Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opakovane snaží, aby Izrael konečne vojensky pomohol jeho armáde. Naďalej to však vyzerá, ako keby zvonil i búchal na dvere, za ktorými si domáci pán silno zapchal uši.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v rámci možnej vojenskej pomoci z Izraela zaujíma najmä o jeho systém protivzdušnej obrany s názvom Železná kupola.
Najnovší pokus Zelenskyj urobil počas podujatia Summit demokracie, ktorý usporiadal izraelský denník Haaretz. „Vo svojom prejave vyzval Izrael, aby sa vyhranil, na čej strane stojí vo vojne Ruska s Ukrajinou,“ zhrnul obsah jeho videoposolstva server Meduza.
Zelenskyj poukázal na riziko bezpilotných lietadiel vyrobených v Iráne, ktoré nasadzuje do bojov ruská armáda. „Odpudzujúci zvuk iránskych dronov je počuť na našom nebi každú noc. Nanešťastie nemáme našu vlastnú Železnú kupolu. Naďalej nemáme modernú a účinnú vzdušnú a protiraketovú obranu, ktorá by nás mohla ochrániť. Pomáha nám veľa demokratických štátov, ale radi by sme dostali pomoc od Izraela,“ upozornil ukrajinský líder, keď prehovoril z Kyjeva k účastníkom podujatia. Železná kupola je názov izraelskej protivzdušnej obrany, ktorou židovský štát veľmi účinne zneškodňuje rakety odpaľované na jeho územie islamskými teroristami.
Ukrajina získala od spustenia ruskej invázie 24. februára tohto roku dosiaľ obrovskú vojenskú pomoc od mnohých svojich spojencov, ale pri kolónke s Izraelom stále svieti nula: ani jedna obranná či útočná zbraň, ani jeden náboj. Židovský štát sa obmedzil na humanitárnu pomoc, napríklad niekoľko týždňov na západnej Ukrajine prevádzkoval poľnú nemocnicu a vyslal skupinu vojenských lekárov.
Reakciu izraelskej vlády na svoj najnovší apel Zelenskyj zatiaľ nepozná, no takmer určite sa nedozvie nič, čo by ho potešilo. „Naša politika v dvojstranných vzťahoch s Ukrajinou sa nemení. Spolu so Západom ju budeme podporovať, ale nebudeme dodávať zbrane,“ povedal totiž pred týždňom izraelský minister obrany Benny Ganc, ktorého citoval denník Jerusalem Post.
Približne v rovnakom čase šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba telefonoval s izraelským premiérom Yairom Lapidom. Z jeho statusu na sociálnej sieti nevyplynulo nič, čo by naznačovalo zásadný posun. „Informoval som ho o nevysloviteľnom utrpení, strate životov a ničení, čo spôsobujú ruské rakety a iránske drony,“ napísal Kuleba na Twitteri o telefonáte s Lapidom bez toho, že by sa od neho dozvedel niečo povzbudzujúce.
Izrael najnovšie dal najavo snahu vyjsť v ústrety Kyjevu len okrajovo. Ponúkol sa Ukrajine, že by jej mohol pomôcť s vylepšením jej poplašného systému pred útokmi zo vzduchu.
Je verejným tajomstvom, že Izrael sa snaží udržať si výhodné vzťahy s Ruskom, aby mohol vojensky operovať v sýrskom vzdušnom priestore. Jeho výraznú časť kontrolujú Rusi, odkedy prišli pomôcť režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Vďaka tichému súhlasu Moskvy môžu izraelské vzdušné sily uskutočňovať útoky namierené proti pašovaniu zbraní určeným pre radikálne libanonské hnutie Hizballáh. Vojenskou podporou pre Ukrajinu by Izrael nepochybne túto výhodu stratil, lebo by si Rusko pohneval.
Používanie iránskych dronov proti Ukrajine by podľa bývalého šéfa izraelskej vojenskej tajnej služby Amosa Yadlina malo zmeniť postoj k dodávke zbraní. „Irán je náš hlavný nepriateľ. A kedykoľvek je Irán s niekým na opačnej strane, Izrael má byť na druhej strane,“ povedal pre stanicu Deutsche Welle./agentury/
X X X
USA rozmiestnia v Európe modernizované jadrové bomby. Prekvapivo už tento rok
Spojené štáty urýchľujú plán rozmiestniť na základne NATO v Európe presnejšie verzie taktickej jadrovej bomby B61. Píše o tom server Politico s odvolaním sa na americké diplomatické depeše a dvoch ľudí oboznámených s touto záležitosťou. Zmena súvisí s hrozbami Ruska, že na Ukrajine nasadí jadrovú zbraň, a s presvedčením niektorých západných činiteľov, že je potrebné robiť viac na odstrašenie Ruska, uvádza Politico.
Američania pôvodne chceli bomby B61–12 doviezť do Európy na budúci rok na jar, podľa aktualizovaných plánov tak však urobia už v decembri. O svojom zámere tento mesiac informovali spojencov v NATO na uzavretom zasadnutí v Bruseli. Pôjde o nahradenie starších zbraní ich novými verziami na rôznych miestach v Európe, aby ich v prípade potreby mohli použiť bombardéry a stíhacie lietadlá Spojených štátov a ich spojencov.
Politico uvádza, že program modernizácie bômb B61 nie je utajovaný, a zástupcovia amerického ministerstva obrany poukazujú na to, že takéto vylepšenia sú potrebné, aby armáda mala k dispozícii modernú a bezpečnú výzbroj. Hovorca Pentagonu Patrick Ryder uviedol, že „síce nebude preberať podrobnosti jadrového arzenálu, ale na modernizácii B61 sa pracuje celé roky a plány na bezpečnú a zodpovednú výmenu starších zbraní za vylepšené verzie sú súčasťou dlhodobej snahy o modernizáciu“. Dodal, že program vylepšenia jadrových bômb „nijako nesúvisí so súčasným dianím na Ukrajine a nebol nijako unáhlený“.
Pre niektorých odborníkov je možná zmena amerických plánov prekvapením. Obávajú sa, že by to mohlo ešte vyostriť už teraz nebezpečnú situáciu v Európe. Iní analytici sa zase domnievajú, že USA rozmiestnením B61–12 chcú skôr vyslať odkaz svojim spojencom v aliancii ako Rusku samotnému. „Už tu sú (staršie) bomby B61 a Rusi o tom vedia. Fungujú dobre. Tie modernizované sú síce novšie, ale to nie je zase až taký rozdiel. Môže ísť o uistenie spojencov, ktorí sa cítia byť mimoriadne ohrození Ruskom,“ povedal Tom Collina z organizácie pre odzbrojenie Ploughshares Fund.
Jadrové bomby B61 Spojené štáty vyvinuli začiatkom 60. rokov a odvtedy vzniklo vyše desať ich novších verzií. Program v hodnote desať miliárd dolárov týkajúci sa verzie B61–12 má na starosti americké ministerstvo energetiky a jeho účelom je nahradiť skoršie modely, vrátane asi stovky bômb rozmiestnených na leteckých základniach v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Turecku./agentury/
X X X
Žiadny hacker. Parlament odstavila stará technika. Diletantstvo, hovorí expert
„Skôr by som tipoval, že problémom bude diletantstvo. Pokiaľ máte dobre a bezpečne navrhnutý systém, tak sa to nemôže stať,“ reagoval pre denník Pravda k hekerskému incidentu, ktorý vo štvrtok paralyzoval parlament, expert na kybernetickú bezpečnosť Pavol Lupták, výkonný riaditeľ IT spoločnosti.
Ťarbavý parlament musí dnes okrem rozpadnutej koalície a neustáleho presúvania bodov riešiť aj technické problémy. Najnovšie funkčnosť parlamentu zablokoval informačný systém.
Hoci v budove sa svietilo, televízory aj internet fungovali, ako mali, no informačný systém, telefónne linky, hlasovacie zariadenia boli mimo prevádzky a nedalo sa ani platiť kartou v parlamentnom bufete. Vydané obedy museli kuchárky zaznamenávať ručne a platiť sa dalo len v hotovosti.
Poslanci mali odhlasovať desiatky návrhov zákonov, ktoré už prerokovali. Niekoľko dní sa totiž plénum venovalo len prerokúvaniu návrhov a poslanci nehlasovali.
„Neviem, do akej miery je to hackerský útok. Sám som bol predsedom parlamentu a je to tu chaos. Čaká nás rokovanie o 75 bodoch, každú chvíľu sa niečo vyradí,“ priznal po vynútenej prestávke Richard Sulík (SaS).
Príklad piatich zákonov, pri ktorých sa hlasovanie odkladáZmeny v druhom dôchodkovom pilieri, Zvýšenie prídavku na dieťa, Matovičov nápad uhrádzať bločky, Ústavný zákon o predčasných voľbách, Hlasovanie o odvolaní Jany Bittó Cigánikovej
„Je to absurdná situácia, je prerušený na dvanásť dní,“ reagovala Anna Zemanová, šéfka poslaneckého klubu SaS. „Žiadala som, aby bol na grémium prizvaný niekto z Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), aby vysvetlil rozsah tohto problému. Povedali mi, aby som si to riešila sama,“ pokračovala Zemanová. Dodala, že sa skontaktovala s predsedom NBÚ. „Neevidujú, že by to bol hackerský útok a vyzerá to, že to je problém v infraštruktúre Národnej rady,“ podčiarkla Zemanová.
V rovnakom čase, ako padol informačný systém v Národnej rade, ruskí hackeri zablokovali webovú stránku poľského Senátu. Hoci sa sprvu aj na Slovensku zdalo, že ide o kybernetický útok, expert na kybernetickú bezpečnosť a výkonný riaditeľ spoločnosti Nethemba Pavol Lupták mieni, že problémom je „diletantstvo a zastaraný systém“. Tomuto scenáru pridáva na váhe aj neustále sťažovanie sa poslancov na nefunkčné hlasovacie zariadenia. Samotný Kollár radil tým poslancom, ktorým hlasovacie zariadenie vypadávalo, aby si hlasovacie karty „šúchali o zadok“.
Zariadenia, ktoré poslanci momentálne používajú, štát nakúpil ešte za čias prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Odvtedy uplynulo 25 rokov a technici ich opravujú vlastnoručne pájkovačkami. Dôvodom je, že sa tento typ zariadenia prestal vyrábať v roku 2008 a chýbajú náhradné dielce.
ČÍTAJTE VIACHekerský útok paralyzoval parlament. Pčolinský: Mizík by to nevedel
Hlasovacie zariadenie je pritom nástrojom na vyjadrenie slobodnej vôle poslancov. Predseda parlamentu Kollár si dával pred každým hlasovaním pozor na to, či hlasovacie zariadenia fungujú tak, ako majú. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) pripustil, že mohlo ísť o zrútenie starého systému. „Buď je to hackerský útok, alebo tento 25-ročný systém jednoducho kľakol,“ povedal. Podľa Kollára by výmena celého IT systému stála viac ako 25 miliónov eur. Výmena hlasovacích zariadení 1,24 milióna eur. Minister financií mal údajne peniaze na výmenu hlasovacích zariadení poslať už v máji. Kde peniaze skončili, zatiaľ nie je známe.
Ako sa používa hlasovacie zariadenie v NR SR
Predsedajúci oznámi začiatok prezentácie a v nadväznosti na to spustí hlasovanie., Poslanci musia zasunúť do hlasovacích prístrojov hlasovacie kartičky. Tie identifikujú poslanca. Hlasovanie o podanom návrhu vykoná poslanec počas intervalu určeného na hlasovanie, ktorý je 20 sekúnd, ak Národná rada nerozhodne inak.
Vedľa tlačidiel 2 až 4 zľava sú tri kontrolky, ktoré po stlačení tlačidla 1 (prezentácia) blikajú. Po zvolení jednej z alternatív („proti“, „zdržal sa“, „za“) sa pri danom tlačidle trvalo rozsvieti kontrolka, čím sa signalizuje zvolená voľba. Počas časového intervalu určeného na hlasovanie môže poslanec zmeniť svoje rozhodnutie. Platná je posledná voľba pred skončením časového intervalu. Skončenie hlasovania sa vykoná automaticky po uplynutí časového intervalu určeného na hlasovanie.
Kancelária Národnej rady priblížila, že dopoludnia zaregistrovala výpadky IT služieb. „Prvotnou analýzou tohto kyberneticko-bezpečnostného incidentu bolo zistené, že sieťová komunikácia vykazuje abnormálne správanie. V dôsledku toho bola ovplyvnená funkčnosť všetkých komponentov vrátane hlasovacích zariadení pracujúcich na sieťovej infraštruktúre,“ ozrejmila hovorkyňa parlamentu Michaela Jurcová.
NBÚ potvrdil, že od Národnej rady prijal vo štvrtok hlásenie o kybernetickom bezpečnostnom incidente. Hovorca úradu Peter Habara zdôraznil, že je rozdiel medzi kybernetickým útokom a kybernetickým bezpečnostným incidentom. „Zjednodušene povedané, kybernetický bezpečnostný incident je akákoľvek udalosť, ktorá negatívne vplýva na systém alebo programový prostriedok, kým kybernetický útok je úmyselný akt, ktorého cieľom môže byť napríklad krádež dát či znefunkčnenie systému, respektíve prevádzky,“ vysvetlil hovorca.
Útoky na kybernetickú bezpečnosť sa dejú stále
Ak by išlo o kybernetický útok, tak podľa Lukáša Hlavičku, technologického riaditeľa spoločnosti IstroSec by boli dôsledky iné. „Mohli sa dostať k nim do infraštruktúry, mohli im tam pustiť ransomvare, mohlo sa stať hocičo,“ priblížil Hlavička. Ransomware je typ škodlivého softvéru, ktorý blokuje počítačový systém alebo šifruje dáta v ňom zapísané, a potom požaduje od obete výkupné za obnovenie prístupu.
Upozornil, že na web stránky a na webové služby boli za ostatný týždeň neustále útoky. Týkali sa rôznych inštitúcií či organizácií na Slovensku i v Čechách. „Môže to vykonávať rovnaká skupina, ale to teraz neviete. Momentálne sú tieto útoky zo značnej časti motivované geopolitickými motívmi, pochádzajú z Ruska,“ spresnil.
Zdôraznil, že hacknúť stránku a ochromiť Národnú radu sú rozdielne útoky. „Takéto útoky fungujú iným spôsobom. Najskôr útočník vykompromituje infraštruktúru, spustí v nej škodlivý kód, či už za účelom sabotáže, alebo za účelom získania výkupného,“ uzavrel Hlavička.
Skôr diletanti ako Rusi
„Tipoval by som, že problémom bude diletantstvo. Pokiaľ máte dobre a bezpečne navrhnutý systém, tak sa to nemôže stať,“ reagoval IT expert Lupták. (pozn. red. diletant je ten, kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu. Často býva označovaný za nedouka.)
Priznal, že chybu mohol spôsobiť aj zastaraný systém. „Stačí investovať do bezpečnosti, pravidelne systém aktualizovať, realizovať penetračné testy, bezpečnostné audity a dbať o to,“ inštruoval technikov Národnej rady.
Nerozumie, prečo má oprava systému trvať tak dlho. „Ale na to, že nejaký útok dokáže ochromiť na skoro dva týždne prevádzky, tak to je zvláštne. Ak máte profesionálnu inštitúciu, tak tá musí byť obnovená behom pár hodín,“ spresnil. Tiež si nevie predstaviť, že by spoločnosť ako Volkswagen kvôli útoku na infraštruktúru vyradila výrobu na dva týždne.
Lupták bol v tíme etických hackerov, ktorí odhalili slabiny systému eKasa. Pred dvoma rokmi upozornili na chybu v aplikácii eZdravie, v ktorom sa sústreďujú zdravotné záznamy pacientov. Vlani dokázali zraniteľnosť aplikácie eHranica.
Staré a drahé
O tom, že hlasovací systém v parlamente nefunguje tak, ako má, sa poslanci v poslednom čase presviedčali často. Zákonodarcovia sa sťažovali, že hlasovacie zariadenia nezaznamenali ich hlas. Pred týždňom sa členka klubu Sme rodina Romana Tabák bránila, že pri hlasovaní o zákone o partnerskom spolužití nehlasovala, pretože malo byť práve nefunkčné hlasovacie zariadenie.
„Pošúchajte si,“ radil začiatkom októbra predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina poslancom, čo majú urobiť s hlasovacími kartami, kým ich zasunú do často nefunkčných hlasovacích zariadení. Priznal, že takéto informačno-technické riešenia mu prišli bizarné, no načas fungovali. Jana Bittó Cigániková (SaS) poslancom žartom radila, aby si kartičku ošúchali o zadok.
X X X
Každý tretí Slovák má strach, že môže prísť o prácu (prieskum)
Ľudí na Slovensku sa pýtali, či majú alebo nemajú obavu zo straty zamestnania v súvislosti so súčasnou ekonomickou situáciou a energetickou krízou.
Zhruba každý tretí obyvateľ Slovenska má obavy zo straty zamestnania. Vyplýva to z výsledkov celoslovenského reprezentatívneho sociologického prieskumu verejnej mienky agentúry AKO pre Na hrane TV JOJ.
Anketári sa na ľudí obracali s nasledovnou otázkou: „Máte alebo nemáte v súvislosti so súčasnou ekonomickou situáciou a energetickou krízou obavu zo straty zamestnania? Prečítam vám možnosti:“
Respondenti mali na výber z možností: Určite mám obavy / Skôr mám obavy / Skôr nemám obavy / Určite nemám obavy / V nedávnom období som o prácu prišiel/prišla / Neviem / nechcem odpovedať.
Dvaja z troch sa o prácu neboja
Z prieskumu vyplýva, že obavy zo straty zamestnania v súčasnej situácii pociťuje spolu 30,9 % opýtaných (16 % vybralo možnosť určite mám obavy a 14,9 % skôr mám obavy).
Naopak, obavy nepociťuje spolu 60 % opýtaných (34,3 % určite nemá obavy a 25,7 % skôr nemá obavy). Z prieskumu navyše vyplýva, že 2,3 % opýtaných o prácu v nedávnom období už prišlo. K otázke sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť 6,8 % opýtaných.
Respondent si mohol vybrať odpoveď z vopred preddefinovanej škály odpovedí. Vybrať mohol len jednu možnosť. Škála predkladali respondentom v rotovanom poradí, aktuality.sk
X X X
Nafta je drahšia než benzín. Analytik naznačil, ako to bude do konca roka
To, že nafta je lacnejšia ako benzín, už dlhší čas neplatí. „V súčasnosti sú ceny nafty drahšie o 12 centov za liter, než ceny benzínu,“ uviedol pre Markízu komoditný analytik Lukáš Lipovský.
Vodič s dieslom si na 45 litrovej nádrži priplatí zhruba o desatinu a vo finančnom vyjadrení to vychádza zhruba 5,30 eura. Dôvodov, prečo sme sa dostali do tohto stavu je podľa odborníka viac.
„V Európe dovážame oveľa menej nafty z Ruska, keďže dovtedy bolo dominantným vývozcom. V našom prípade sme dovážali zhruba polovicu nafty práve z Ruska. Keďže ju už nedovážame, výpadok je citeľný,“ pokračoval.
Pripomenul, že dovoz ruskej ropy poklesol a tá je veľmi bohatá na zložky, z ktorých sa vyrába nafta.
„Túto ropu nahrádzame jej ľahšími variantmi. Zároveň sa jej spotrebováva viac, pretože ceny elektrickej energie a plynu sú vysoké. Mnoho firiem si povedalo, že začne vyrábať svoju vlastnú elektrickú energiu napríklad formou dieslových agregátov,“ podotkol Lipovský.
Problém má takmer celá Európa
Pre vysoké ceny plynu rastie aj spotreba vykurovacích olejov. Podľa jeho slov sa vo všeobecnosti očakáva, že len počas tohtoročnej vykurovacej sezóny vzrastie dopyt po rope pre vykurovanie celosvetovo o 2 percentá.
Zdražovanie nafty sa týka celej Európy s výnimkou Malty.
„Všetky európskej krajiny majú drahšiu naftu. Malta má drahší benzín, lebo nakupuje pohonné hmoty dopredu. V jej prípade tento cenový rozdiel nie je citeľný. Zdražovanie nie je problémom iba v Európe. Dá sa povedať, že väčšina krajín vo svete má drahšiu naftu. Pozitívom z toho celého je to, že na Slovensku tankujeme naftu v priemere o 14 centov lacnejšie, než priemerný Európan,“ upozornil analytik.
Predpokladá, že ceny nafty zostanú vyššie. „Čo sa týka vývoja cien pohonných hmôt, tu očakávame, že ceny porastú o 2 až 7 centov za liter. Zhruba v mesačnom horizonte môžu klesnúť, keďže Spojené štáty môžu uvolniť svoje rezervy. Z dlhodobého hľadiska však budú skôr rásť a na prelome rokov budeme tankovať drahšie. Od piateho decembra prichádza do platnosti embargo na ruskú ropu,“ dodal Lipovský.
Správy Štatistického úradu
Štatistický úrad v piatok informoval, že vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok v 41. týždni 2022 v porovnaní s uplynulým týždňom ovplyvnili vyššie ceny 95-oktánového a 98-oktánového benzínu, ako aj motorovej nafty.
Klesli ceny skvapalneného ropného plynu (LPG). Ceny stlačeného zemného plynu (CNG) a skvapalneného zemného plynu (LNG) sa nezmenili.
Minulý týždeň v porovnaní s predošlým sa zvýšili ceny 95-oktánového benzínu o 0,047 eura alebo o 2,83 % na 1,709 eura. V prípade 98-oktánového benzínu je to o 0,046 eura alebo o 2,47 % na 1,906 eura a motorovej nafty o 0,049 eura alebo o 2,76 % na 1,827 eura.
Znížili sa ceny LPG o 0,006 eura alebo o 0,70 % na 0,852 eura. Ceny CNG a LNG zostali podľa Štatistického úradu nezmenené. Zotrvali na úrovni 1,899 eura, respektíve 5,274 eura, aktuality.sk
X X X
Nečakané zdanenie dôchodkových úspor. Matovičov poslanec pretláča zásadnú novinku
Poslanci môžu schváliť veľmi podstatnú zmenu vo fungovaní druhého piliera. V súčasnosti platí, že svoje úspory si môžete vybrať aj naraz. Toto robí veľká časť sporiteľov už teraz. Zákonodarcovia však rokujú o zmene, ktorá výber úspor možno zdaní.
Novinku predložil do parlamentu ako pozmeňovací návrh k reforme druhého pilier z dielne ministerstva práce Peter Kremský, predseda hospodárskeho výboru za OĽaNO.
Kremského návrh síce hovorí, že zachová jednorazový výber úspor z druhého piliera, no zároveň je to za cenu ústupku. A to takého, že sa úspory zdania. „Vybrať sa bude dať iba polovica sumy (aj na viackrát) a že sa vybraná suma bude zaraďovať do základu dane z príjmu,“ vysvetlil zmenu sám Kremský.
Daň by sa platila podľa výšky úspor pri sadzbe 19 až 25 percent.
Ako tvrdí, nie je s tým spokojný, no inak sa vraj nedala zachovať možnosť jednorazového výberu. Minister práce totiž v novele druhého piliera navrhol jednorazový výber zrušiť. Novinka by mala platiť až od roku 2024. Paradoxne, tvrdí Kremský, že do roku 2024 urobí všetko pre to, aby toto nové zdanenie zmizlo.
Takzvaný programový výber v súčasnosti znamená, že ak vám vychádza výplata dôchodku najmenej vo výške 509 eur, môžete si svoje nasporené peniaze z druhého piliera vybrať a robiť si s nimi, čo chcete.
V poznámke pod návrhom Kremský a spol. uvádzajú, že vyšli v ústrety 4000 ľuďom, ktorí podpísali petíciu za zachovanie programového výberu.
O zmenách v druhom pilieri sa malo hlasovať vo štvrtok. Kvôli hekerskému útoku sa hlasovanie zrejme odloží možno až na 8. november./agentury/
X X X
Prichádzajú prísnejšie tresty za alkohol za volantom. Slováci sú nepoučiteľní, opití jazdia stále viac
Polícia eviduje za rok 2022 rekordný nárast požitia alkoholu za volantom. Tragédia zo Zochovej ulice v Bratislave, kde opitý vodič zabil piatich ľudí, je exemplárnym príkladom toho, čo môže alkohol za volantom spôsobiť.
Ministerstvo vnútra spustilo novú informačnú kampaň „Alkohol za volantom môže zabíjať“. Rezort upozornil, že počet smrteľných dopravných nehôd na slovenských cestách stúpa. „Realita na našich cestách, čo sa požitia alkoholu týka, je smutná. Za deväť mesiacov tohto roka evidujeme 9 073 dopravných nehôd, z toho v 1 069 prípadoch bol vinníkom alkohol u vodiča, čo je 12 percent z celkového počtu dopravných nehôd,“ ozrejmil riaditeľ odboru dopravnej polície Tomáš Vrábel. Upozornil, že je to najviac za rovnaké obdobie od roku 2015.
S nadchádzajúcim dušičkovým obdobím bude v teréne už od piatka 28. októbra viac policajtov dopravnej, poriadkovej a železničnej polície. Na cestách bude viac policajtov, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Posilnené budú aj hliadky poriadkovej polície, ktoré budú strážiť verejný poriadok najmä v okolí cintorínov. Do 31. októbra trvá akcia Radar, ktorá je zameraná najmä na kontrolu dodržiavania rýchlosti a zákazu jazdy pod vplyvom alkoholu.
Ministerstvo vnútra navrhuje čo najrýchlejšie prijať zásadné opatrenia. Medzi ne patrí napríklad bodový systém, stacionárne zariadenia na meranie rýchlosti v mestách a obciach, posilnenie kompetencií mestských policajtov, teoretická skúška v elektronickej podobe pre žiadateľov vodičského oprávnenia či nové návrhy v zákone o cestnej premávke súvisiace s jazdou pod vplyvom alkoholu.
Čo sa má zmeniť?
„Navrhujeme, aby za porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny dopravných nehôd, bol pridelený fixne určitý počet bodov, po dosiahnutí ktorých bude povinný vodič motorového vozidla splniť určité povinnosti,“ priblížil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Pripustil aj zhabanie vozidla, ktoré po tragickej udalosti na Zochovej ulici avizoval minister financií Igor Matovič (OĽaNO).
Prekročenie rýchlosti jazdy ako častá príčina dopravných nehôd sa navrhuje upraviť ako závažné porušenie a to v prípade prekročenia rýchlosti v obci o 30 km/hod a viac. Dnes je táto hranica stanovená na 50 km/hod.
Ďalej by sa mal upraviť zákon o priestupkoch tak, aby o tomto prípade nebolo prioritne realizované blokové konanie, ale policajt mohol predložiť vec na správne konanie, v ktorom mu bude môcť byť uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až na dobu šesť mesiacov.
Z prieskumu AKO pre televíziu JOJ vyplynulo, že až 6,2 percenta opýtaných priznalo fakt, že už viackrát šoférovali pod vplyvom alkoholu. Po prepočte je to alarmujúcich viac ako 274-tisíc ľudí. Ďalších 7,6 percenta priznalo, že tak urobili, ale len v kritickej situácii. Po prepočte na obyvateľa je to vyše 336-tisíc ľudí. To znamená, že šesť ľudí zo sto opakovane šoférovalo pod vplyvom alkoholu.
V súčasnosti už prebieha príprava podkladov pre projekt Automatizovaného systému odhaľovania porušení pravidiel cestnej premávky financovaného z plánu obnovy a odolnosti 279 technických zariadení na dokumentovanie prekročení rýchlosti jazdy, porušení povinnosti zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ alebo na signál so znamením „Stoj!“. Radary budú osádzané v miestach, ktoré sú prednostne označené ako nehodové miesta a úseky, alebo sú z iného dôvodu označené ako kritické./agentury/
X X X
V Nitre brutálne zbili mladého geja. Pápež František prekvapil svojim výrokom o mníškach a kňazoch
Len niekoľko dní po tragédii na Zámockej ulici v Bratislave sme svedkami ďalšej, rovnako motivovanej nenávisti.
Ďalší útok na LGBTI+ ľudí
Nenávisť neprestáva: V Nitre sa odohral ďalší brutálny útok na ľudí z komunity LGBTI+. Ako prvý naň upozornil web Tvnoviny.sk.
Po tom, ako sa dvaja mladí muži v nočných hodinách pobozkali na lavičke, k nim pristúpila dvojica starších mužov. „Prišli za mnou, mali homofóbne poznámky. Sedel som na zemi a jeden z chlapov mi kopol do tváre,“ opísal útok pre Denník N jeden z poškodených mladíkov, aktuality.sk
X X X
Vládni politici sú voči Rusku tvrdí, no s označením Putinovho režimu za teroristický váhajú
S návrhom, ktorý by nazval tamojšiu vládu teroristickým režimom, by mohol prísť poslanec SaS Peter Osuský.
Ruská federácia v posledných týždňoch zintenzívnila raketové útoky na Ukrajine. Ničí ukrajinskú infraštruktúru, pripravuje ľudí o teplo a svetlo a zabíja pri tom aj civilistov. Od začiatku ruskej invázie ich podľa OSN prišlo o život už 6 114.
Aj z tohto dôvodu sa začal medzinárodný tlak na Rusko ešte stupňovať a v Európe sa hovorí stále viac o tom, že by režim Vladimira Putina mal byť označený za teroristický.
V tomto duchu schválilo 14. októbra rezolúciu Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (nejde o orgán Európskej únie). Európske krajiny ňou vyzýva, aby „vyhlásili súčasný ruský režim za teroristický“. Zdôvodnili to práve ruským používaním zbraní s dlhým doletom, ktoré zasahujú ukrajinské mestá a spôsobujú veľké množstvo úmrtí.
Ani slovenskí ministri či niektorí poslanci nemajú problém nazvať ruské útoky teroristickým činom. Zatiaľ sa však do prípravy vyhlásenia, ktorým by naplnili výzvu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, nehrnú, hoci Slovensko považuje Rusko za agresora.
Skúsi to Osuský
Zmeniť sa to možno pokúsi poslanec dnes už opozičnej SaS Peter Osuský. Ten pre Aktuality.sk potvrdil, že na rokovanie zahraničného výboru Národnej rady skúsi predložiť návrh, ktorý by Rusko nazval teroristickým režimom. Po schválení výborom by takáto rezolúcia mohla pokračovať aj na hlasovanie do pléna parlamentu.
Doposiaľ v Európskej únii schválili podobné uznesenia len parlamenty v pobaltských krajinách – v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Včera sa k nim pridal aj senát (horná komora) poľského parlamentu. Krajiny nazvali ruský režim teroristickým alebo samotné Rusko ako krajinou, ktorá podporuje terorizmus.
Osuský kritizuje svojich bývalých partnerov z koalície, že sa nezúčastňujú na zahraničnom výbore, a preto nie je isté, či jeho návrh prejde. Poukazuje na nedávne hlasovanie parlamentného orgánu, keď predložil uznesenie, v ktorom konštatoval, že Ukrajine musia demokratické krajiny poskytnúť vojenskú pomoc. Pre nedostatok poslancov koalície jeho návrh nebol schválený.
Svoj dokument k Ukrajine predložil do výboru aj jeho predseda a poslanec Smeru Marián Kéry, v ktorom podľa Osuského „kapitulanti“ vyzývajú, aby sa skončili dodávky zbraní Ukrajine. Tento návrh, paradoxne, prešiel a poslanci o ňom budú rozhodovať na najbližšom hlasovaní v parlamente. Rokovanie však pre hekerský útok bude pokračovať až 8. novembra.
Kéry si nemyslí, že Ruské útoky sú terorizmus
„Musím povedať kritické slová na našu stranu, keď bolo toto hlasovanie, a hoci to bolo v priebehu rokovania cez obednú prestávku, tak dochádzka členov zahraničného výboru je taká zúfalá, že hoci teoreticky tam máme väčšinu, prakticky tam prehrávame hlasovanie,“ dodal.
Šéf zahraničného výboru Kéry už teraz odmietol, že by hlasoval za uznesenie, ktoré by nazvalo Rusko teroristickým režimom. „Nepovažujem Rusko za teroristický režim. Napriek tomu, že vedie vojnu so svojím susedom, Ukrajinou a v mnohých veciach porušila Ruská federácia medzinárodné právo,“ uviedol s tým, že ide najmä o anexiu Krymu a ukrajinských území na východe a juhu.
Nesúhlasí ani s tým, že by útoky na civilné ciele na Ukrajine mohli byť definované ako terorizmus. „Musíme to porovnať aj s minulosťou, keď sme neodsúdili agresiu Spojených štátov voči Iraku, Líbyii, Sýrii,“ doplnil, že aj v týchto prípadoch boli bombardované civilné ciele.
Návrh Smeru na prijatie uznesenia „k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu“ je podľa Kéryho snahou, aby sa viac hovorilo o diplomatickom riešení konfliktu.
Rezort zahraničia o terorizme nehovorí, ministri áno
S iniciatívou, ktorá by nazvala Rusko teroristickým režimom, môže prísť aj vláda. Konkrétne je to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí. To nám na otázku, či by malo Slovensko označiť Rusko za teroristický režim, odpovedalo, že útoky na civilné ciele považuje náš štát za vojnové zločiny. Slovensko okrem toho označuje Rusko za vojnového agresora, ktorý sa dopúšťa vojnových zločinov.
„Musíme vyvodiť zodpovednosť voči všetkým, ktorí sa na týchto zločinoch podieľali,“ reagoval rezort zahraničných vecí. O terorizme však nehovorí.
Jednoznačnejší však boli jednotliví ministri. Igor Matovič, Veronika Remišová aj Ján Budaj označili útoky Ruska na Ukrajine za terorizmus. Váhali však s odpoveďou, či teda s uznesením, ktoré to tak pomenuje, vláda aj príde.
„Chladnokrvne zabíjajú nevinných ľudí, ničia im úplne infraštruktúru, aby sa na Ukrajine nedalo žiť. Takto pred zimou likvidovať elektrárne, rozvody vody a kúrenia to môže naozaj urobiť len terorista. Tak sa jednoducho správajú,“ uviedol predseda Obyčajných ľudí a šéf rezortu financií Matovič.
„Keď váš sused vtrhne do vašej krajiny a vyplieni ju, zbombarduje ju aj civilistov, je to akt vojnových zločinov a terorizmu,“ vyhlásila vicepremiérka Remišová. Podľa nej sú vyjadrenia vlády v tomto smere jednoznačné.
Myslí si to aj minister životného prostredia Ján Budaj, podľa ktorého je vláda za jedno, že napadnutie Ukrajiny bol akt medzinárodného terorizmu.
Napriek týmto vyjadreniam však vláda zatiaľ žiadne oficiálne uznesenie, ktoré by Putinov režim označovalo za teroristický, nepripravuje. Potvrdil to aj rezort zahraničných vecí.
Politológ: Malo sa to stať už dávno
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova malo byť Rusko už dávno vyhlásené za krajinu s teroristickým režimom. Či už Slovenskom, alebo spoločenstvom demokratických krajín. „Je to krajina, ktorá použila terorizmus ako metódu zahraničnej politiky,“ pokračoval.
Ak by podľa neho bol na Slovensku argument, že to nemá zmysel a bola by to len zanedbateľná vec, tak o to ľahšie by sa to dalo schváliť. Politici však podľa Mesežnikova vedia, že by to prinieslo aj následky a komplikácie.
O to, aby demokratické štáty nazvali Rusko teroristickým režimom, sa usiluje dlhodobo aj napadnutá Ukrajina. Jedným z dôvodom je aj to, že sa ukrajinská vláda chce dostať ku skonfiškovaným ruským aktívam, ktoré by mali byť jedným z hlavných zdrojov na financovanie obnovy krajiny. Pre Aktuality.sk to uviedla ukrajinská analytička Chrystýna Rybačok.
X X X
S Josefom Somrom sa lúčila herecká elita! Prišiel Bartoška aj Balzerová, Medveckú pri spomínaní zaliali slzy
V pražskom krematóriu Strašnice sa v stredu rodina, kolegovia a priaznivci rozlúčili so zosnulým divadelným a filmovým hercom Josefom Somrom. Zomrel 16. októbra vo veku 88 rokov. Informuje spravodajkyňa TASR na základe informácií stanice ČT24.
Herečka Taťjana Medvecká sa zúčastnila na pohrebe svojho kolegu a legendárneho herca Josefa Somra a mala aj príhovor pre smútiacich hostí.
Počas smútočného obradu vystúpil operný spevák Národného divadla Roman Janál a Jiří Pavlica s moravskou kapelou Hradišťan. Smútiacim sa v prejave prihovorila Somrova dlhoročná kolegyňa Taťjana Medvecká, ktorá podľa informácií denníka Blesk počas príhovoru neudržala slzy.
„Naposledy som mu volala tento rok, pýtala som sa ho na zdravie, vnúčatá. Posledné slová, ktoré som počula, boli – mám ťa rád. A ja som do telefónu volala – ja teba tiež a veľmi. Som rada, že tie slová počul. Ďakujeme za to, aký si bol, čo si nám dal a ako si nás obohatil,“ so slzami hovorila Medvecká podľa Blesku.
Jej dojatie a smútenie nasledovali ďalší mnohí hostia, či už z hereckej brandže, alebo zo Somrových blízkych. S hercom sa prišli rozlúčiť napríklad riaditeľ Národného divadla Jan Burian, riaditeľ Činoherného klubu Antonín Procházka, herec a riaditeľ filmového festivalu v Karlových Varoch Jiří Bartoška. Prišli aj herci Jan Kačer, Otakar Brousek, ale tiež herečky Zuzana Stivínová, Barbora Hrzánová a Eliška Balzerová.
Na plátne či obrazovke stvárnil Josef Somr takmer 300 rolí – od dramatických postáv až po komické charaktery. V oscarovom filme Ostro sledované vlaky (1966) si zahral sukničkárskeho železničiara, čo ho vynieslo medzi hereckú elitu.
Účinkoval tiež v komédii Jak svět přichází o básníky, v rozprávke Tři veteráni, v komédii Slavnosti sněženek, či v legendárnom filme Vesničko má středisková. Popri tom hral v seriáloch Nemocnice na kraji města, Dynastie Nováků, Létající Čestmír, Rozpaky kuchaře Svatopluka, či Cirkus Humberto.
V roku 2005 mu vtedajší prezident ČR Václav Klaus udelil medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu. V roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii a v roku 2014 ho ocenili Cenou Thálie za celoživotné činoherné majstrovstvo./agentury/
X X X
Zablatené zákopy, beznádej a smrť. Nové spracovanie vojnovej klasiky prichádza s vysoko aktuálnym posolstvom
„Toto nemá byť obvinením ani priznaním, a už vôbec nie dobrodružstvom, pretože smrť nie je dobrodružstvom pre tých, ktorí jej stoja tvárou v tvár.“
Týmto výrokom z knihy sa začína trailer na nový epický protivojnový film Na západe nič nové od streamovacej služby Netflix, ktorý je natočený podľa takmer 100 rokov starého románu spisovateľa Ericha Maria Remarquea o hrôze prvej svetovej vojny.
Oscarový kandidát
Novinka Na západe nič nové je jedným z najočakávanejších filmov tejto jesene. Na Netflixe bude mať ambiciózne spracovanie vojnovej klasiky premiéru 28. októbra a o tom, že je filmovou udalosťou, ktorú netreba zmeškať, sa hovorí už od jeho septembrovej premiéry na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte, kde získalo nadšené ohlasy kritikov.
Na základe recenzií vplyvných novín a magazínov získal film doposiaľ hodnotenie až 94 %. Kritici opisujú film ako majstrovský portrét brutality vojny, ktorý síce nie je ľahkým sústom, no zároveň uspokojí fanúšikov kinematografie bezchybným vizuálom.
Filmoví nadšenci sa preto zhodujú, že intenzívnejší zážitok by prinieslo skôr jeho sledovanie v kinách ako na domácich obrazovkách. Snímka sa síce pred premiérou na Netflixe premieta vo vybraných nemeckých a amerických kinách, avšak len počas krátkeho obdobia, aby splnila podmienky na kvalifikáciu na budúcoročné Oscary.
Nemecko totiž vybralo toto dielo ako svojho oficiálneho zástupcu pre ceny Americkej akadémie filmových umení a vied pre kategóriu najlepší medzinárodný hraný film, kde má podľa odborníkov veľké šance.
Zakázané dielo, ktoré nenávideli nacisti
Majstrovský protivojnový román Im Westen nichts Neues z roku 1929 napísal Erich Maria Remarque, nemecký veterán, ktorý sa pri tvorbe fiktívneho príbehu inšpiroval vlastnou skúsenosťou z prvej svetovej vojny.
Podľa jeho knihy vznikla v roku 1930 rovnomenná adaptácia amerického režiséra Lewisa Milestonea, ktorá vyhrala dvoch Oscarov. Dielo bolo opäť spracované v angličtine v roku 1979 ako televízny film.
Tohtoročné dielo nemeckého režiséra Edwarda Bergera je tak prvou adaptáciou v rodnom jazyku románu. Tvorcovia nechceli urobiť prerábky predchádzajúcich filmov, ale čerpali predovšetkým z Remarqueovej knihy. Ich cieľom bolo ukázať skutočnú hrôzu a brutalitu vojny, ako aj zvýrazniť jej nezmyselnosť.
Kniha už v čase jej vydania zaujala svojím pacifistickým postojom a odkazom, že ľudia sú všade takmer rovnakí. Nie je v nej cítiť vlastenectvo, aj keď v nej boli nemeckí vojaci vykreslení ako odvážni a slušní.
Z románu Ericha Maria Remarqua sa stal obrovský medzinárodný bestseller, v Nemecku bol však zakázaný a spálený, keďže nastupujúca nacistická strana nemohla zniesť jeho protivojnové posolstvo a odkaz, že vojenský konflikt nič nevyriešil, čo narúšalo Hitlerov mýtus o hrdinskej, víťaznej novej vojne. Absencia pronemeckej propagandy a ponižujúci pohľad na vojnu tak urobili z knihy nacistický cieľ.
V obavách o svoju bezpečnosť sa Remarque v roku 1939 vydal loďou do Ameriky. Nevedel však, aké utrpenie bude zažívať jeho rodina v Nemecku. Jeho švagor sa stal vojnovým zajatcom a jeho sestru Elfriede zatklo v roku 1943 gestapo, ktoré ju popravilo, aby sa pomstilo za román. „Odsúdili sme ťa na smrť, pretože nemôžeme zatknúť tvojho brata. Musíš trpieť pre svojho brata,“ vyhlásil sudca.
Pomste nacistov sa nevyhol ani hollywoodsky film z roku 1930, ktorý vznikol podľa Remarqueovho románu.
Keď prišli diváci do berlínskej Mozartovej sály na premietanie, zhruba dve stovky nacistov bez hnedých uniforiem zhromaždených propagandistom Josephom Goebbelsom kričali antisemitské nadávky, zaútočili na publikum a vypustili stovky bielych myší z kartónových škatúľ, ktoré sa rozbehli do jednotlivých radov.
Nepokoje pokračovali celý týždeň, po ktorom sa cenzúrny úrad podvolil požiadavke, aby bol film v Nemecku úplne zakázaný. Išlo o prvý veľký úspech nacistov, ktorý sprevádzala vlna propagandy. Tvrdili, že „Židia v Hollywoode hanobia nemeckých chlapcov v uniformách“.
O pol roka neskôr, po protestoch umelcov a protinacistických osobností, síce povolili premietanie filmu malému počtu divákov, no vo výrazne zostrihanej verzii, ktorá ho ochudobnila o jeho politickú údernosť.
Film bol úplne zakázaný aj v mnohých ďalších krajinách, ako Francúzsko, Rakúsko či Austrália, a výrazne zostrihaný sa premietal dokonca aj v USA, a to napriek dvom Oscarom, ktoré získal v kategóriách najlepší film a réžia. Posledným želaním jeho režiséra Lewisa Milestonea bolo, aby bol film obnovený na pôvodnú dĺžku. Jeho prianie sa splnilo až dve desaťročia po jeho smrti v roku 1980.
3fotky v galériiFilm Na západe nič nové z roku 1930.Zdroj: reuters
Prvýkrát z nemeckej perspektívy
Nekompromisnosť a vernosť zdrojovému dielu teraz môžu diváci nájsť v novom spracovaní režiséra Edwarda Bergera.
„Máme veľmi odlišné kultúrne dedičstvo. Nemecko, samozrejme, začalo dve vojny v minulom storočí a prinieslo svetu veľa teroru a hrôzy a cítili sme, že táto perspektíva je dôležitá. Pretože, ak sa s týmto narodíte, budete film vnímať úplne inak, než keby išlo o americký alebo britský film, kde vojaci išli do vojny, vyhrali ju, boli víťazne oslavovaní a priniesli domov iný pocit. A my sme s týmto pocitom nevyrastali, takže sme sa chceli o túto emóciu podeliť s medzinárodným publikom,“ uviedol pre portál Collider režisér Berger o svojej adaptácii románu, ktorý až doteraz nikto nesfilmoval očami jeho krajiny.
Hlavné úlohy stvárnili známi nemeckí herci ako Felix Kammerer, Daniel Brühl, Albrecht Schuch či Moritz Klaus. Film zavedie divákov do autentického sveta zablatených zákopov, násilia, beznádeje a smrti. Dej sa zameriava najmä na sedemnásťročného vojaka Paula Bäumera (Felix Kammerer), ktorý sa nechal naverbovať do vojny s nadšením, to sa však v brutálnej realite zákopov rýchlo vytráca.
Príbeh popisuje každodenný život mladých vojakov, ktorí sa naivní, plní vlastenectva a istí víťazstvom prihlásili do nemeckej armády s vidinou dosiahnuť slávu, ktorú sľubovala propaganda, nevediac, že už pred nimi zomrelo nespočetné množstvo vojakov. Hrôzy, ktoré napokon zažijú, ich nenávratne zmenia. Čoskoro zistia, že vojna nie je vlastenecké divadlo, ale čisté peklo.
„Film odhaľuje realitu vojny a to, ako do nej vstupujú vojaci s naivným prístupom, aký mali tie úbohé deti, pretože ich zlanárila ich vláda, krajina či ich starší príbuzní. Existuje príslovie, ktoré sa pripisuje Franklinovi D. Rooseveltovi, že vojna je umieraním mladých mužov a rozprávaním starých mužov. To je niečo, čo vo mne vždy rezonovalo. Publikum by malo ísť na film spočiatku optimisticky naladané a vyjsť by malo úplne zlomené,“ uviedol James Friend, kameraman nového spracovania Na západe nič nové, pre portál IBC.
Zákopy a mŕtvoly na českom letisku
Cieľom tvorcov bolo, aby film pôsobil veľmi prirodzene. Aj keď ho mnohí porovnávajú s filmom 1917 od režiséra Sama Mendesa, podľa Jamesa Frienda majú spoločné len to, že sa odohrávajú počas prvej svetovej vojny.
Na rozdiel od iných nedávnych filmov o tejto udalosti, vrátane 1917, sa Bergerov film sústreďuje najmä na utrpenie postáv, než na opulentnosť filmovej tvorby a techník, aj keď je novinka nepochybne aj vizuálnym zážitkom.
147-minútový film sa natáčal na jar v roku 2021 v Českej republike, najmä v Prahe a jej okolí. Rozsiahle scény z bojiska sa natáčali na letisku v Miloviciach. Produkcia vykopala niekoľko stoviek metrov zákopov pre francúzske a nemecké línie, pozemok ohradila ostnatým drôtom, vytvorila krátery po bombách, pridala rekvizity ľudských či zvieracích mŕtvol a miestnu architektúru pretransformovala do flámskej alebo francúzskej.
Ďalšie kulisy vznikli v pražskom štúdiu Barrandov, vrátane niekoľkých vlakových kupé využívaných na scény, kde nemeckí a francúzski vojenskí vodcovia vyjednávajú o mieri.
Okrem letiska sa film natáčal v českých lokalitách ako Králův Dvůr, hrad Točník, Libušín, Vinařice, Benátky nad Jizerou, Lišany, Chotýšany, Luštěnice, zámok Liběchov a Hořín, Žatec, Roudnice nad Labem, Buškovice či kláštor Chotěšov.
Relevantnejší než kedykoľvek predtým
Počas patovej zákopovej vojny, v rokoch 1914 a 1918, zahynuli pozdĺž západného frontu milióny vojakov. Film zdôrazňuje márnosť tejto udalosti, ako aj bezcennosť samotných vojakov v očiach ľahostajných generálov, ktorí s nimi zaobchádzali ako s jednorazovými pomôckami v továrni smrti a až príliš neskoro uznali zbytočnosť ich obetí.
Nové spracovanie Na západe nič nové prichádza po viac ako storočí od udalostí opísaných v knihe. Napriek dlhému časovému úseku však film znepokojujúco pripomína, že ľudstvo sa odvtedy nepoučilo. Tvorcovia v čase začiatku natáčania nemohli predvídať, aký aktuálny bude tento rok odkaz ich nového diela natočeného podľa 93-ročnej knihy.
Filmová adaptácia o šialenosti vojny má premiéru osem mesiacov po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, v čase ruskej mobilizácie, a svojím nadčasovým posolstvom tak nadobúda novú a desivú relevantnosť a naliehavosť. Nepochybne tiež vzbudí v divákoch smútok prameniaci z opakujúcej sa fatálnej chyby ľudstva, akou je ignorovanie histórie, aktuality.sk
X X X
Neuveriteľné! Môže mať toľko rokov? Julia Roberts je stále tak nádherná: Byť milým človekom, nás robí atraktívnym, priznáva skromne
Už 28.10. oslávi svoje 55. narodeniny. Pri pohľade na ňu však tomu možno len ťažko uveriť. Od čias Pretty Woman sa veľmi nezmenila. Aké je tajomstvo krásy obľúbenej herečky?
Julia Roberts patrí medzi TOP herečky sveta. Obľúbili sme si ju aj vďaka úlohe v Pretty Woman, ktorú si zahrala po boku Richarda Gera v roku 1990. Odvtedy stvárnila rôzne herecké postavy v mnohých filmoch. Medzi ďalšie ikonické snímky patrí Jedz, modli sa, miluj. Každý film, v ktorom hrá ona, je istotou kvality a zábavy. Ide z nej neskutočne dobrá energia a pokora. Aktuálne si zahrala v novej komédii s názvom s Vstupenky do raja. Tentokrát so sexi Georgom Clooneym. Pozrite si dnes s nami vo videu, a zaspomínajte si, ako s ňou išiel čas (video: Profimedia/Jana Matúšová):
Juliu pozná celý svet a už roky nás ohuruje svojou krásou. Nestarnúca herečka bola a navždy bude nesmierne charizmatickou a pôvabnou ženou s veľkým Ž. Ako to robí, že vyzerá stále tak dokonale? „Povedala by som, že veľa robí genetika, no dôležité je obklopovať sa ľudmi, ktorí ťa robia šťastnou a cítis sa v ich spoločnosti dobre. Taktiež byť milým človekom najviac, ako sa dá, pretože ja osobne si myslím, že to nás robí atraktívnymi,“ povedala o kráse Julia v Elen šou, aktuality.sk
X X X
Ide nám o život. Ľudia sa opäť zišli, aby bojovali za zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí
Po stredajšom proteste proti nenávisti v Prahe, sa uskutočnilo zhromaždenie proti útokom na LGBTI+ ľudí v Bratislave. Vraždenie na Zámockej, pri ktorom prišli o život Juraj Vankulič a Matúš Horváth pred bratislavským podnikom Tepláreň, je problémom, ktorý presahuje hranice Slovenska. Obete streľby si včera pripomenuli aj v Prahe na proteste „Spoločne proti nenávisti“.
„Nedovoľte, aby to zašlo tak ďaleko, ako sa to stalo na Slovensku,“ prihovoril sa českej spoločnosti majiteľ Teplárne Roman Samotný.
Štvrtok večer sa uskutočnilo zhromaždenie „Ide nám o život“ na Námestí SNP v Bratislave. Na protest prišli stovky ľudí.
„Teroristický útok pred Teplárňou bol namierený na základy spoločnosti,“ prihovoril sa Roman Samotný zhromaždeným v Bratislave. „Koľko ďalších obetí ešte treba, aby sme sa ako krajina zmenili?“ pýtal sa.
Podľa Samotného chýba LGBTI+ ľuďom na Slovensku bezpečný priestor. Prečítal tiež požiadavky, ktoré majú na vládu. Žiadajú bezpečnosť pre LGBTI+ ľudí. Dav po každej požiadavke tlieska.
Samotný vyzval vládu a parlament, aby prijali zákon o životnom partnerstve, vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom. Vyzval tiež všetkých, aby podpísali výzvu Ide nám o život. Je dostupná na internete.
„Videl som veľa hrôzy a temnoty ľudských sŕdc. Videl som aj odvahu, statočnosť a vlnu solidarity,” opisuje Samotný dni od vraždy Matúša a Juraja.
Slová matky postrelenej Radky
Na podujatí odzneli aj slová matky, ktorej dcéra Radka bola postrelená v Teplárni. „Na to sme rodičia, aby sme ukázali deťom lásku, je jedno či sú biele, čierne, dúhové… Nikto nemá právo vytiahnuť na ne zbraň.”
„Mám taký pocit, že protestujeme už niekoľko rokov proti tomu istému. Stále sa toleruje zlo a to zlo sedí v parlamente,“ vyhlásila speváčka Katarzia.
Signál vláde
Usporiadatelia Dúhový PRIDE, Iniciatíva Inakosť, Tepláreň, Bratislavské kultúrne a informačné stredisko tvrdia, že cieľom dnešného stretnutia je pripomenutie si Juraja a Matúša spolu s ich blízkymi.
„Zároveň vyšleme signál vláde a parlamentu, že nemlčíme a požadujeme, aby prijali kroky k zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí,“ dodávajú organizátori.
Na zhromaždení vystúpili aj viacerí umelci. Na pódiu sa vystriedaôo Katarzia, Jimmy Pé, B-Complex, drag performers: Tor Ture, Cherry Tree Wood, Venice, La Cuntessa, Tonic Garbáge, Tilo či Lotta Love by Pinkbusplatform and House of Garbáge, aktuality.sk