri obci Münchendorf v rakúskej spolkovej krajine Dolné Rakúsko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.
Zranenia utrpelo 13 ľudí a stav dvoch z nich je vážny, píše na svojej webovej stránke rakúsky denník Kronen Zeitung s odvolaním sa na rakúsky Červený kríž. Viacero zranených pasažierov previezli do strediska rakúskeho Červeného kríža v obci Münchendorf.
Na mieste nešťastia zasahoval veľký počet príslušníkov záchranných zložiek i štyri záchranárske vrtuľníky. Snímky z miesta nešťastia, ktoré zverejnil denník Kronen Zeitung, zachytávajú prevrátené vagóny vlakovej súpravy, aktuality.sk
X X X
Pri Očovej medvedica napadla horára. Zásahový tím na miesto neprizvali
Druhý horár, ktorého v tomto roku na Slovensku napadol medveď hnedý, nemá vážnejšie zranenia. Prvý je od začiatku marca práceneschopný.
Dnes predpoludním v katastri Očovej medvedica zaútočila na 33-ročného zamestnanca LESOV SR, ktorý vykonával terénnu obhliadku miesta, ktoré sa malo zalesňovať. Informovala o tom hovorkyňa štátneho podniku Marína Debnárová.
Útok odzadu
„Išlo o lokalitu Jasle, asi 300 metrov od budovy bývalej lesnej správy Kyslinky, v blízkosti prístupovej cesty z Hrochote v smere na Zálomskú a Očovú. Medvedica bola na mieste aj s troma minuloročnými mláďatami. Na horára zaútočila odzadu. Muž nemá vážnejšie zranenia, je však poudieraný, má natrhnutý stehenný sval a na bedrách škrabance,“ priblížila hovorkyňa okolnosti útoku.
Podľa jej slov sa horár snažil vyhnúť priamemu kontaktu s medvedicou, tá ho však sotila na zem, revala, no v útoku už ďalej nepokračovala. Lesníci už kontaktovali políciu aj Zásahový tím pre medveďa hnedého.
Debnárová pripomína, že práve v tomto čase (apríl-jún) je obdobie medvedej ruje. „To znamená, že medvede sú v tomto období najaktívnejšie, stretnutie s nimi je pravdepodobnejšie.“
Uvádza tiež, že medvedice s tohtoročnými mláďatami už opustili svoje brlohy a preto pri presunoch môžeme naraziť i na skupinu viacerých medveďov pokope a medvedica, ako každá iná matka, môže byť pri obrane svojho potomstva nevyspytateľná.
MŽP: Bez odborného preskúmania lokality je dolapenie šelmy nemožné
K téme sme oslovili aj Štátnu ochranu prírodu a Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý monitoruje synantropné medvede (medvede, ktoré strácajú plachosť, pozn.).
Envirorezort vo vyjadrení uvádza, že odborníci zo zásahového tímu neboli dnes prizvaní na miesto útoku v katastri Očovej, kde k napadnutiu došlo. Rezort preto apeluje na záchranné zložky, ktoré sú k týmto prípadom privolané, aby kontaktovali aj odborníkov zo zásahového tímu. „Bez ich urýchleného zásahu a odborného preskúmania lokality je pravdepodobnosť dolapenia šelmy, ktorá napadne človeka, takmer nulová,“ uvádza envirorezort.
Podľa zásahového tímu došlo k útoku v prirodzenom biotope medveďa hnedého, potvrdil im to lesník, ktorého dodatočne oslovilli.
Komunikáciu zo zranenou osobou a vypočutie svedkov udalostí, považuje zásahový tím za dôležitú. Ochranári verejnosti pripomínajú, že ich kontaktné údaje stále platia. „Ak občania zaregistrujú prítomnosť medveďov, ktorí sa vyskytujú blízko ľudských obydlí, majú túto situáciu ohlásiť na linky tiesňového volania 158 /122/ 159 alebo Zásahovému tímu pre medevďa hnedého na telefónnom čísle +421 903 201 879,“ uvádza envirorezort s tým, že informácie o tom, ako sa správať pri strete s medveďom sú dostupné na webe zásahového tímu.
Upozornenie pre turistov, cyklistov či hubárov
„Štátny podnik LESY SR chce upozorniť širokú verejnosť, nielen návštevníkov, cyklistov, turistov či hubárov na Poľane, ale aj v iných pohoriach, aby sa po horách nepohybovali sami a informovali blízkych o približnej trase ich záujmu,“ apeluje na ľudí hovorkyňa štátneho podniku.
V prípade stretnutia s medveďom ľuďom odporúča pomaly cúvajúc opustiť toto miesto a v prípade, že nás medveď zvalí na zem, chrániť si hornými končatinami najmä oblasť hlavy a krku.
„Neodporúčame priamy očný kontakt. Ide o druhý útok na horára, ktorý zaznamenali LESY SR , š. p., v tomto roku. Zamestnanec štátneho podniku, ktorého napadol medveď začiatkom marca, je do dnešných dní práceneschopný,“ uzatvára Debnárová, aktuality.sk
X X X
Po výbuchu pri hoteli v Havane zomrelo už najmenej 35 ľudí
Počet mŕtvych stúpol na 35, pričom stále je hospitalizovaných 20 zranených.
Z trosiek luxusného hotela v kubánskej metropole Havana vytiahli v pondelok ďalšie telá. Oficiálny počet mŕtvych po piatkovom silnom výbuchu pri ikonickej budove tak narástol na najmenej 35. Informovala o tom agentúra AP.
Hotel chystali na otvorenie
Šéf kubánskej protipožiarnej služby Luis Guzmán pre štátnu televíziu povedal, že počas noci vytiahli z trosiek hotela Saratoga, budovy z 19. storočia, tri ďalšie telá – čaty záchranárov so psami ich hľadali niekoľko hodín.
Kubánske ministerstvo zdravotníctva neskôr informovalo, že počet mŕtvych stúpol na 35, pričom stále je hospitalizovaných 20 zranených.
Päťhviezdičkový hotel v centrálnej historickej štvrti Stará Havana s 96 izbami po dvoch rokoch mimo prevádzky práve pripravovali na znovuotvorenie, keď sa v piatok 6. mája uprostred dopoludnia evidentne vznietil uniknutý plyn, vybuchol a odpálil vonkajšie múry do rušných ulíc, len jeden blok budov od vzácnej stavby – kubánskeho Kapitolu.
Zomreli stavbári a zamestnanci hotela
V hoteli Saratoga prebiehali renovačné práce, a tak v ňom neboli ubytovaní nijakí hostia. Medzi obeťami boli stavební robotníci i zamestnanci hotela, ktorí sa pripravovali na jeho znovuotvorenie. Pri výbuchu zomrel aj 29-ročný španielsky turista, ktorý sa nachádzal neďaleko hotela.
Poškodených bolo tiež niekoľko neďalekých budov vrátane historického divadla Teatro Martí a baptistického kostola.
Úrady uviedli, že príčina výbuchu pri hoteli, vlastnenom spoločnosťou Grupo de Turismo Gaviota S.A., sa stále vyšetruje, aktuality.sk
X X X
Záplavy dunajských ramien sú len na papieri, tvrdí ochranár z Dunajských luhov
Štátny ochranár žiada, aby do sústavy ramien išlo viac vody a dlhšie obdobie, ako je naplánované.
Rezort životného prostredia na 13. mája ohlásil začiatok plánovanej simulovanej záplavy ramennej sústavy Dunaja, ktorá bude trvať do polovice júna. Najvyšší prietok bude do ramien tiecť tri dni a dosiahne 90 metrov kubických za sekundu. Potom by mal klesnúť na 60 kubíkov za sekundu.
Vodohospodár z Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy Andrej Somora vodný režim ramennej sústavy Dunaja kritizuje. Umelé záplavy v takejto podobe sú podľa neho skôr fraškou ako záplavou, pretože pre prirodzené riečne procesy a vegetáciu lužného lesa nemajú takmer žiadny význam.
Vyšší prietok a dlhšie trvanie
„Žiadame, aby boli prietoky vyššie a trvali dlhšie, lebo takto nedochádza k tomu, k čomu má počas záplavy dochádzať,“ tvrdí strážca prírody Andrej Somora, ktorý má v CHKO na starosti environmentálnu výchovu aj vodohospodársku agendu. Počas rokovaní s Vodohospodárskou výstavbou za Štátnu ochranu prírody žiadal, aby najvyšší prietok dosiahol 120 kubíkov za sekundu a trval najmenej 14 až 17 dní.
„Pri prietoku 90 kubíkov za sekundu síce dochádza k napúšťaniu najnižšie položených depresií, po dvoch dňoch to však klesne. To znamená, že ak tam vojde nejaká ryba, na neres potrebuje najmenej 14 dní a toto je v podstate ekologická pasca,“ argumentuje Somora.
Reprodukcia živočíchov, ktoré sú od vybreženia Dunaja z korýt závislé, však podľa neho nie je jediná úloha záplav. Ďalším rozmerom je lúhovanie organických látok či dotácia podzemných vôd a tieto funkcie podľa Somoru aktuálne nastavená záplava nespĺňa.
Vodohospodári: V záplavovom území sú čierne stavby
Prietok vyšší ako 90 metrov kubických za sekundu by už bol podľa rezortu životného prostredia považovaný za mimoriadnu manipuláciu, na ktorú je potrebný osobitný súhlas. Vo vyjadrení ďalej uvádza, že v záplavovom území sa okrem toho ešte stále nachádzajú aj nelegálne stavby. Ich odstránenie je však v kompetencii obcí ako príslušných stavebných úradov, nie v kompetencii ministerstva životného prostredia.
Vodohospodárska výstavba upozornila, že pri takýchto zvýšených prietokoch cez odberný objekt Dobrohošť by sa mohli stavby poškodiť a do životného prostredia by sa tak mohli dostať znečisťujúce látky.
„Preto do doby odstránenia hrozby v dôsledku zaplavenia stavieb Vodohospodárska výstavba neodporučila realizovať mimoriadnu manipuláciu (120 metrov kubických za sekundu),“ skonštatovalo ministerstvo životného prostredia s tým, že aktuálne nastavené prietoky sú výsledkom stretnutí viacerých ochranárskych, vodohospodárskych či rybárskych združení.
V území okolo Šulianskeho jazera je podľa Somoru zhruba 220 čiernych stavieb, tieto by však vyšší prietok podľa neho nezasiahol. Problematickejšie by podľa jeho slov boli stavby v nižšie položenej osade Bodíky, kde sú prevažne legálne stavby.
„CHKO Dunajské luhy sú najmladším veľkoplošným chránených územím, ktoré bolo vyhlásené v roku 1998, ale tie stavby tam stáli už 10 rokov pred vybudovaním vodného diela,“ pripomenul Somora.
Pri povoľovaní legálnych stavieb tu však obyvatelia mali dodržať viacero podmienok, za ktorých mohli v tomto území fungovať. Jednou z podmienok bolo nestavať šesť metrov od brehu, práve kvôli vyplaveniu toaliet, a ďalšou podmienkou bolo mať dom dva metre nad zemou na pilieroch. Časom sa však vymenili majitelia alebo skrátka upustili od tejto podmienky a namiesto pilierov majú dnes mnohí dobudované prízemie.
Podľa štátneho ochranára Andreja Somoru je na mieste otvoriť túto diskusiu práve teraz, pretože sa tvorí nový manipulačný poriadok, podľa ktorého budú vodohospodári regulovať vodný režim do sústavy ramien Dunaja na najbližšie obdobie.
Envirorezort nám potvrdil, že odborné diskusie na prípravu aktualizácie dočasného manipulačného poriadku sa uskutočňujú v týchto dňoch a nový poriadok bude platiť už na budúci rok.
Hoci nateraz museli štátni ochranári rešpektovať nižší prietok, na jeseň požiadajú o mimoriadnu manipuláciu, aby sa prietok 120 kubíkov za sekundu odskúšal.
„Vodohospodárska výstavba si, žiaľ, neuvedomuje, že je rezortnou organizáciou ministerstva životného prostredia a okrem ekonomickej stránky má myslieť aj na tú ekologickú,“ nešetrí kritikou Somora. Ak vodohospodári nezmenia svoj prístup, zvažuje, že na svojich kolegov podá žalobu do Bruselu.
„Tým, že sa vodný režim nesimuluje, dochádza k veľkým škodám na biotope a celý ekosystém degraduje. Ramená sa zazemňujú a mení sa charakter prostredia. Hladina podzemných vôd je tak nízko, že tam začínajú vysychať aj hospodárske lesy a toto sú reálne škody, ktoré sa páchali doteraz, lebo nebolo možné zabezpečiť potrebný vodný režim,“ dodal.
Ekonomická strata
Výstavbou Vodného diela Gabčíkovo, ktoré je dnes našou najväčšou vodnou elektrárňou, sme na jednej strane získali významný obnoviteľný zdroj energie (ročne vyrába priemerne 2160 GWh), na druhej strane sme však nezvratne zmenili vzhľad ramennej sústavy Dunaja. (Na porovnanie – dva bloky atómovej elektrárne Mochovce vyrobili v roku 2014 7443 GWh, pozn.)
Do pôvodného koryta Dunaja v súčasnosti prúdi len obmedzený prietok a ľavostrannú ramennú sústavu Dunaja dokážeme dotovať len cez nápustný objekt Dobrohošť. Ten bol jediným kompenzačným opatrením, ktoré sa podarilo na záchranu Dunajských luhov zrealizovať. Okrem toho, že napúšťa do dunajských ramien vodu, vďaka konštantnému prietoku vody a vybudovanej malej vodnej elektrárni vyrába aj elektrinu.
Somora sa domnieva, že za rozhodnutím vodohospodárov púšťať do sústavy ramien nižší prietok je práve výroba elektriny. Pri prietokoch vyšších ako 90 metrov kubických za sekundu by ju totiž nápustný objekt Dobrohošť nedokázal vyrábať a malú vodnú elektráreň na ňom by museli vypnúť.
Ministerstvo však odmietlo, že by za rozhodnutím vodohospodárov bola ekonomická strata, aktuality.sk