Cena jadrovej vojny, hlásili v ruskej TV.  V ruskej relácii Vladimira Solovjova nahlavnom kanáli Rossija 1 štátnej televízie majú už dlhodobo vojnovú náladu. Propaganda sa nestráni rozhodovať o životoch a osudoch krajín Západu, pravidelne s nimi pozvaní hostia ‚bojujú‘, konštruujú svet a ponúkajú divákom ako najlepšie riešeni odpálenie jadrových zbraní.

V pondelkovom vysielaní vyhlásil politológ Dmitrij Jevstafjev, že Moskva chce zmeniť budúcnosť Európy a že počas tejto „zmeny“ zabijú alebo zmrzačia 200 až 250 milióno Európanov. Je to podľa neho nevyhnutnosť a cena za jadrovú vojnu.

„Pokazili ste súčasnosť, páni Európania. Snažíme sa zmeniť budúcnosť Európy, čo znamená 200 až 250 miliónov mŕtvych a zmrzačených Európanov. To je cena jadrovej vojny,“ perlil ruský politológ. Ako doplnil, je to podľa neho cena atómové bombardovanie.

„Musíme dať každému európskemu občanovi najavo, že aj on môže zomrieť. Pretože posledných 60 rokov žil Európan v pocite nesmrteľnosti,“ tvrdí ruský politológ. Jevstafjev uviedol, že Moskva by mala vymenovať európske mestá, ktoré budú zničené. „A koľko bude obetí po tom, čo päť alebo šesť jadrových striel zasiahne Paríž,“ vyhlásil.

Načrtol dokonca aj svoj plán, v ktorom by Rusko poslalo všetkým ľuďom v Európe pohľadnicu, kde by bol zobrazený ich domov, vojenská základňa a miesto, kde by došlo k úderu. „A mimochodom, Američania sú v poriadku. No, nejaký oblak dosiahne, dobre. Alebo možno nie. Ale žiaľ, všetky naše pokusy rozhýbať mozgy Európanov sú neúspešné,“ doplnil Jevstafjev.

Nie je to prvýkrát, čo v propagandistickej štátnej televízií ‚zhadzujú‘ atómové zbrane na európske mestá. Mesiac nazad o tom uvažoval priamo moderátor Solovjov a jeho hostia mu prikývli.

„Nemôžem sa rozhodnúť, či Paríž alebo Marseille,“ rozjímal sa Solovjov nad bombardovaním Európy. „Samozrejme Bukurešť. Potom Paríž, Marseille a Lyon,“ konkretizoval neskôr. „Lyon je pekné mesto, majú tam festival ohňa,“ doplnil jeden z jeho hostí.

„A v Nemecku, ako pomstu za rakety Taurus. Čo zničiť? Hamburg,“ navrhol opäť Solovjov. „Áno, Hamburg,“ uviedol druhý z hostí. „Alebo možno Mníchov?“ navrhol zase./agentury/

X X X

Je ohrozených 6 miliárd eur z plánu obnovy? PS: List z Bruselu potvrdzuje najhoršie obavy. Zbytočná politizácia, reaguje Kmec

Vláda zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje takmer štyri miliardy eur z európskych peňazí, o ktoré teraz môže Slovensko prísť. Upozorňuje na to podpredseda parlamentu a predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka, podľa ktorého najnovší list Európskej komisie potvrdzuje najhoršie obavy.

„Upozorňujeme vládu už mesiace, prosíme, kričíme, navrhujeme. Partia okolo Roberta Fica je však hluchá a svojím konaním ohrozuje investície po celom Slovensku – nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, obnovu rodinných domov, výstavbu a opravu železničných tratí a nespočetne ďalších projektov,” varuje Šimečka. Podľa neho Ficova vláda hádže všetky tieto investície von oknom len pre pomstu a zabezpečenie beztrestnosti pre vlastných ľudí. Líder progresívcov si tiež myslí, že namiesto vládnutia sa vládna garnitúra na čele s Robertom Ficom zaoberá akurát tak natáčaním videí na sociálne siete.

Podľa Remišovej je z listu zrejmé, že komisia má veľmi podrobný prehľad o tom, čo sa na Slovensku deje. „Európska komisia v skratke pochybuje o tom, či Slovensko dokáže účinne skontrolovať, či sa európske peniaze nerozkrádajú,“ vyhlásila bývalá vicepremiérka. Upozornila na otázky EK týkajúce sa zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalších zmien v trestnej politike. Na schôdzi parlamentu chce navrhnúť uznesenie, ktorým Národná rada SR požiada vicepremiéra pre plán obnovy Petra Kmeca a ministra investícií Richarda Rašiho (obaja Hlas-SD) o správu o krokoch na ochranu európskych peňazí, poskytnutie plného znenia odpovedí komisii a predstavenie konkrétnych krokov k náprave.

Poslankyňa SaS Mária Kolíková upozornila, že medializovaný list od Európskej komisii nie je jediný. Ohrozené sú podľa nej nielen financie z plánu obnovy, ale aj eurofondov celkovo. Myslí si, že zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa dalo aj tak, aby neboli ohrozené eurofondy. Nie je podľa nej možné zrušiť ÚŠP a nijako neriešiť, čo bude so všetkými prípadmi, osobitne tými, ktoré sa týkajú finančných záujmov Európskej únie.

Mimoparlamentná strana Demokrati doručila premiérovi list, ktorým ho žiada, aby jasne, komplexne a okamžite informoval verejnosť, aké kroky ide podniknúť, aby Slovensku neboli zastavené eurofondy a financie z plánu obnovy. Ako vysvetlila hovorkyňa Demokratov Martina Kakaščíková, strana tak opakovane reaguje na informácie z Európskej komisie, ktorá chce stopnúť financie pre nebezpečné konanie vlády SR, najmä v súvislosti so zmenami v trestnom kódexe.

Kmec: Zbytočná politizácia

Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec (Hlas) slová opozície odmieta. „To, že nám hrozí zastavenie 6,4 miliardy (eur), to je nonsens,“ zhodnotil na piatkovej tlačovej konferencii. Hovorí o zbytočnej politizácii a kampani pred eurovoľbami. Odpoveď na list Európskej komisie avizuje na budúci týždeň.

„Je to zbytočná politizácia toho, čo sa deje okolo plánu obnovy. V každom segmente, komponente prebiehajú veľmi intenzívne rokovania s Európskou komisiou na pracovnej úrovni. Snažíme sa odpolitizovať túto debatu. Nám by malo ísť spoločne o tých 6,4 miliardy,“ vyhlásil Kmec. Upozornil, že predmetom konzultácií sú často veci, ktoré zdedila súčasná vláda po svojich predchodcoch.

Ódor: Fico hádže vinu na iných

Premiér Fico musí prevziať zodpovednosť, hovorí jeho predchodca a líder kandidátky PS do eurovolieb Ľudovít Ódor. „Veľmi si želám, aby Robert Fico prestal míňať toľko energie na hľadanie vinníkov za vlastné zlyhania – hoci treba uznať, že má na to mimoriadny talent. Najprv boli na vine vraj všemocní europoslanci za PS, potom to mala byť pomsta Európskej komisie za výsledok prezidentských volieb, a čoskoro si isto spomenie ešte aj na Ivetu Radičovú a druhú Dzurindovu vládu,” povedal Ódor. Podľa neho je zvláštne, že Fico je štvornásobný premiér, no za všetko sú zodpovední ostatní.

 Podľa dlhoročnej diplomatky a poradkyne premiérov pre európsku politiku Ľubice Karvašovej musí Ficova vláda okamžite začať konať a intenzívne lobovať, aby nám nepozastavili eurofondy. „Potrebujeme mať tím odborníkov, ktorý intenzívne rokuje s Komisiou v Bruseli a Robert Fico by mal za nimi vycestovať, nie točiť videá. Dohody sa totiž uzatvárajú za rokovacím stolom po ťažkom hľadaní kompromisov,” podčiarkla Karvašová. Zároveň dodala, že takzvaná „suverénna zahraničná politika“ spočívajúca v silných rečiach je v skutočnosti irelevantná a vláda ňou pre ľudí na Slovensku nič nedosiahne. Expertka na európsku politiku Lucia Yar upozornila, že Európska komisia vidí najväčší problém v zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a zastavením peňazí z Plánu obnovy a odolnosti chce chrániť finančné záujmy Európskej únie. „Preto má Ficova vláda problém pred eurokomisiou obhájiť zrušenie špeciálnej prokuratúry. To isté platí pre stiahnutie špeciálne vyškolených prokurátorov z viacerých živých prípadov,” vysvetlila Yar.

 Samotné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nie je podľa Kmeca problém. Tvrdí, že sa riešia detaily, napríklad ako sa prerozdeľujú spisy. Je presvedčený, že v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a generálnou prokuratúrou sa 15 položených otvorených otázok podarí vyriešiť.

K štvrtej žiadosti o platbu z plánu obnovy vysvetlil, že hodnotenie je pozastavené vzhľadom na potrebu dotiahnuť legislatívne kroky v súvislosti s prijímaním zákona o 13. dôchodkoch. Legislatíva sa má prijať na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu. „Len čo bude zákon prijatý s doplnením udržateľnosti dôchodkového systému, komisia opätovne spustí hodnotenie,“ uviedol. „Všetky ostatné otvorené otázky súvisiace so štvrtou žiadosťou o platbu sú splnené,“ deklaroval.

Európska komisia žiada od slovenskej vlády vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a aká je záruka, že budú môcť pokračovať v riešení existujúcich prípadov až do právoplatného skončenia súdneho konania. Európska komisia zaslala 28. marca list vicepremiérovi zodpovednému za Plán obnovy Petrovi Kmecovi (Hlas-SD), v ktorom formulovala 15 okruhov podrobných otázok k téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalšieho osudu špeciálnych prokurátorov. Komisia má obavy, či bude Slovensko vedieť zaručiť, že sa nebudú rozkrádať financie z Plánu obnovy a odolnosti SR. Komisia žiada napríklad odpoveď na otázku, na ktoré oddelenia boli presunutí špeciálni prokurátori z rozpusteného Úradu špeciálnej prokuratúry. Pýta sa, „prečo prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry neboli presunutí na oddelenia, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi v oblasti ochrany finančných záujmov a závažnými trestnými činmi vo všeobecnosti“. Brusel tiež žiada odpoveď na otázku, aká je záruka, že prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry budú pokračovať v riešení svojich existujúcich prípadov až do skončenia súdneho konania. „Ak nie, prečo si špeciálni prokurátori nemôžu ponechať aj prípady, ktoré boli od 19. marca 2024 v prípravnom konaní?“ chce vedieť komisia./agentury/

X X X

V bratislavskom Volkswagene prudko vzrástli mzdy. Odtrhli sa od zvyšku Slovenska

 Ak sa firme darí, musia to pocítiť aj zamestnanci. To si zrejme povedali predstavitelia bratislavskej automobilky Volkswagen, ktorá vlani dosiahla rekordné tržby.

Obrat spoločnosti zaznamenal v roku 2023 takmer 12 miliárd eur, čo predstavuje najvyššiu sumu v histórii fabriky. Zisk pred zdanením sa zvýšil medziročne o 15 percent a dosiahol 319 miliónov eur. Za dosiahnutý hospodársky výsledok spoločnosť už desaťročia vypláca zamestnancom odmenu. Jej výška bola vlani na úrovni 2021 eur. Bratislavská automobilka vlani poskytla zamestnancom benefity v objeme 24,5 milióna eur.

Už dlhodobo sú priemerné platy vo Volkswagen Slovakia vyššie než v hospodárstve. Mzdy sú dokonca vyššie než je priemer v Bratislave. Priemerný hrubý mesačný príjem zamestnancov automobilky bez manažmentu dosiahol v minulom roku 2688 eur, vrátane odmien. To je o zhruba 400 eur viac než mali v roku 2022.

Zameranie na drahšie vozidlá

Počas pandémie postihli slovenské automobilky problémy s dodávateľským reťazcom. Súčiastky meškali, čo sa podpísalo pod menší počet vyrobených vozidiel. Situácia s dodávateľskými reťazcami sa však upokojila a automobilky tak mohli vyrábať naplno. Aj vďaka tejto skutočnosti mohol vlani Volkswagen Slovakia zvýšiť počet vyrobených vozidiel o 22 percent, čím dosiahol takmer 329-tisíc vyrobených áut. Až 80 percent z vyrobených vozidiel boli tie zo segmentu SUV, čo sú drahšie vozidlá. Spoločnosti sa tak podarilo posilnenie jej pozície smerom k sedanom a luxusným SUV.

Koncom vlaňajška bola ukončená výroba modelov Volkswagen up! a e-up! spolu s kompaktným SUV Škoda Karoq. Namiesto nich začali vyrábať modely novej generácie Volkswagen Passat a Škoda Superb Combi. K nim nedávno pribudla aj Škoda Superb vo verzii limuzína. Momentálne sa v bratislavskom závode vyrábajú vozidlá v troch segmentoch spolu osem modelov štyroch koncernových značiek.

Do projektu Beta+ investoval koncern vlani 400 miliónov eur. V rámci takzvaného projektu Beta+ prebiehal spoločný vývoj modelov Škoda Superb a Volkswagen Passat pod vedením spoločnosti Škoda. Neskôr sa tieto dva modely začali vyrábať na rovnakej výrobnej linke, čo spolu prinieslo koncernu Volkswagen významné synergie. Aj to prispelo k dobrému hospodárskemu výsledku za minulý rok.

„Vysoký objem investícii do novej generácie Porsche Cayanne a programu Beta+, teda vozidiel Passat a Škoda Superb sú dôkazom toho, že bratislavský závod je atraktívny pre celý koncern,“ povedal na tlačovej konferencii k výročnej správe Wolfram Kircher, člen predstavenstva pre technickú oblasť. V roku 2024 pripravujú podľa jeho slov novú generáciu plne elektrického modelu Porsche Cayenne.

Členka predstavenstva pre finančnú oblasť Agnieszka Olenderek vyhlásila, že s investíciami v objeme 424 miliónov eur v minulom roku sa stal Volkswagen Slovakia najväčším investorom v krajine.

Slovensko je automobilová veľmoc v počte vyrobených vozidiel na obyvateľa. Okrem štyroch automobiliek tu máme aj množstvo dodávateľských firiem, ktoré zásobujú automobilový sektor. Olenderek vysvetľuje, že vlani bol objem nakupovaného materiálu spoločnosti Volkswagen Slovakia na úrovni 9,7 miliardy eur.

Najviac súčiastok sa nakupovalo z Nemecka, podiel predstavuje 36 percent. Nasledovalo Slovensko s 26-percentným podielom, čo je tovar v hodnote 2,5 miliardy eur nakúpený od slovenských dodávateľských firiem. Trojicu uzatvára Maďarsko, odkiaľ sa dováža zhruba 20 percent súčiastok. Volkswagen Slovakia je najväčším exportérom na Slovensku. Zhruba 40-percent vozidiel smeruje do Západnej Európy. Štvrtinový podiel vývozu smeruje do Severnej Ameriky a pätina sa exportuje do Číny.

Platy sa skokovo zvýšili

Bratislavský závod je stabilným zamestnávateľom na Slovensku. Už deväť rokov má viac ako 10-tisíc zamestnancov. V súčasnosti zamestnáva 11 675 zamestnan­cov. Ako vysvetľuje člen predstavenstva pre personálnu oblasť Kai-Stefan Linnerkohl tak počet zamestnancov chcú tento rok zvýšiť o niekoľko stoviek. „Pokračujú nábory, v tomto roku plánujeme prijať 1500 nových zamestnancov,“ povedal.

Ak porovnáme priemernú hrubú mzdu vo Volkswagene, tak sú nadpriemerné v hospodárstve. Vlani dosiahla priemerná hrubá mzda bez manažmentu vo Volkswagen Slovakia 2688 eur. Priemerný mesačný príjem zahŕňa 13., 14. a 15. plat, osobné a tímové hodnotenie, dorovnanie inflácie, mimoriadne príplatky ďalšie príplatky.

Ešte predvlani bola v bratislavskej automobilke mzda na úrovni 2273 eur, vlani to bolo už 2688 eur, čo je nárast o zhruba 400 eur. „Vyrovnali sme touto sumou infláciu,“ povedal na margo nárastu platov Linnerkohl.

Pre porovnanie, tak v priemysle dosiahla za vlaňajšom priemerná mzda 1511 eur. Platy vo Volkswagen Slovakia sú dokonca vyššie aj v porovnaní so mzdami v Bratislavskom kraji, kde sú dlhodobo nad slovenským priemerom./agentury/

X X X

Rusko oživuje staré riešenie prímeria s Ukrajinou so začiatku vojny. Kremeľ však má ďalšie požiadavky

Zatiaľ čo Švajčiarsko navrhuje zorganizovať mierový summit s cieľom nájsť riešenie vojny na Ukrajine, Moskva teraz oživuje staré riešenie, doplnené o ďalšie požiadavky.

 Kremeľ považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.

Táto dohoda by mohla slúžiť ako základ pre nové rozhovory, uviedol v piatok pre tlačovú agentúru Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Nové územia sú teraz zakotvené v našej ústave, čo pred dvoma rokmi nebolo,“ dodal Peskov.

Vojna trvá 500 dní. Zelenskyj sa prihlásil z oslobodeného Hadieho ostrova

VIDEO

Tieto pripomienky boli vyvolané švajčiarskym návrhom na mierovú konferenciu, ktorá má spočiatku zmobilizovať väčšiu medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.

Rozhovory s Moskvou sa majú uskutočniť až ako druhý krok, čo ruský prezident Vladimir Putin skritizoval. Putin na štvrtkovom stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom povedal, že je jasné, že bez Moskvy sa nedá nič rozhodnúť.

Koncom marca 2022, približne mesiac po tom, ako Putin nariadil inváziu na Ukrajinu v plnom rozsahu, dosiahli vyjednávači Ukrajiny a Ruska počas rokovaní v Istanbule predbežnú dohodu o zastavení nepriateľských akcií, keďže bolo postupne zrejmé, že Moskvou plánované dobytie Kyjeva nebude úspešné.

 Neskôr sa ukázalo, že Ukrajina pôvodne súhlasila, že sa vzdá členstva v NATO a zostane neutrálna. Dohoda sa však nerealizovala, čiastočne pre nezhody v otázke územných nárokov.

Rusko začalo vojnu na Ukrajine pod zámienkou „oslobodenia“ Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sčasti ovládali proruskí separatisti, spod kontroly Kyjeva. Rusko medzičasom v ústave vyhlásilo tieto dve oblasti, ako aj Chersonskú a Záporožskú oblasť, za svoje vlastné územie, hoci ich vojensky ovláda len čiastočne.

Neúspech sa pripisuje aj odhaleniu zverstiev, ktorých sa dopustili ruskí vojaci na ukrajinských civilistoch na predmestiach Kyjeva, ako napríklad v Buči. To Ukrajine znemožnilo zmierenie.

Medzi podmienky, ktoré si Rusko stanovilo, patrilo zachovanie územných ziskov, ako aj to, že Ukrajina sa stane demilitarizovanou, neutrálnou krajinou, ktorá nebude členom NATO.

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia. Peskov sa k územným nárokom Moskvy odmietol bližšie vyjadriť a uviedol, že na podrobnosti „teoretických rokovaní“ je ešte priskoro. Podľa jeho slov stále neexistujú žiadne náznaky, že by Ukrajina bola ochotná rokovať.

Presné údaje o počte obetí z radov vojenského personálu obe strany vo všeobecnosti utajujú. Zelenskyj však v marci vyčíslil straty svojej krajiny na približne 31-tisíc mŕtvych.

Podľa západných odhadov je počet obetí oveľa vyšší. Americké odhady z polovice roka 2023 uvádzajú počet zabitých ukrajinských vojakov na 70-tisíc a počet zabitých ruských vojakov na 120-tisíc./agentury/

X X X

Čína zvýšila predaj strojov a elektroniky Rusku, ktoré z nich následne vyrába zbrane proti Ukrajine

V roku 2023 približne 90 percent mikroelektroniky Ruska pochádzalo z Číny. Čína zvýšila predaj obrábacích strojov, mikroelektroniky a ďalších technológií Rusku, ktoré Moskva následne využíva na výrobu rakiet, tankov, lietadiel a ďalších zbraní, aby ich následne použila vo vojne proti Ukrajine, uviedli v hodnotiacej správe Spojené štáty. TASR prevzala piatkové informácie z tlačovej agentúry AP.

Dvaja vysokopostavení predstavitelia administratívy prezidenta Joea Bidena, ktorí si v piatok želali zostať v anonymite, vyhlásili, že v roku 2023 približne 90 percent mikroelektroniky Ruska pochádzalo z Číny. Rusko ju potom využilo na výrobu rakiet, tankov a lietadiel. Takmer 70 percent z ruského dovozu obrábacích strojov za celkovo približne 900 miliónov v poslednom štvrťroku 2023 pochádzalo tiež z Číny.

Čínske a ruské subjekty takisto spoločne pracujú na výrobe dronov na území Ruska a čínske spoločnosti pravdepodobne poskytujú Rusku nitrocelulózu potrebnú na silné trhaviny, dodali predstavitelia.

Peking tiež pracuje s Ruskom na zlepšení satelitov a ďalších vesmírnych spôsobilostí, aby mohli byť použité na Ukrajine. Takýto vývoj podľa predstaviteľov môže v dlhšom časovom horizonte zvýšiť hrozbu, ktorú Rusko predstavuje pre Európu. Predstavitelia, citujúc utajované zistenia zaradené do nižšej kategórie, uviedli, že Čína poskytuje Rusku aj snímky pre jeho vojnu na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Izraelské bombardovanie zabilo vyše 60 členov jednej rodiny z Gazy

 Rodina Tabátibíovcov z mesta Gaza žiali už druhýkrát za necelý mesiac, keďže izraelské bombardovania budov, kde príbuzní našli útočisko, zabilo vyše 60 jej členov.

 Palestínčania prehľadávajú trosky budov zničených izraelským bombardovaním v mesta Gaza, február 2024

Najnovší útok prišiel v piatok v skorých ranných hodinách v husto obývanej štvrti Gazy s názvom Daradž a zahynulo pri ňom najmenej 25 členov rodiny, povedal pre agentúru AFP príbuzný.

Šesťposchodová budova v úzkej uličke, kde sa rodina Tabátibíovcov uchýlila, v piatok ešte stála, balkóny ledva viseli na priečelí, prízemie bolo spálené a vnútrajšok zahádzaný troskami.

 „Nepočuli sme prichádzať raketu ani nič podobné, všetci sme spali,“ povedal člen rodiny Chálid Tabátibí, ktorý prežil. „Náš dom, moje sestry, ich deti, ich dcéry, všetci sú mŕtvi, všetci sú na kusy,“ uviedol so slzami v očiach.

„Keď okupačné lietadlo bombardovalo dom, spali sme. Nevieme, prečo mierilo na dom, je to masaker, vyhladenie,“ dodal.

Sused Zijád Dardas, ktorého brat bol pri útoku zranený, nenachádzal slová. „Toto je šialenstvo, toto je vrchol zločinu našich lídrov a izraelských lídrov,“ povedal pre AFP a dodal: „Palestínskej samosprávy, lídrov Hamasu sa pýtam, prečo toto už nestačí?“

Mŕtvych a ranených vzali do nemocnice aš-Šifá v meste Gaza. Nemocnicu pritom z väčšej časti zničila nedávna operácia izraelskej armády.

 Rodina Tabátibíovcov, ktorá sa z dôvodu izraelského bombardovania presúvala niekoľkokrát, už raz žialila za mŕtvymi. Keď sa 15. marca stretla v strednej časti Pásma Gazy, aby sa v prvú piatkovú noc ramadánu spoločne najedla, nálet zasiahol budovu, kde sa zdržiavali a kde ženy pripravovali jedlo. Zahynulo 36 členov rodiny, povedal pre AFP v tom čase svedkovia.

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy riadenom Hamasom tiež uviedlo tento počet mŕtvych a útok na mesto Nusajrát pripísalo Izraelu, tak ako preživší ľudia.

Izraelská armáda na otázku o tomto útoku povedala, že v Nusajráte cielila „v noci na dvoch teroristických operatívcov“, ale bližšie podrobnosti neposkytla.

„Bombardovali dom, keď sme boli vo vnútri. Moja matka a moja teta práve pripravovali jedlo suhur. Všetci zomreli,“ povedal Muhammad Tabátibí v tom čase v Nemocnici mučeníkov al-Aksá, odkiaľ mali telá jeho príbuzných odviezť na cintorín./agentury/

X X X

Slovensko môže prísť o tri miliardy eur. Budú chýbať v zdravotníctve i školstve

 Budú chýbať v zdravotníctve, školstve, vo verejnej správe. Štát nebude mať dostatok peňazí na obnovu verejných budov, rovnako budú chýbať pri pomoci obyvateľom s obnovou rodinných domov. To všetko hrozí, pretože sa súčasnej vláde nedarí včas a riadne napĺňať Plán obnovy a odolnosti, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala a na základe ktorého nám Európska únia vyplatí, respektíve nevyplatí miliardy.

Vedenie ministerstva životného prostredia vyhadzuje odborníčky a odborníkov, ktorí tam počas niekoľkých vlád tvrdo pracovali, a dosadzuje si svojich straníckych nominantov s rôznymi skúsenosťami, upozorňuje Juraj Melichár.

Najhoršie a najpomalšie zo všetkých rezortov si počína ministerstvo životného prostredia pod taktovkou Tomáša Tarabu (nominant SNS). Viac v rozhovore prezradí ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár. Vláda by podľa neho mala peniaze rozdávať aj chudobným a malým, nielen bohatým a veľkým.

X Ako hodnotíte výkon Tomáša Tarabu ako ministra životného prostredia?

Ochrana slovenskej prírody pod Tarabovým vedením smeruje k rozkladu už po prvých 100 dňoch v úrade. Počúvame rôzne veci, ale nepočujeme riešenia. Vedenie ministerstva vyhadzuje odborníčky a odborníkov, ktorí tam počas niekoľkých vlád tvrdo pracovali, a dosadzuje si svojich straníckych nominantov s rôznymi skúsenosťami. V odpadovom hospodárstve presadzuje druhé najhoršie riešenie – spaľovanie odpadov namiesto recyklácie, opätovného používania a predchádzania vzniku odpadov. Slovensko potrebuje ministra, ktorý nebude riešiť hlavne medvede, ale bude bojovať aj proti dovozu zahraničného odpadu, presadzovať úspory energií pri obnove domov, obnoviteľné zdroje pre mestá a obce, rýchlejšie, ale kvalitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie a podobne. Celkovo nepočujem, že by minister hovoril o riešeniach pre ochranu životného prostredia. Na Slovensku potrebujeme problémy riešiť aj na odbornej úrovni, nielen politickej.

Je normálne, že si noví ministri privedú svoj tím, ale ministerstvo životného prostredia vyhadzuje množstvo dlhoročných odborníkov a odborníčky, ktorí sa už potom nikdy nemusia vrátiť.

Ako vnímate jeho stupňujúce sa útoky na ochranárov?

Mimovládne organizácie už desaťročia za všetkých demokratických vlád pomáhali ministerstvám, mestám, obciam a ľuďom hľadať riešenia pre čistejšie ovzdušie, vodu, ochranu klímy, prírody a zdravia nás všetkých. Nie vždy to fungovalo dokonale, ale dlhé roky pracujeme na tom, aby sa to tu zlepšovalo. Sú to často veľmi formálne sedenia na rôznych monitorovacích výboroch, pracovných skupinách a procesoch, ktoré nie sú také mediálne atraktívne, ale sú veľmi dôležité pre odborné fungovanie ochrany prírody. Nie je fér, aby boli takíto ľudia hanlivo označovaní od rôznych politikov, ktorí niečo povedia a potom sa prípadne ospravedlnia, ak to nebola pravda. Pokojne nech kritizujú, je to zdravé. Ale najprv by mali mať skutočné dôkazy. Platí prezumpcia neviny. Nás nezaujímajú politické hry, politikárčenie nám vždy komplikovalo prácu. Predvolebná kampaň by sa už mala skončiť. Potrebujeme, aby vláda začala riadne diskutovať o riešeniach s mestami, obcami, komunitami, občianskymi organizáciami a ľuďmi.

 Na akých riešeniach pracujete?

Aktuálne robíme napríklad na tom, aby slovenské ministerstvá a agentúry prerozdelili peniaze z Európskej únie aj medzi mestá, obce, chudobných ľudí, charitatívne organizácie a malé spoločnosti. Peniaze z rôznych fondov EÚ by nemal dostať len veľký priemysel a bohatí ľudia, ktorí si to môžu tak či tak dovoliť. Životne dôležité je tieto prostriedky dostať aj k sociálne zraniteľným.

X Ako sa na dianie v rezorte životného prostredia pozerajú vaši kolegovia odborníci zo zahraničia?

Za posledné roky sme Slovensko prezentovali ako dobrý príklad ukončenia spaľovania uhlia na hornej Nitre, pretože tým všetci ľudia na Slovensku ušetria viac ako 388 miliónov eur v cenách elektriny. Zároveň sa usilujeme o to, aby život po uhlí bol zdravší pre všetkých a pracujúci s fosílnymi palivami si našli kvalitnú prácu. Európska únia na to poskytne 440 miliónov eur. Kolegovia a kolegyne nielen v uhoľných regiónoch v Čechách, Poľsku a ďalších krajinách, ktorí si doteraz brali pozitívny príklad zo Slovenska, vidia nastupujúcu izoláciu. Vnímame to nielen na ochrane životného prostredia, ale aj na zahraničnej politike. Držia nám palce, aby sme ubránili súdnictvo, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť. Lebo sa veľmi rýchlo začíname radiť do skupiny krajín, ktorých vlády si priškrtili prílev eurofondov rozoberaním právneho štátu, nerešpektovaním demokratických princípov, vysokou korupciou, ale aj zhoršovaním posudzovania vplyvov na prírodu.

Predvolebná kampaň by sa už mala skončiť. Potrebujeme, aby vláda začala riadne diskutovať o riešeniach.

X Ako je na tom ministerstvo životného prostredia v porovnaní s ostatnými ministerstvami z pohľadu napĺňania úloh potrebných pre plán obnovy?

Samotná vláda, ktorej je Tomáš Taraba súčasťou, si vyhodnocovala, ako ministerstvá plnia ciele plánu obnovy, z ktorého má Slovensku prísť šesť miliárd eur. Ministerstvo životného prostredia je pod Tarabovým vedením aktuálne najpomalším ministerstvom pri plnení plánu obnovy s dvanástimi úlohami v červenej kategórii úloh nesplnených v termíne a s tromi s miernym pokrokom v oranžovej kategórii. Dokončené načas ani splnené úlohy ministerstvo nemá žiadne.

X Aký to môže priniesť výsledok?

Ak by všetky ministerstvá pracovali ako Tarabov envirorezort, tak by Slovensko mohlo prísť o viac ako tri miliardy eur z plánu obnovy. Viaceré časti sú vo veľkom sklze, iné sú, pre nás z neznámeho dôvodu, zastavené. Netušíme, prečo stoja relatívne dobre rozbehnuté veci. Niektoré veci idú späť, napríklad vodná politika. Ako som už naznačil, v samotnom vládnom dokumente má ministerstvo životného prostredia suverénne najhoršie miesto s 12 úlohami nesplnenými v stanovenom termíne z celkovo 15 úloh. Ako jediné ministerstvo má nula úloh splnených alebo realizovaných podľa plánu.

X Ako sú na tom ďalšie ministerstvá?

Na porovnanie, ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má päť úloh v červenej kategórii, štyri v oranžovej, ale aj dve splnené a dve podľa plánu, celkovo z 13 úloh. Pravdepodobne najlepšie je na tom zatiaľ ministerstvo školstva, ktoré splnilo päť z 18 úloh a tri idú podľa plánu.

 X Ako môže Slovensko prísť o tri miliardy eur?

Peniaze z plánu obnovy nám Európska únia vypláca na základe žiadostí o platbu, ktoré je možné sledovať aj na vládnej stránke, ktorá sa volá Semafor žiadostí o platbu. Semafor ukazuje, či ministerstvo splnilo svoj cieľ, takzvaný míľnik. Slovensko tak môže získať okolo 6,4 miliardy eur, ak splní svoje dohodnuté ciele, ale čas máme len do roku 2026. Podľa vládnej stránky so semaforom ministerstvá splnili svoje ciele, čiže míľniky pre prvé štyri platby celkovo za tri miliardy eur. Nechajme teraz bokom diskusiu o štvrtej platbe a možnej revízii. Ak nesplníme míľniky pre piatu platbu, tak na Slovensko nepríde 598 miliónov eur, v šiestej žiadosti je jedna miliarda a celkovo tak visia Slovensku vo vzduchu viac ako tri miliardy eur. Potrebujeme, aby ministerstvo životného prostredia zameralo svoje úsilie na získanie tých troch miliárd pre Slovensko. Snažíme sa o diskusiu podloženú hodnovernými údajmi, lebo po roku 2026 už z plánu obnovy pravdepodobne nebudeme môcť čerpať žiadne prostriedky, keďže ide o „rýchly“ fond na prekonanie covidovej a energetickej krízy.

X  Kto bude zodpovedný?

Hlavne vláda a jednotlivé ministerstvá.

X Kde budú tieto peniaze chýbať?

Celkovo sú dve miliardy v časti Zelená ekonomika, potom 1,4 miliardy je určených na zdravotníctvo, miliarda na efektívnu verejnú správu a digitalizáciu, 818 miliónov na kvalitné vzdelávanie a podobne. Veľká časť ide napríklad na obnovu budov, teda zvýšenie energetickej sebestačnosti verejných budov, ale aj rodinných domov. V známej schéme Obnov dom si môže viac ako 25 000 domácností obnoviť rodinný dom a ušetriť aspoň 30 % z účtov za energie.

X Ktoré kľúčové časti plánu obnovy sú zastavené?

Podľa vládneho dokumentu svieti červená ministrovi Tarabovi v nesplnených úlohách pri zákone o krajinnom plánovaní, návrhu novely takzvaného zákona EIA (o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), rovnako sa nepodarilo zvýšiť počet vyplatených žiadostí o platbu v schéme Obnov dom, dekarbonizácii priemyslu, hapruje spolupráca ministerstiev na definícii energetickej chudoby a stanovení podmienok na využívanie veternej energie.

X Ako je na tom podpora projektu Obnov dom? Možno tento projekt považovať za jedno z najefektívnejších riešení klímy a súčasne aj životnej úrovne v slovenských podmienkach?

Vládna správa konštatuje, že do konca roka je cieľ mať 13 000 obnovených rodinných domov, ktoré šetria priemerne aspoň 30 % energie. Približne do konca februára prijala Slovenská agentúra životného prostredia viac ako 20 000 žiadostí, z toho bolo 6 003 riadne zazmluvnených prijímateľov. Vládna správa ďalej hovorí, že bolo doručených 1 234 žiadostí o platbu, z nich bolo vyplatených 155, čo predstavuje iba 0,99 % naplnenia cieľa – z 13 000 obnovených rodinných domov. A to znamená vysoké riziko nenaplnenia cieľa tohto opatrenia. Pritom práve dobre spravenou dotáciou cez programy Obnov dom alebo Zelená domácnostiam by sme mohli motivovať ľudí v preddôchodkovom veku, aby si znížili náklady na energie na najbližšie desaťročia. Odporúčal by som ľuďom namiesto kúpy nového esuvéčka, ktoré môže mať vyššiu spotrebu ako menšie auto, si radšej pozrieť ako ušetriť energie napríklad výmenou okien, dverí, dostatočným zateplením a výmenou plynového kotla, ideálne za tepelné čerpadlo. Je to hlavne v záujme samotných ľudí a ich peňaženiek, pretože ceny plynu budú v najbližších rokoch rásť. Zvlášť dôležité je to pre ľudí, ktorí prichádzajú do dôchodku, pretože sa im o niekoľko rokov môžu znížiť príjmy aj možnosti na obnovu domu. V Česku je dobre zabehnutý napríklad program Oprav dům po babičce, ktorý nie je určený len pre mladé rodiny.

 X Darí sa štátu zadefinovať energetickú chudobu?

Koncom roku 2022 sa podarilo spracovať Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Vláda by mala riešiť energetickú chudobu, ale nepočujeme riešenia, nevidíme pokrok ani komunikáciu, čo s tým chcú robiť. V schéme Obnov dom sa síce ešte aj bez oficiálne schválenej definície energetickej chudoby začalo viac pomáhať ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a rodinám s viacerými deťmi. No mali by sme pomoc adresovať aj jednorodičovským domácnostiam, osamelým seniorom a marginalizovaným rómskym komunitám. A práve oficiálna definícia energetickej chudoby by nám veľmi pomohla.

X Prečo je dôležité mať túto definíciu?

Nemali by sme totiž z verejných prostriedkov dotovať firmy a ľudí, ktorí si môžu energetické opatrenia sami dovoliť. Pomôžme tým sociálne zraniteľným, ktorým by lacnejšia teplá voda a elektrina zo solárneho systému pomohla platiť účty každý mesiac. Príklady z Česka a iných krajín ukazujú, že dôchodcovia by si mohli užívať dôstojný život v zateplenom dome s tepelným čerpadlom, ktoré si nevyžaduje toľko fyzickej námahy.

 X Ak necháme bokom chýbajúce financie, aké to bude mať ďalšie dlhodobé dôsledky pre našu krajinu, ak nebudeme postupovať podľa plánu obnovy?

Máme tu klimatickú krízu – extrémy počasia. Množstvo verejných budov bude naďalej ohrozených vysokými cenami energií a horúčavami. Nezlepší sa kvalita zdravotníctva, školstva, verejnej správy. Kvalita ovzdušia sa zlepší len minimálne, lebo naďalej bude množstvo ľudí kúriť nevhodnými palivami z rôznych, najmä sociálnych, dôvodov. Nezlepší sa vlaková ani cyklistická doprava a budeme tak mať viac ochorení dýchacích ciest, srdcovo-cievnych chorôb zo znečistenia ovzdušia kúreniskami, automobilmi a priemyselnými zdrojmi znečistenia.

 X Je to prehliadaný, a pritom vážny problém?

Na porovnanie, zlá kvalita ovzdušia môže približne za 5 000 predčasných úmrtí ročne, ale zranení medveďom na Slovensku je priemerne menej ako päť ročne, a menej ako jedno úmrtie spôsobené medveďom ročne. Potrebujeme však odborné riešenia a kapacity na všetky problémy. Je normálne, že si noví ministri privedú svoj tím, ale ministerstvo životného prostredia vyhadzuje množstvo dlhoročných odborníkov a odborníčky, ktorí sa už potom nikdy nemusia vrátiť. Schopnosť ministerstva odborne riešiť zložité problémy sa tak výrazne znižuje aj z dlhodobého hľadiska.

Juraj Melichár

Ekologicko-ekonomický analytik. Od roku 2012 pracoval na alternatívach k hospodárskemu rastu a udržateľnosti fondov EÚ s Priateľmi Zeme-CEPA. V rokoch 2013¤-¤2014 pomáhal rozvíjať medzinárodnú sieť Friends of the Earth Europe z Bruselu. Od roku 2015 pracoval na udržateľnom rozvoji, rozvojovej spolupráci a odpadovom hospodárstve na Slovensku. Od roku 2016 pracuje v Priatelia Zeme-CEPA na ochrane klímy cez energetickú a spravodlivú transformáciu uhlíkovo intenzívnych regiónov a na udržteľnosti verejných financií v rámci medzinárodnej siete CEE Bankwatch Network. Je spoluautor kampane Život po uhlí, spoluzakladateľ Slovenskej klimatickej iniciatívy a Klimatickej koalície./agentury/

X X X

Zo šiesteho poschodia bytového domu v Poprade vyskočila osoba

Zo šiesteho poschodia bytového domu na Svätoplukovej ulici v Poprade v piatok večer vyskočil človek, aktuálne je podľa informácií od hasičov v opatere zdravotníkov.

 Záchranná zdravotná služba.

Z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove informovali, že incident sa stal okolo 18.30 h.

„Na mieste zasahujú štyria príslušníci HaZZ z Popradu s jedným kusom techniky. Prítomná je polícia aj záchranná zdravotná služba. Postihnutú osobu po kardiopulmonálnej resuscitácii previezli do nemocnice,“ uviedlo operačné stredisko. Bližšie informácie k incidentu nie sú nateraz známe./agentury/

X X X

Európska priemyselná dohoda: Výzva  k podpore investovania v Európe

Brusel 11. apríla 2024: 1000 organizácií spoločne vyzýva lídrov EÚ, aby podporili ekonomické zdôvodnenie investovania v Európe prostredníctvom Európskej priemyselnej dohody.

Antverpská deklarácia a jej výzva na prijatie Európskej priemyselnej dohody zaznamenali pozoruhodný nárast podpory, keď dosiahli 1000 podporovateľov vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií zastupujúcich 25 odvetví v celej Európe, čo je historickým prejavom jednoty.

Tento rýchly nárast podpisov, ktorý 20. februára na samite európskeho priemyslu predstavilo 73 vedúcich predstaviteľov priemyslu predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovaných opatrení tvárou v tvár bezprecedentným hospodárskym výzvam.

Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFIC, zdôraznil naliehavosť situácie: „Budúcnosť Európy tvorí priemysel. Zásadný význam má spoločný a holistický európsky prístup k priemyselnej dohode. V súčasnosti 1000 organizácií jednotne vyzýva na prijatie Európskej priemyselnej dohody s cieľom vykonávať zelenú dohodu, zabezpečiť, aby priemysel zostal celosvetovo konkurencieschopný, a zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe. Naliehavo vyzývame vedúcich predstaviteľov EÚ, aby našu výzvu zahrnuli do nového strategického programu a politík EÚ na nasledujúcich päť rokov a začlenili priemyselnú dohodu do štruktúry a rozpočtu novej Európskej komisie”.

Zasadnutie Európskej rady na budúci týždeň a májové zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, správy pána Lettu a pána Draghiho, Dialógy o čistej transformácii a Antverpská deklarácia sa stretávajú v historickom okamihu pre priemysel v Európe.

Antverpská deklarácia slúži ako budíček pre subjekty s rozhodovacou právomocou v Európe, pričom stanovuje všeobecne dohodnutý rámec desiatich kľúčových bodov, v ktorých sa načrtáva potreba riešiť vysoké ceny energie, vytvoriť spoločnú európsku infraštruktúru, zabezpečiť dodávky surovín, podporiť inteligentnejší inovačný rámec a stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch. Vo vyhlásení sa tiež obhajuje pevný investičný rámec pre technológie a vyzýva sa na využitie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby podniky zostali v Európe.

Antverpská  deklarácia o európskom priemyselnom dohovore je teraz otvorená pre jednotlivcov, ktorí chcú vyjadriť svoju podporu osobne. Pre viac informácií o rastúcej koalícii podporovateľov a pripojenie sa k nej navštívte antwerp-declaration.eu

Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k najnovšej podpisovej iniciatíve uviedol:

,,Slovenské firmy plne podporujú všetky iniciatívy zabezpečujúce zachovanie priemyselných odvetví, strategickej bezpečnosti  surovín, inovácií a odbornej zamestnanosti. Vyzývame preto aj na individuálne podpisy slovenských predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií k tejto deklarácii. Aj Slovensko musí pre zabezpečenie cieľov deklarácie znásobiť  výrobu elektriny a priemyselné investície. Je to o to náročnejšie, že  čelíme najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Tu je nezastupiteľná aj úloha štátu a vlády.“/kuˇ/

X X X

EÚ uvalila sankcie na milície Hamasu a Islamského džihádu za sexuálne násilie

Európska únia v piatok uvalila sankcie na vojenské krídla palestínskych hnutí Hamas a Islamský džihád za rozsiahle sexuálne násilie páchané systematicky počas vlaňajších útokov na Izrael. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

 EÚ, ktorá považuje Hamas aj Islamský džihád za teroristické organizácie, vo vyhlásení uviedla, že militanti páchali „rozsiahle a systematické sexuálne a rodovo podmienené násilie, ktoré používali ako vojnovú zbraň“, keď 7. októbra 2023 bezprece­dentným spôsobom zaútočili na juh Izraela, kde zabili 1 170 ľudí, väčšinou civilistov.

Na sankčný zoznam v oblasti ľudských práv EÚ pribudli ozbrojené krídlo Brigády Izzadína Kasáma a elitná jednotka Nuchba hnutia Hamas a brigády al-Kuds Islamského džihádu. Na tieto organizácie sa bude vzťahovať zmrazenie aktív aj zákaz cestovať do EÚ. Zároveň sa zakazuje priamo alebo nepriamo poskytovať im finančné prostriedky.

 EÚ tiež uviedla, že militanti Hamasu sa dopustili aj „znásilňovania a následných vrážd neplnoletých žien, mrzačenia mŕtvol, ako aj pohlavných orgánov“. Obvinila ich aj z „cielených únosov žien a dievčat“.

Rozhodnutie uvaliť sankcie je súčasťou dohody členských štátov EÚ, ktorá predpokladá aj uvalenie obmedzení na násilných izraelských osadníkov na západnom brehu Jordánu.

Izrael v reakcii na októbrový útok militantov, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy, spustil masívnu vojenskú operáciu v palestínskej enkláve s cieľom zlikvidovať Hamas. Podľa Hamasom riadených úradov si operácia dosiaľ vyžiadala prinajmenšom 33 364 obetí, prevažne žien a detí.

K počtu obetí podľa Izraela výrazne prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti a palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý mnohé krajiny sveta považujú za teroristickú organizáciu, to popiera./agenturyú

X X X

Je čas na nepopulárne kroky, vyhlásil Šutaj Eštok. Vláda chce šetriť, o prácu môžu prísť tisíce ľudí.

O prácu by mohli prísť tisíce ľudí, ktorí pôsobia v službách štátu. Do balíka šetriacich opatrení na budúci rok totiž premiér Robert Fico (Smer) navrhuje pridať aj prepúšťanie zamestnancov ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Štátnemu rozpočtu by „30-percentný rez“, o ktorom hovoril premiér, mohol ušetriť stámilióny eur. Podľa predsedu vlády by toto opatrenie dokonca mohlo zlepšiť aj výkon samotných úradov.

Zatiaľ však stále nepoznáme konkrétne detaily návrhu tohto opatrenia a tak je otázne, koľko by štát mohol skutočne ušetriť. Isté je len to, že Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ prerátal, že po zavedení dane zo sladených nápojov by na budúci rok do štátneho rozpočtu mohlo pritiecť 85 miliónov eur a z novej dane z elektronických cigariet ďalších 15 miliónov eur. Zostáva tak ešte nájsť 1,3 miliardy.

Možné šetrenie na platoch štátnych úradníkov, ktoré v priebehu minulého roka rekordne rástli, predstavuje oveľa významnejšiu položku. „Výdavky kapitol štátneho rozpočtu na mzdy a odvody odhadujeme pre rok 2024 na 4,2 miliardy eur,“ priblížil pre Pravdu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák. Priamo do kompetencií jednotlivých ministerstiev a ich úradov, aktuálne celkovo pracuje vyše 131-tisíc ľudí. Do tejto skupiny zamestnancov štátu okrem iného patria zamestnanci okresných úradov, policajti alebo vojaci.

Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak by vláda škrtla 30 percent všetkých týchto zamestnancov, štát by mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur. Pripomína, že v tomto výpočte nie sú zahrnuté jednorazové náklady (napríklad odstupné) a efekt opatrenia by nabehol postupne.

Koľko môže štát ušetriť?

Premiér Fico možné prepúšťanie zdôvodňuje veľkou mierou prezamestnanosti na ústredných orgánoch štátnej správy. Do tejto skupiny úradov patrí všetkých 15 ministerstiev vrátane novovzniknutého Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a ďalších desať úradov. Okrem iného sa medzi týmito úradmi nachádza napríklad Úrad vlády, Protimonopolný úrad SR či Štatistický úrad SR.

Predseda vlády zatiaľ hovorí, že ide o jeho vlastné politické presvedčenie a dodáva, že v koalícii zatiaľ finálne rozhodnutie nepadlo. „Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy by mali rovnaký alebo možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz,“ povedal v tejto súvislosti Fico.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu je však nepravdepodobné, že by štát robil škrty z celkového počtu zamestnancov. To by totiž znamenalo, že by musela byť prepustená aj veľká časť policajtov, hasičov, vojakov či colníkov, ktorých je dlhodobo nedostatok.

Ďurana približuje, že v bezpečnostných zložkách aktuálne pracuje približne 60-tisíc ľudí. Ak by sme s prepúšťaním tejto časti zamestnancov štátu nepočítali, stále zostane približne 65– až 70-tisíc, ktorých by sa mohli výpovede týkať. „Z nich tretina predstavuje 20– až 22-tisíc. Pri mesačných mzdových nákladoch 2 300 eur to predstavuje 0,5 miliardy eur,“ sumarizuje analytik.

Prepúšťanie medzi štátnymi úradníkmi by tak vláde mohlo pri šetrení na budúci rok výrazne pomôcť. To, že by skutočne išlo o zásadné konsolidačné riešenie, potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Treba však podotknúť, že návrhy na konsolidáciu cez výraznú redukciu výdavkov na zamestnancov by boli výrazným zásahom do existujúcej organizácie ministerstiev, a preto ho bude možné považovať za realistické až v čase, keď bude zrejmé, akým spôsobom má byť realizované,“ dodáva Novysedlák.

Efektívny štát

Aktuálne ale nie je jasné ani to, či s takýmto konsolidačným opatrením súhlasia všetci koaliční partneri. Pravda sa s otázkou, ako na tento návrh reagujú, obrátila aj na zvyšné dve koaličné strany Hlas a SNS. Strana Hlas odkázala, že chce o tejto veci najskôr hovoriť s koaličnými partnermi, a národniari sa do uzávierky nevyjadrili.

Náznak toho, ako sa k prepúšťaniu štátnych úradníkov môže postaviť druhá najväčšia koaličná strana Hlas, však načrtol generálny manažér strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Dnes dokáže množstvo agendy uľahčiť digitalizácia a umelá inteligencia. Vidím naozaj veľký priestor na to, aby bol štát silný a zároveň efektívny. Myslím si, že ambícia znižovať byrokraciu a počty úradníkov je namieste,“ povedal minister vo vysielaní relácie Rádia Expres Braňo Závodský Naživo.

 Minister túto možnosť zdôvodnil okrem iného aj tým, že štátna správa je prebyrokratizovaná, prebujnená a podľa neho je „nevyhnutné, aby sa s tým niečo urobilo“. „Drvivá väčšina úradníkov je v Bratislave a ak ich prepustíme, prácu si veľmi rýchlo nájdu. Je konečne čas na to, aby sa urobili aj nepopulárne kroky,“ zdôraznil v relácii šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok.

A ako reagujú šéfovia konkrétnych ministerstiev? Medzi prvými sa k tejto problematike vyjadril minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). „Myslím si, že vždy sú nejaké rezervy na to, akým spôsobom riešiť tieto veci. Ak bude taká potreba a taká dohoda, tak každé ministerstvo k tomu aj pristúpi,“ priblížil šéf agrorezortu.

Minister financií Kamenický okrem toho v priebehu predstavovania šetriacich opatrení upozornil na príklad rezortu životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom (nominant SNS). Ministerstvo už podľa ministra stihlo prepustiť 400 dohodárov, „ktorí sa priživovali na štátnom rozpočte“.

Rezort životného prostredia pre Pravdu potvrdil, že chce v znižovaní stavov pokračovať. „Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia s cieľom zvýšenia efektívnosti verejných zdrojov, dosahovania lepších výsledkov a ako príspevok ku konsolidácii verejných financií chce pokračovať v revízii verejných výdavkov,“ informoval odbor komunikácie ministerstva s tým, že hovoriť o konkrétnych číslach je nateraz predčasné.

Pravda sa s otázkou na to, ako sa k možnému prepúšťaniu postavia, obrátila na všetky ministerstvá s výnimkou najmladšieho rezortu cestovného ruchu a športu na čele s Dušanom Keketim (nominant SNS), ktoré zatiaľ nových ľudí ešte stále naberá. Väčšina rezortov reagovala s tým, že ak bude požiadavka „zoštíhľovania“ orgánov verejnej moci na stole, budú hľadať adekvátne riešenia.

Podrobnejšie sa k veci vyjadrilo napríklad ministerstvo vnútra. To tvrdí, že do značnej miery pôjde o politické rozhodnutie, ku ktorého uskutočneniu „príde až po hĺbkovej analýze, v rámci ktorej sa identifikujú duplicitné a neefektívne vykonávané činnosti naprieč ústrednou štátnou správou. Postup teda smeruje k tomu, aby činnosť ústredných orgánov štátnej správy nebola ochromená, ale zefektívnená“.

Po audite neefektívnych činností, v rovnakom duchu, ako to načrtol rezort vnútra, volá aj analytik INESS Ďurana. „Aby to bolo udržateľné, musel by prebehnúť audit a museli by sa identifikovať zbytočné, nepotrebné činnosti, ktoré dnes štátna správa vykonáva,“ hovorí odborník. Dodáva, že by sa však v tejto oblasti muselo zmeniť veľa zákonov a bez auditu zatiaľ nie je možné povedať, koľko peňazí by bolo možné ušetriť.

Ako sa prepúšťalo v minulosti

Vláda Roberta Fica nie je prvá, ktorá hovorí o prepúšťaní úradníkov ako o opatrení, ktoré pomôže štátnemu rozpočtu ušetriť nemalé peniaze. „Úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom zanechala vláde v novom zložení „konsolidačné menu, v ktorom bola okrem iného zahrnutá aj možnosť zníženia počtu zamestnancov na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch o 10 percent. Podľa prepočtov vtedajšieho ministerstva financií na čele s nestraníkom Michalom Horváthom by takýto krok v roku 2025 ušetril štátnemu rozpočtu 25 miliónov eur a v roku 2026 50 miliónov eur.

V minulosti však prepúšťanie nebolo iba v rovine návrhov. V roku 2013, počas druhej vlády Roberta Fica, prišlo vtedajšie vedenie ministerstva vnútra na čele s Robertom Kaliňákom (Smer) s programom ESO – Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa. „V tej dobe malo ísť podľa vyjadrení ministerstva o „najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989. Podľa analýzy rezortu vnútra mali zo 470 štátnych subjektov nastať zmeny až v 254. Súčasťou programu malo byť aj znižovanie stavu vládnych úradníkov a cieľom reformy bolo štátu ušetriť 700 miliónov eur.

 Niekoľko rokov po spustení reformy, po nástupe tretej vlády Roberta Fica v roku 2016, analytici inštitútu INESS zhodnotili, že vláda so znižovaním počtov úradníkov štátnej a verejnej správy príliš nepohla. „Čo sa týka Slovenska môžeme len povedať, že prebehlo len minimum zlučovaní organizácií. Pekným príkladom je neochota štátu spustiť centrálnu evidenciu voľných nehnuteľností – ktorá by umožnila prepustiť ľudí, ktorí dnes pre desiatky inštitúcií riešia prenájmy administratívnych priestorov,“ napísal v tom čase Ďurana.

Okrem Ficovej vlády sa do veľkého prepúšťania v rokoch 2010 a 2011 v snahe o ozdravenie ekonomiky pustila aj vtedajšia vláda Ivety Radičovej. Ešte v roku 2010 prišlo o prácu celkovo tritisíc štátnych úradníkov a prepúšťanie pokračovalo aj v ďalšom roku.

Počty zamestnancov štátu v priebehu posledných rokov výrazne rastú. Len medzi rokmi 2015 až 2023 vzrástol ich počet z asi 404-tisíc približne na 440-tisíc. Spolu s nárastom počtu štátnych úradníkov rekordne rástli aj ich platy a dnes platí, že priemerný zamestnanec štátu zarába vďaka minuloročnému plošnému zvyšovaniu miezd viac ako človek pracujúci v súkromnej firme.

Na porovnanie, v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov ako Slovensko, pracovalo v roku 2020 asi 460-tisíc ľudí, ktorí boli platení zo štátneho rozpočtu. To je približne iba o 20-tisíc zamestnancov viac ako pre štát pracuje u nás./agentury/

X X X

Remišovej štátny IT projekt končí. Programátori sedeli bez práce a dostávali plný plat, strihať ich do práce chodil holič, tvrdí Raši

Štátna akciovka Slovensko IT definitívne končí. Desiatkam špecialistov v informačných technológiách oznámili, že sa s nimi už v tomto projekte nepočíta. Koniec spoločnosti oznámil súčasný minister pre informatizáciu Richard Raši (Hlas).

Pozrite si diel relácie Ide o peniaze: 10 rád ako sa starať o peniaze zodpovednejšie

Šéf rezortu pre informatizáciu tvrdí, že spoločnosť mala byť výkladná skriňa, ale namiesto toho je z nej potápajúci sa Titanic, ktorý kopí miliónové dlhy a vyplácali si tam státisícové odmeny.

„Firma dokázala platiť barbera v objeme tisíc eur za to, aby chodil zamestnancov do spoločnosti strihať,“ vyhlásil Raši na tlačovej konferencii. Upozornil tiež na to, že programátori mesiace sedeli bez práce a dostávali plat. Podľa neho, keď dostali zákazku na výrobu stránky, dali si ju vyrobiť v inej firme.

Výsledky štátnej firmy Slovensko IT (od roku 2020 až po 1. polrok 2023)

7 miliónov eur – náklady štátu na založenie a fungovanie Slovensko IT. V prvých dvoch rokoch podnik zaknihoval stratu 3,89 milióna eur, firma nemala zabezpečené zákazky a neboli prijímané žiadne kroky na zníženie nákladov. 19,5 milióna eur zarobil podnik za 18 zmlúv a 9 objednávok na výkon IT činností. Odberateľmi služieb boli MIRRI, NASES a ÚVO – prevažne financované zo štrukturálnych fondov.

45-percentná vyťaženosť zamestnancov počas prvých 16 mesiacov, Firma mala 120 interných zamestnancov., Firma mala 56 dohodárov, Za tri roky nebol schválený podnikateľský plán. Bolo vykonaných 0 kontrol zo strany dozornej rady.

 Štátna spoločnosť Slovensko IT vznikla v roku 2020 za vtedajšej ministerky Veroniky Remišovej. Vznikla ako opatrenie proti tomu, aby sa štátne IT zákazky dohadzovali spriazneným firmám. Exministerka hovorí, že Raši mohol Slovensko IT za pol roka schválne zadlžiť. „Skutočným dôvodom zrušenia spoločnosti Slovensko IT je nasmerovať peniaze občanov do vreciek spriaznených podnikateľov,“ vyhlásila v reakcii na zrušenie spoločnosti.

Akciovka kopila straty

Minister Raši hovorí o viacerých dôvodoch, prečo sa rozhodol štátnu akciovku zrušiť. Jedným z nich je to, že jej kumulatívne straty dosiahli sedem miliónov eur. Podľa neho si nedokázala vybudovať organizačnú štruktúru, know-how či stratégiu rozvoja. Jej úlohou bolo, že svojimi kapacitami mala robiť štátne IT zákazky.

„Namiesto toho, aby robila spoločnosť veci sama pre štát, tak väčšinu musela robiť pomocou subdodávateľov,“ vysvetľuje Raši s tým, že jediným scenárom je tak riadené ukončenie jej činnosti. Ako ďalej upozorňuje, spoločnosť nemala cash-flow, teda peniaze na činnosť a na výplaty, pričom všetky projekty, ktoré robila, mala zaplatené.

 Raši tiež hovorí, že v roku, keď mala spoločnosť rekordnú stratu, vyplatila si na odmenách pre seba a zamestnancov viac ako 400-tisíc eur. Odvoláva sa tiež na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý zistil, že osem mesiacov po vzniku spoločnosti chodili zamestnanci do práce s plnými mzdami, ale žiadnu prácu nerobili. „Našla sa aj faktúra za 1 000 eur za barbera, ktorý prišiel zamestnancov, ktorí nemali čo robiť, strihať priamo na pracovisko, a toto všetko sa platilo z peňazí nás všetkých,“ doplnil minister investícií Raši.

IT špecialisti z Košíc

Spoločnosť Slovensko IT vznikla preto, aby štátne IT projekty boli vypracované a realizované štátom a nemuseli ich robiť súkromné spoločnosti. Za jej vznikom je bývalá ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová. Ako hlavné dôvody pre jej vznik v roku 2020 uviedla, že štátne IT musí byť efektívne, flexibilné a za férovú cenu. Podľa nej štátna informatizácia a digitalizácia už nemôžu byť plne závislé od externých dodávateľov, tak ako to bolo do vzniku Slovensko IT. Do štátneho IT sa podľa nej investovala od roku 2014 do roku 2020 jedna miliarda eur.

„Časy vykrádania našich spoločných peňazí sa, dúfam, už čoskoro skončia. Zároveň chceme ponúknuť šikovným ľuďom v Košiciach atraktívnu prácu pre štát,“ hovorila o dôvodoch vzniku spoločnosti Slovensko IT exministerka Remišová v Košiciach v lete 2020. Projektu v jeho zárodkoch vtedy veril aj premiér Igor Matovič, podľa ktorého bolo nutné štát naprogramovať odznova. Absolútna méta v tomto smere podľa jeho slov bola, aby občania vybavili celú komunikáciu so štátom cez mobil. O pár týždňov na to, teda 1. septembra 2020, vznikla štátna akciovka s názvom Slovensko IT.

Jej základom boli bývali zamestnanci košickej pobočky skrachovanej spoločnosti Wirecard. Mnoho odborníkov zo sveta IT sa k vzniku štátnej IT firmy stavalo skepticky. Upozorňovali napríklad na to, že nejde o premyslený krok, ale o reakciu na dostupnosť IT špecialistov po krachu veľkej IT firmy.

Na začiatku fungovania v roku 2020 pre štátnu IT firmu pracovalo 90 interných zamestnancov, postupne sa počet zvýšil až na 120. Počet pôvodných dohodárov bol deväť, neskôr sa zvýšil na 56, ukazujú dáta Najvyššieho kontrolného úradu za obdobie od roku 2020 do prvého polroka 2023. Podľa štátneho tajomníka rezortu informatizácie Ivana Ivančina je aktuálne v IT spoločnosti 80 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a 30 dohodárov. Tí by mali podľa neho počas troch mesiacov skončiť.

Štátna akciovka počas prvých dvoch rokov fungovania nakopila stratu kumulatívne takmer štyri milióny eur. Predvlani jej narástli tržby a dostala sa do mierneho zisku 365-tisíc eur, ukazujú dáta Finstatu. Podľa Rašiho dosiahne strata spoločnosti Slovensko IT za celý rok 2023 viac ako 2,8 milióna eur a kumulovaná strata od jej vzniku je sedem miliónov eur. Hospodárske výsledky za rok 2023 ešte neboli zverejnené.

Exministerka Remišová upozorňuje, že v prvom polroku 2023, keď bola za ňu ešte zodpovedná, bola spoločnosť opäť v zisku 210-tisíc eur. Upozorňuje na to, že štátne spoločnosti nemusia dosiahnuť zisk ani po dlhých rokoch fungovania. „Ak sa dostala v roku 2023 spoločnosť opäť do straty, tak už je Rašiho vizitka,“ povedala.

Štátna akciovka vznikla podľa Veroniky Remišovej s jasným zámerom skončiť éru predražených IT projektov a pre štát nevýhodných zmlúv, z ktorých kráľovsky profitovali podnikatelia prepojení na strany Smer a Hlas. Upozorňuje tiež na skutočnosť, že o viacerých kauzách z IT prostredia už rozhodujú súdy. Exministerka hovorí, že vďaka štátnej IT firme im prestali tiecť peniaze a teraz sú nervózni.

„Podarilo sa nám vďaka firme Slovensko IT ušetriť desiatky miliónov eur, pretože projekty sme robili lacnejšie, efektívnejšie, a hlavne peniaze netiekli do vrecka spriazneným podnikateľom Smeru alebo Hlasu, ako to bolo za Rašiho a Pellegriniho,“ povedala na margo konca štátnej firmy Veronika Remišová. Dodáva, že chybu v korupčnom systéme bolo treba napraviť a celý podľa nej cirkus sa deje len preto, aby sa vrátili staré praktiky šafárenia v informatizácii, kde sa vyhadzovali desiatky miliónov eur na predražené projekty.

Nedostatky vidia aj odborníci

Viacerí odborníci boli už na začiatku k štátnej IT spoločnosti skeptickí. Na nedostatky vo fungovaní upozornilo združenie Slovensko.Digital či IT Asociácia Slovenska.

Odborníci na informačné systémy zo združenia Slovensko.Digital založenie tejto spoločnosti považovali za rizikové už na začiatku. Podľa nich bol tento pokus o zlepšenie situácie v štátnom IT skôr neúspechom a projekty realizované spoločnosťou Slovensko IT bojujú s dlhotrvajúcimi komplikáciami a nedostatočnými odbornými kapacitami na strane dodávateľa a so slabým riadením zo strany ministerstva informatizácie. „Hlavným cieľom vzniku spoločnosti Slovensko IT bolo dosiahnuť vyššiu transparentnosť, flexibilitu a efektivitu dodávok v štátnom IT. Tieto očakávania sa nenaplnili,“ tvrdí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Prezident IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš považoval vznik štátnej firmy od začiatku za nevhodné riešenie. Podľa neho efektivita, úspory a odstrihnutie sa od súkromných IT dodávateľov boli len ilúziou a nikdy nenaplnenou ambíciou. „Jedným z posledných dôkazov tejto neefektivity boli súťaže na personálne kapacity za riadne trhové ceny, ktoré si štátna firma musela nakupovať od komerčných IT firiem, aby vôbec stihla dodávať zazmluvnené projekty,“ povedal Fitoš./agentury/

X X X

Zmena mena alebo rodovej identity bude v Nemecku jednoduchšia, vláda schválila nový zákon

 Zmeny sa týkajú predovšetkým transrodových, intersexuálnych a nebinárnych osôb, z ktorých mnohé sa zasadzovali za tieto reformy.

Nemecký parlament schválil v piatok nové právne predpisy, ktoré ľuďom v úradných záznamoch uľahčujú zmenu krstného mena a rodovej identity. Reformy nadobudnú účinnosť 1. novembra a ľuďom umožnia vykonať tieto zmeny jednoduchým postupom na štátnych matričných úradoch, informuje TASR podľa tlačovej agentúry DPA.

Zmeny sa týkajú predovšetkým transrodových, intersexuálnych a nebinárnych osôb, z ktorých mnohé sa zasadzovali za tieto reformy.

Obhajcovia transsexuálov sa sťažovali, že doterajšie požiadavky boli podľa príslušného zákona ponižujúce, keďže osoby, ktoré si chceli zmeniť svoje meno a pohlavie, sa museli podrobiť psychologickému vyšetreniu a intímnym výsluchom.

„Ako transrodoví ľudia opakovane zažívame, že naša dôstojnosť je predmetom vyjednávania,“ povedala v piatok poslankyňa za stranu Zväz 90/Zelení Nyke Slawiková, ktorá je sama transrodovou ženou a svoje pohlavie si zmenila podľa súčasného zákona.

„Je ťažké vyjadriť slovami, čo tento zákon znamená pre ľudí, ktorí roky čakali na jeho prijatie,“ povedal Kalle Hümpfner zo záujmovej skupiny Bundesverband Trans.

Hlasovanie v Spolkovom sneme (Bundestag) však bolo sporné a miestami aj veľmi emotívne. Návrh prešiel pomerom hlasov 374 k 251, pričom ho podporila vládna koalícia troch strán kancelára Olafa Scholza, ako aj krajne ľavicová strana Ľavica (Die Linke).

Konzervatívci zo stredopravicového opozičného bloku CDU/CSU a krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ako aj populistická Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) sa proti navrhovanej zmene ostro postavili, ale boli prehlasovaní.

Konzervatívni zákonodarcovia vyjadrili obavy, že reforma by v budúcnosti umožnila ľuďom svojvoľne si meniť svoje oficiálne registrované pohlavie. Krajne pravicový zákonodarca Martin Reichardt z AfD označil predmetný zákon za „ideologický nezmysel“, ktorý presadzujú „transextrémisti“.

Sven Lehmann, ktorý pôsobí ako komisár nemeckej vlády pre otázky komunity LGBTQ, pred hlasovaním vyzval na širokú podporu zmien a povedal, že súčasný zákon „porušuje ľudskú dôstojnosť“.

Lehmann pre DPA tiež povedal, že prijatie zákona prichádza už „neskoro“ a návrhy sú pomerne jednoduché a všeobecne populárne, a to „napriek veľmi vášnivej diskusii a cieleným dezinformačným kampaniam“.

Súhlas hornej komory parlamentu, Spolkovej rady (Bundesrat), sa na prijatie zákona nevyžaduje, aktuality.sk

X X X

Holandsko prisľúbilo Ukrajine finančnú podporu vo výške jednej miliardy eur

Holandský premiér Mark Rutte prisľúbil tiež pomoc pri obnove Ukrajiny.

Holandský premiér Mark Rutte v piatok prisľúbil ďalšiu vojenskú podporu vo výške jednej miliardy eur pre Ukrajinu, ktorá je podľa neho „denne ničená ruskou agresiou“. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Rutte oznámil tiež 400 miliónov eur na hospodársku podporu a na opravu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, ktorá sa v uplynulých dňoch a týždňoch opäť stala terčom útokov zo strany Ruska.

„Holandsko tento rok uvoľní dodatočnú miliardu eur na vojenskú podporu. Je to nad rámec dvoch miliárd eur, ktoré už boli dohodnuté,“ oznámil Rutte na sociálnej sieti X.

„Bolo tiež rozhodnuté, že na budúci rok poskytneme tri miliardy eur na vojenskú podporu,“ dodal odchádzajúci premiér po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rutte, ktorý má šancu stať sa budúcim generálnym tajomníkom NATO, na záver svojho tvítu uviedol: „Ukrajina musí túto bitku vyhrať. Pre svoju i našu bezpečnosť.“

Nedávne letecké útoky na ukrajinskú energetickú sieť spôsobili obrovské výpadky elektriny. Rusko vo štvrtok zaútočilo približne 40 dronmi na ukrajinské energetické zariadenia a zničilo elektráreň v Kyjevskej oblasti.

„Ukrajina sa musí viac chrániť,“ zdôrazniť Rutte. „Naďalej robíme všetko pre to, aby sme spolu s medzinárodnými partnermi rýchlejšie dodali (Ukrajine) viac munície a protilietadlovej obrany,“ uviedol holandský premiér, aktuality.sk

X X X

USA očakávajú odvetný úder Iránu proti Izraelu, do krajiny pricestoval generál amerického velenia

 Spojené štáty predpokladajú, že Irán uskutoční útok proti Izraelu v odvete za bombardovanie iránskeho konzulátu v Damasku, ale nie v takom rozsahu, aby zavliekol Washington do vojny na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie nemenovaného amerického predstaviteľa. Podľa zdroja denníka The Wall Street Journal (WSJ) očakáva Izrael útok v priebehu dvoch dní.

 Príslušníci záchranných zložiek zasahujú po leteckom útoku v Damasku 1. apríla 2024. Osem ľudí zahynulo pri výbuchu, ktorý zasiahol budovu susediacu s iránskym veľvyslanectvom.

WSJ s odvolaním sa na zdroj oboznámený s touto záležitosťou napísal, že Izrael sa pripravuje na priamy úder zo strany Iránu zameraný na sever alebo juh izraelského územia, ktorý by mal prísť už počas najbližších 24 až 48 hodín. Iný zdroj listu, informovaný priamo iránskym vedením, však povedal, že hoci sa o plánoch útoku rokuje, žiadne konečné rozhodnutie ešte nepadlo.

Do Izraela vo štvrtok pricestoval generál Michael Erik Kurilla, šéf regionálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl CENTCOM, ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe. Uviedol to WSJ s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov Pentagonu.

Biely dom vo štvrtok uviedol, že si neželá ďalšie rozšírenie konfliktu na Blízkom východe, a Teheránu zopakoval, že Spojené štáty sa na údere na jeho konzulát v sýrskom hlavnom meste nepodieľali. Pri zrejme izraelskom údere 1. apríla zahynulo sedem dôstojníkov iránskych revolučných gárd vrátane dvoch generálov a Irán zaň opakovane prisľúbil Izraelu odplatu.

 Biely dom dodal, že Irán jasne varoval, aby chystaný útok nezneužil ako zámienku na ďalšiu eskaláciu v regióne, ktorým otriasa najmä vojna, ktorú v Pásme Gazy vedie Izrael proti palestínskemu hnutiu Hamas v odvete za jeho teroristický útok zo 7. októbra.

Samotný Irán dal vo štvrtok cez diplomatické zdroje Spojeným štátom najavo, že svoju avizovanú odvetu voči Izraelu povedie tak, aby sa vyhol rozsiahlej eskalácii, a nebude konať unáhlene. Agentúre Reuters to oznámili nemenované iránske zdroje. Zdroj Reuters blízky americkej spravodajskej komunite potom povedal, že Irán dal „veľmi jasne“ najavo, že jeho reakcia bude „kontrolovaná“. Irán podľa neho využije „na viaceré útoky na Izrael“ svojich spojencov v regióne.

Izraelský minister obrany Joav Galant vo štvrtok svojmu americkému náprotivku Lloydovi Austinovi povedal, že na akýkoľvek útok vedený priamo z územia Iránu by Izrael odpovedal rovnakou mincou. „Priamy iránsky útok bude vyžadovať zodpovedajúcu izraelskú odpoveď proti Iránu,“ povedal Galant podľa správy, ktorú vydal jeho úrad. Austin naopak podľa The Washington Post (WP) Galantovi vytkol, že Spojené štáty neboli o útoku na iránsky konzulát v Sýrii vopred informované. Podľa nemenovaných amerických zdrojov sa Austin sťažoval preto, že úder na konzulát a jeho dôsledky ohrozia amerických vojakov v regióne. Izraelské sily už boli po údere uvedené do zvýšenej pohotovosti.

Tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok uviedol, že zatiaľ čo vojna v Gaze pokračuje rovnakou silou, Izrael je pripravený čeliť výzvam aj na iných frontoch. „Máme jednoduchý princíp. Kohokoľvek, kto nás zasiahne, zasiahneme aj my,“ vyhlásil premiér.

Americká administratíva medzitým vo štvrtok večer oznámila, že v súvislosti s hrozbami Iránu zakázala svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zdržiavajúcim sa v Izraeli súkromné cesty mimo metropolitnej oblasti Tel Avivu, Jeruzalema a Beeršeby. Na svojich webových stránkach to oznámilo veľvyslanectvo USA v Jeruzaleme./agentury/

X X X

PS, SaS, Demokrati či červená pre politiku? Korčok má možnosti, ktoré mnohí nemali. Heger aj Kiska sú varovaním

 Napriek tomu, že Ivan Korčok v prezidentských voľbách prehral, od ľudí dostal viac ako 1,2 milióna hlasov, čo je viac ako získala napríklad súčasná prezidentka Zuzana Čaputová či v prvej voľbe exprezident Ivan Gašparovič. Aj rozdiel medzi ním a Petrom Pellegrinim bol historicky najnižší a aj keď to v percentách kvôli vysokej účasti tak nevyzerá, z dát je jasné, že aj najtesnejší. Korčok teraz stojí pred výzvou, ako naložiť so získanými hlasmi. Vstúpi do straníckej politiky alebo sa stane tým, čím chcel byť bývalý premiér Eduard Heger – zjednotiteľom opozície? Alebo sa stiahne z verejného života úplne? Bývalý diplomat však má pred sebou možnosti, ktoré väčšina neúspešných kandidátov nemáva.

Podľa odborníkov by bolo založenie novej strany veľký risk. Všetci si totiž dobre pamätajú osud „prezidentskej“ strany Andreja Kisku. Strana Za ľudí sa do parlamentu dostala s odretými ušami napriek tomu, že bol Kiska päť rokov v kresle prezidenta.

Korčok: Vládna moc získala všetko. Už teraz je pod tlakom očakávaní, čo vlastne dokáže spraviť

Korčok si po zisku takmer 1,25 milióna hlasov uvedomuje, že dostal od ľudí mandát, s ktorým musí naložiť zodpovedne. „S toľkými hlasmi sa na Slovensku prezidentské voľby vyhrávali. Rozumiem odkazu, ktorí títo voliči dali,“ hovoril ešte počas volebnej noci. Tieto hlasy sú pre neho zaväzujúce a čoskoro oznámi aj svoje rozhodnutie.

Výsledok sa dozvieme vtedy, keď exminister zahraničných vecí zavŕši svoje uvažovanie o tom, čo bude ďalej v živote robiť. Podľa jeho slov pôjde o niekoľko týždňov a nie mesiacov. „Neviem povedať k mojej politickej budúcnosti nič, okrem obrovského rešpektu a vďaky občanom, ktorí mi svoju podporu dali,“ hovoril v utorok po relácii Na telo. „Zvážim to a vedia to aj lídri politických strán, ktoré prejavili záujem o stretnutie so mnou,“ uviedol.

 Aj prijatie rozhodnutia o vstupe do prezidentského boja vznikalo dlhšie. „Vidíte, že má zmysel vziať si čas a uvažovať nad vecami,“ uviedol. Korčok priznal, že žiadny plán B nemal. „Neviem odpovedať na tej škále, či vleziem do politiky, alebo sa budem venovať tomu, čo doteraz. Urobím to čestne tak, ako s prezidentskou kandidatúrou. Keď ten čas dozrel, skončilo to tak, že som dostal 1,2 milióna hlasov,“ povedal v diskusnej relácii Na telo.

PS, SaS či Demokrati?

Z opozičných strán ho kontaktovali Demokrati, Progresívne Slovensko (PS) aj Sloboda a Solidarita (SaS). „Ja sa rád stretnem s lídrami strán, ktoré ma podporili a som pripravený si ich vypočuť,“ povedal Korčok. Líder PS Michal Šimečka sa vyjadril, že má predstavu o spolupráci s Korčokom, no najprv sa o tom bude rozprávať s ním. „Sú rôzne scenáre, aj ja nad rôznymi premýšľam, ale budem sa o nich rozprávať najprv s ním,“ povedal.

Gröhling o Korčokovi: Rozprávame sa a vyhodnocujeme aj kampaň. Lídrom SaS chcem ostať

V PS stále čakajú na to, ako sa Korčok rozhodne, o ďalšom postupe má následne rozhodnúť predsedníctvo, pokiaľ by došlo k akejkoľvek ponuke. Aj predseda SaS Branislav Gröhling pre Pravdu potvrdil, že sú s Korčokom v kontakte nielen kvôli budúcnosti, ale aj preto, že ich spája spoločná „vládna“ história aj výrazná podpora, ktorú mu vyjadrili vo voľbách. „Sme v kontakte a diskutujeme o našich nejakých pocitoch, ale aj o vyhodnocovaní tejto kampane,“ povedal. Dvere v SaS má však vždy otvorené. „Ivan Korčok je človek, ktorého sme my ako strana SaS priviedli do slovenskej politiky. Je logické, že spolu komunikujeme, no hlavne pán Korčok sa musí sám rozhodnúť, ako bude narábať s tým mandátom, ktorý dostal od voličov,“ uviedol Gröhling s tým, že by bol rád, ak by Korčok svoj mandát využil pre to, aby bolo Slovensko dobre spravovanou a demokratickou krajinou.

S Korčokom je v pravidelnom kontakte aj predseda strany Demokrati Jaroslav Naď a ďalší členovia predsedníctva. „Dlhodobo riešia rôzne pracovné záležitosti. Ak bude vo veci konkrétnej spolupráce aktualizačný moment, budeme o ňom informovať,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Martina Kakaščíková.

Aké možnosti stoja pred Korčokom?

1. Vstup do už existujúcej strany

Keďže je v kontakte s opozičnými PS a SaS, ale aj s mimoparlamentnými Demokratmi, určite je jednou z možností vstup do už existujúcej strany. Bývalý šéf liberálov Richard Sulík ešte pred predčasnými voľbami ponúkol Korčokovi líderskú stoličku, no v tom čase ju odmietol. Gröhling ako čerstvo zvolený predseda SaS, ktorý Sulíka vystriedal po 15 rokoch, sa nechystá funkciu lídra opustiť. „Získal som naozaj veľmi silný mandát od členov našej strany a tento mandát chcem vykonávať aj do budúcna,“ uviedol.

 Vstup do KDH je nepravdepodobný podobne, ako vstup do hnutia Slovensko. Už dohadovanie sa na predvolebnej podpore bolo s Igorom Matovičom na tenkom ľade. Ak podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka Korčok vstúpi do jednej z existujúcich strán, tú môže posilniť na úkor tých zvyšných. „Ale tento volebný výsledok zatiaľ nehovorí nič o dramatickejšom prekresľovaní straníckej mapy Slovenska,“ uviedol.

Programovo sa najviac ako umiernený konzervatívec zrejme Korčok hodí k Demokratom. Problém je však v tom, že Demokrati nie sú parlamentnou stranou a nemajú dostatočný priestor na prezentáciu. „Ešte by to mohlo fungovať tak, že by Ivan Korčok založil politickú stranu na zelenej lúke a Demokrati by prestúpili k nemu,“ myslí si Štefančík. Logickou by sa tak zdala byť možnosť, že Korčok by sa spojil s PS, ktoré je aktuálne preferenčne druhou najsilnejšou stranou a od volieb stúpa.

Práve druhý tábor pred druhým kolom vytiahol tézu, že Korčok nemohol uspieť aj preto, lebo sa dal dokopy so „skrachovancami, ktorí v minulom volebnom období zničili krajinu“, čím mali na mysli nielen Eduarda Hegera či Jaroslava Naďa, ale aj Igora Matoviča či Mikuláša Dzurindu. „Určite by s touto tézou niekto prišiel. Ak by sa spojil s Jaroslavom Naďom, možno by neprajníci pokračovali vo svojom naratíve o vojnových štváčoch. Ale v tomto prípade asi netreba brať ohľad na to, čo si myslí protistrana,“ myslí si Štefančík.

2. Založenie novej strany

Jedným z možných scenárov je aj založenie vlastnej politickej strany. Korčok získal niečo vyše 1,2 milióna hlasov, čo je približne toľko hlasov, ako získali dokopy v predčasných voľbách strany PS, KDH, SaS, Demokrati a OĽaNO. „Pokiaľ ide o stranícku príslušnosť voličov Ivana Korčoka, tak zhruba 50 percent boli voliči PS, viac ako desatinu vyčerpávajú voliči SaS, desatinu tvoria voliči KDH, menej ako desatinu voliči hnutia Slovensko a zhruba sedem percent voliči Demokratov. Zastúpenie voličov iných strán je minoritné. Okrem toho je v elektoráte Korčoka cca 20 percent respondentov, ktorí sa v otázke na stranícku preferenciu vyjadrili, že nevedia alebo by dnes v parlamentných voľbách nešli voliť,“ uviedol šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.

 Všetci však máme v relatívne živej pamäti, ako dopadol projekt exprezidenta Kisku. Ten sa ku koncu svojho päťročného mandátu netajil straníckymi ambíciami. Po voľbách v roku 2020 však narazil na tvrdú realitu a do parlamentu sa jeho strana Za ľudí dostala s odretými ušami. Premiérske ambície musel preto odložiť bokom. Predstava, že bývalý prezident zasadne do poslaneckých lavíc, bola nereálna. Kisku preto neskôr nahradila Veronika Remišová a exprezident sa z politického života stiahol. No a jeho projekt Za ľudí pod taktovkou bývalej ministerky prakticky zanikol. Šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský si myslí, že aj v prípade Korčokovej novej strany je veľké riziko podobného scenára.

„Profil voliča, ktorý Korčoka podporil, je dnes v straníckej politike reprezentovaný a dvojciferný odliv voličov k nemu by som skutočne neočakával. Po ostatných rokoch, ktoré definovali turbulentné udalosti ako je pandémia, či vojna na Ukrajine a nestabilná domáca politická scéna, vidíme aj zo strany voličov silný dopyt po „pokoji“, „nehádaní sa“ či „spájaní síl“ a „spolupráci“. Ak chce Ivan Korčok uspieť, mal by to reflektovať,“ hovorí riaditeľ Ipsosu.

 Medzi Korčokovými voličmi sú teda voliči súčasných opozičných strán, nie sú však riadne ukotvení tak, ako voliči koaličných strán. Ak by sa teda Korčok rozhodol pre novú stranu, súčasné opozičné strany by to oslabilo a voliči by sa opäť trieštili, keďže väčšinu hlasov by získal z elektorátu spomínaných strán. „Jednu tortu môžete nakrájať na štyri alebo na šesť kúskov, ale tortu nenatiahnete. Stále to bude tá istá torta. Problém je v tom, že ak sa vám šmykne ruka, jeden kúsok torty bude menší ako tie ostatné a nikto naň nebude mať chuť,“ hovorí Štefančík. S trieštením hlasov súhlasia aj Slosiarik a Hankovský.

Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek súhlasí, že do istej miery by išlo o trieštenie voličských hlasov, no budúcnosť potenciálnej novej strany vidí nádejnejšie. Súčasné opozičné strany však podľa neho nie sú štandardnými masovými stranami a majú veľké deficity najmä čo sa týka členských základní v regiónoch.

„Ak chce byť politická opozícia v tejto krajine niekedy úspešná, naozaj musí veľmi trpezlivo budovať členskú základňu v regiónoch. Pokiaľ by sa touto síce náročnejšou a zdĺhavou cestou predsa len chcel vydať Ivan Korčok s tým, že ide budovať povedzme stredovú stranu medzi konzervatívcami a liberálmi, myslím si, že dopyt aj nejaký pozitívny ohlas by takáto strana mohla mať, a pokojne by to mohlo byť aj dvojciferné číslo, ktoré by teoreticky mohla získať vo voľbách o nejaké tri-štyri roky,“ uviedol.

3. Zjednotiteľ opozície?

Korčok by podľa neho mohol aj s ďalšími umiernenými konzervatívcami a liberálmi prísť s ponukou štandardnej občiansko-demokratickej strany alebo strany umiernených konzervatívcov a liberálov. „Dokázali by výrazne osloviť práve voličov opozičných strán – tak PS, ako aj SaS. Keď si spomenieme na to, kto podporil PS v minulých parlamentných voľbách, tak to boli často voliči, ktorí nepodporili PS kvôli ideológii a riešeniam, ale ako politickú stranu, ktorá sa v podstate profilovala ako hlavný opozičný líder alebo oponent práve tých strán, ktoré skončili po voľbách vo vláde,“ myslí si Řádek.

Kiska reaguje na Korčoka

Do úvahy teda prichádza aj po minulých voľbách mimoriadne neobľúbený variant – byť zjednotiteľom opozície. Myšlienku veľkého spájania propagoval pred predčasnými voľbami bývalý premiér Eduard Heger, ktorý sa pasoval do role zjednotiteľa, prevzal stranu Spolu – bývalého spojenca PS – a chcel uskutočniť veľké spájanie práve na stredopravom spektre. Nakoniec sa nielenže nedostali do parlamentu a nedohodli sa ani s Mikulášom Dzurindom, ktorí zas chcel oživiť úspešného ducha SDKÚ, ale Demokrati skončili aj bez štátneho príspevku.

 Podľa Hankovského by však aktuálne v prípade Korčoka mohla byť pre voliča zaujímavejšou a zrozumiteľnejšou alternatívou okrem jeho angažovania sa v ponuke súčasných opozičných strán aj nadstranícka spolupráca či líderstvo prípadnej spojenej kandidátky. „Prezidentské voľby ukázali, že Ivan Korčok dokázal osloviť vcelku rozmanitý elektorát, čo by mohol pretaviť do role „zjednotiteľa“ bez jasnej profilácie na niektorú z existujúcich politických strán,“ hovorí šéf Ipsosu.

Podľa šéfa Focusu sa nedá očakávať, že by sa automaticky silná podpora Korčoka v prezidentských voľbách preliala aj do nejakého nového straníckeho subjektu. „Skôr očakávam, že bude viesť rozhovory s predstaviteľmi opozičných strán a hľadať možnosti na využitie tohto potenciálu v existujúcom straníckom nastavení,“ myslí si Slosiarik.

Žiadna priama úmera neexistuje…

Netreba však zabúdať na to, že nech už sa rozhodne pre ktorúkoľvek alternatívu, neexistuje priama úmera medzi jeho podporou v prezidentských voľbách a prípadnou podporou v tých parlamentných. Nehovoriac o tom, že ak sa nič nestane, ďalšie voľby do Národnej rady SR budú o zhruba tri a pol roka. „Určite to nie je priama úmera. Títo voliči dnes majú svoje „domovské“ strany a Ivana Korčoka podporili ako „opozičného“ kandidáta proti Petrovi Pellegrinimu a súčasnej vláde,“ hovorí Slosiarik.

 Volič sa totiž v parlamentných voľbách rozhoduje na základe iných kritérií, a najmä vyberá si z inej ponuky. „V politike, ale aj v biznise je dôležitý kontext. Kontext, v ktorom robí volič či spotrebiteľ svoje rozhodnutie. Aj história nám ukázala, že sa podpora prezidentských kandidátov nedá preniesť do straníckej podpory pričom doteraz boli takéto ambície neúspešných, ale aj úspešných kandidátov skôr sklamaním,“ uviedol Hankovský.

Okrem toho je stále v hre aj to, že sa z politiky stiahne. Výsledok volieb ho napriek zisku silného mandátu podľa Štefančíka k ničomu nezaväzuje. „Je predsa ten porazený. Pokojne sa môže stiahnuť z politiky a užívať si predčasný dôchodok. Netreba zabúdať, že išlo o prezidentské voľby, v ktorých sa voliči rôznych strán vyjadrovali k prezidentovi. To ale ešte neznamená, že s voľbou hlavy štátu automaticky zmenia svoje aktuálne stranícke preferencie,“ dodal politológ s tým, že Korčok by bol posilou pre občianske krídlo nášho straníckeho systému./agentury/

X X X

Koalícia sa dohodla, že nebude odpovedať televízii Markíza. Môže za to nedávny konflikt ministra Tarabu s jej redaktorkou

Minister Taraba sa nedávno dostal do konfliktu s moderátorkou televízie Markíza, keď sa ho spýtala, či mal rezort administratívny problém s nedávnym odstrelom problémového medveďa, ktorý behal po Liptovskom Mikuláši.

Vládna koalícia sa dohodla, že nebude odpovedať na otázky televízie Markíza a nebude chodiť do jej diskusných relácií. Uviedol to minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej besede o dekarbonizácií priemyslu po tom, čo sa ho chcel redaktor televízia pýtať otázky týkajúce sa údajného ohrozenia platieb z plánu obnovy.

„Pán moderátor, my akceptujeme, že televízia Markíza na Facebooku napísala, že sa vám nepáči, ak my odpovedáme, ako my chceme ako politici vašej televízii, takže pre nás televízia Markíza neexistuje, nebudeme chodiť do vašich politických debát. Rozhodli sme sa tak na koaličnej rade. Keď zmeníte svoj postoj a názor a dáte nám slobodu a právo sa vyjadrovať ako my chceme, tak potom,“ odpovedal Taraba redaktorovi. Následne však na jeho otázku odpovedal podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas).

Taraba sa nedávno dostal do konfliktu s moderátorkou televízie Markíza, keď sa ho spýtala, či mal rezort administratívny problém s nedávnym odstrelom problémového medveďa, ktorý behal po Liptovskom Mikuláši.

Pán minister, vy ste mali nejakú administratívnu prekážku, keď ste išli dať medveďa pri Mikuláši?“ pýtala viackrát redaktorka Tarabu, ktorý jej odmietol odpovedať. Taraba totiž argumentuje potrebou prijať ústavný zákon, ktorý zjednoduší odstrel medveďov.

„Dámy a páni, teraz vidíte televíziu Markíza, oni žiadajú, aby bol človek najskôr pohryzený. V Liptovskom Mikuláši bol medveď, ktorý vyslovene atakoval piatich ľudí a tuto pani Töröková mi hovorí, veď nie je problém s takým medveďom,“ reagoval zvýšeným hlasom vo foyer Národnej rady Taraba.

K incidentu sa vyjadrila televízia Markíza. „TV Markíza odsudzuje útoky zo strany politikov a verejných predstaviteľov na jej novinárov a novinárky, ktorí následne čelia vyhrážkam v dôsledku výkonu svojej práce. Takýto spôsob komunikácie zbytočne zvyšuje napätie a potenciálne ohrozuje konkrétne osoby na živote a zdraví, pričom je aj v rozpore s legislatívou aktuálne prijímanou na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má viesť k zabezpečeniu slobody médií a ich ochrany,“ uviedla v reakcii na obvinenia ministra životného prostredia, aktuality.sk

X X X

Je čas na nepopulárne kroky, vyhlásil Šutaj Eštok. Vláda chce šetriť, o prácu môžu prísť tisíce ľudí

 O prácu by mohli prísť tisíce ľudí, ktorí pôsobia v službách štátu. Do balíka šetriacich opatrení na budúci rok totiž premiér Robert Fico (Smer) navrhuje pridať aj prepúšťanie zamestnancov ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Štátnemu rozpočtu by „30-percentný rez“, o ktorom hovoril premiér, mohol ušetriť stámilióny eur. Podľa predsedu vlády by toto opatrenie dokonca mohlo zlepšiť aj výkon samotných úradov.

Zatiaľ však stále nepoznáme konkrétne detaily návrhu tohto opatrenia a tak je otázne, koľko by štát mohol skutočne ušetriť. Isté je len to, že Slovensko v roku 2025 čaká konsolidácia na úrovni jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo v prepočte predstavuje zhruba 1,4 miliardy eur.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zatiaľ prerátal, že po zavedení dane zo sladených nápojov by na budúci rok do štátneho rozpočtu mohlo pritiecť 85 miliónov eur a z novej dane z elektronických cigariet ďalších 15 miliónov eur. Zostáva tak ešte nájsť 1,3 miliardy.

Možné šetrenie na platoch štátnych úradníkov, ktoré v priebehu minulého roka rekordne rástli, predstavuje oveľa významnejšiu položku. „Výdavky kapitol štátneho rozpočtu na mzdy a odvody odhadujeme pre rok 2024 na 4,2 miliardy eur,“ priblížil pre Pravdu analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

 V štátnych rozpočtových organizáciách, ktoré patria priamo do kompetencií jednotlivých ministerstiev a ich úradov, aktuálne celkovo pracuje vyše 131-tisíc ľudí. Do tejto skupiny zamestnancov štátu okrem iného patria zamestnanci okresných úradov, policajti alebo vojaci.

Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že ak by vláda škrtla 30 percent všetkých týchto zamestnancov, štát by mohol ušetriť až 1,26 miliardy eur. Pripomína, že v tomto výpočte nie sú zahrnuté jednorazové náklady (napríklad odstupné) a efekt opatrenia by nabehol postupne.

Koľko môže štát ušetriť?

Premiér Fico možné prepúšťanie zdôvodňuje veľkou mierou prezamestnanosti na ústredných orgánoch štátnej správy. Do tejto skupiny úradov patrí všetkých 15 ministerstiev vrátane novovzniknutého Ministerstva cestovného ruchu a športu SR a ďalších desať úradov. Okrem iného sa medzi týmito úradmi nachádza napríklad Úrad vlády, Protimonopolný úrad SR či Štatistický úrad SR.

Predseda vlády zatiaľ hovorí, že ide o jeho vlastné politické presvedčenie a dodáva, že v koalícii zatiaľ finálne rozhodnutie nepadlo. „Možno teraz vyplaším zamestnancov ústrednej štátnej správy, ale myslím si, že 30-percentný rez by absolútne nebol viditeľný. Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy by mali rovnaký alebo možno dokonca lepší výkon, ako majú teraz,“ povedal v tejto súvislosti Fico.

 Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu je však nepravdepodobné, že by štát robil škrty z celkového počtu zamestnancov. To by totiž znamenalo, že by musela byť prepustená aj veľká časť policajtov, hasičov, vojakov či colníkov, ktorých je dlhodobo nedostatok.

Ďurana približuje, že v bezpečnostných zložkách aktuálne pracuje približne 60-tisíc ľudí. Ak by sme s prepúšťaním tejto časti zamestnancov štátu nepočítali, stále zostane približne 65– až 70-tisíc, ktorých by sa mohli výpovede týkať. „Z nich tretina predstavuje 20– až 22-tisíc. Pri mesačných mzdových nákladoch 2 300 eur to predstavuje 0,5 miliardy eur,“ sumarizuje analytik.

Prepúšťanie medzi štátnymi úradníkmi by tak vláde mohlo pri šetrení na budúci rok výrazne pomôcť. To, že by skutočne išlo o zásadné konsolidačné riešenie, potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Treba však podotknúť, že návrhy na konsolidáciu cez výraznú redukciu výdavkov na zamestnancov by boli výrazným zásahom do existujúcej organizácie ministerstiev, a preto ho bude možné považovať za realistické až v čase, keď bude zrejmé, akým spôsobom má byť realizované,“ dodáva Novysedlák.

Efektívny štát

Aktuálne ale nie je jasné ani to, či s takýmto konsolidačným opatrením súhlasia všetci koaliční partneri. Pravda sa s otázkou, ako na tento návrh reagujú, obrátila aj na zvyšné dve koaličné strany Hlas a SNS. Strana Hlas odkázala, že chce o tejto veci najskôr hovoriť s koaličnými partnermi, a národniari sa do uzávierky nevyjadrili.

Náznak toho, ako sa k prepúšťaniu štátnych úradníkov môže postaviť druhá najväčšia koaličná strana Hlas, však načrtol generálny manažér strany a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Dnes dokáže množstvo agendy uľahčiť digitalizácia a umelá inteligencia. Vidím naozaj veľký priestor na to, aby bol štát silný a zároveň efektívny. Myslím si, že ambícia znižovať byrokraciu a počty úradníkov je namieste,“ povedal minister vo vysielaní relácie Rádia Expres Braňo Závodský Naživo.

 Minister túto možnosť zdôvodnil okrem iného aj tým, že štátna správa je prebyrokratizovaná, prebujnená a podľa neho je „nevyhnutné, aby sa s tým niečo urobilo“. „Drvivá väčšina úradníkov je v Bratislave a ak ich prepustíme, prácu si veľmi rýchlo nájdu. Je konečne čas na to, aby sa urobili aj nepopulárne kroky,“ zdôraznil v relácii šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok.

A ako reagujú šéfovia konkrétnych ministerstiev? Medzi prvými sa k tejto problematike vyjadril minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). „Myslím si, že vždy sú nejaké rezervy na to, akým spôsobom riešiť tieto veci. Ak bude taká potreba a taká dohoda, tak každé ministerstvo k tomu aj pristúpi,“ priblížil šéf agrorezortu.

Minister financií Kamenický okrem toho v priebehu predstavovania šetriacich opatrení upozornil na príklad rezortu životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom (nominant SNS). Ministerstvo už podľa ministra stihlo prepustiť 400 dohodárov, „ktorí sa priživovali na štátnom rozpočte“.

Rezort životného prostredia pre Pravdu potvrdil, že chce v znižovaní stavov pokračovať. „Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia s cieľom zvýšenia efektívnosti verejných zdrojov, dosahovania lepších výsledkov a ako príspevok ku konsolidácii verejných financií chce pokračovať v revízii verejných výdavkov,“ informoval odbor komunikácie ministerstva s tým, že hovoriť o konkrétnych číslach je nateraz predčasné.

Pravda sa s otázkou na to, ako sa k možnému prepúšťaniu postavia, obrátila na všetky ministerstvá s výnimkou najmladšieho rezortu cestovného ruchu a športu na čele s Dušanom Keketim (nominant SNS), ktoré zatiaľ nových ľudí ešte stále naberá. Väčšina rezortov reagovala s tým, že ak bude požiadavka „zoštíhľovania“ orgánov verejnej moci na stole, budú hľadať adekvátne riešenia.

Podrobnejšie sa k veci vyjadrilo napríklad ministerstvo vnútra. To tvrdí, že do značnej miery pôjde o politické rozhodnutie, ku ktorého uskutočneniu „príde až po hĺbkovej analýze, v rámci ktorej sa identifikujú duplicitné a neefektívne vykonávané činnosti naprieč ústrednou štátnou správou. Postup teda smeruje k tomu, aby činnosť ústredných orgánov štátnej správy nebola ochromená, ale zefektívnená“.

Po audite neefektívnych činností, v rovnakom duchu, ako to načrtol rezort vnútra, volá aj analytik INESS Ďurana. „Aby to bolo udržateľné, musel by prebehnúť audit a museli by sa identifikovať zbytočné, nepotrebné činnosti, ktoré dnes štátna správa vykonáva,“ hovorí odborník. Dodáva, že by sa však v tejto oblasti muselo zmeniť veľa zákonov a bez auditu zatiaľ nie je možné povedať, koľko peňazí by bolo možné ušetriť.

Ako sa prepúšťalo v minulosti

Vláda Roberta Fica nie je prvá, ktorá hovorí o prepúšťaní úradníkov ako o opatrení, ktoré pomôže štátnemu rozpočtu ušetriť nemalé peniaze. „Úradnícka vláda na čele s Ľudovítom Ódorom zanechala vláde v novom zložení „konsolidačné menu, v ktorom bola okrem iného zahrnutá aj možnosť zníženia počtu zamestnancov na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch o 10 percent. Podľa prepočtov vtedajšieho ministerstva financií na čele s nestraníkom Michalom Horváthom by takýto krok v roku 2025 ušetril štátnemu rozpočtu 25 miliónov eur a v roku 2026 50 miliónov eur.

V minulosti však prepúšťanie nebolo iba v rovine návrhov. V roku 2013, počas druhej vlády Roberta Fica, prišlo vtedajšie vedenie ministerstva vnútra na čele s Robertom Kaliňákom (Smer) s programom ESO – Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa. „V tej dobe malo ísť podľa vyjadrení ministerstva o „najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989. Podľa analýzy rezortu vnútra mali zo 470 štátnych subjektov nastať zmeny až v 254. Súčasťou programu malo byť aj znižovanie stavu vládnych úradníkov a cieľom reformy bolo štátu ušetriť 700 miliónov eur.

 Niekoľko rokov po spustení reformy, po nástupe tretej vlády Roberta Fica v roku 2016, analytici inštitútu INESS zhodnotili, že vláda so znižovaním počtov úradníkov štátnej a verejnej správy príliš nepohla. „Čo sa týka Slovenska môžeme len povedať, že prebehlo len minimum zlučovaní organizácií. Pekným príkladom je neochota štátu spustiť centrálnu evidenciu voľných nehnuteľností – ktorá by umožnila prepustiť ľudí, ktorí dnes pre desiatky inštitúcií riešia prenájmy administratívnych priestorov,“ napísal v tom čase Ďurana.

Okrem Ficovej vlády sa do veľkého prepúšťania v rokoch 2010 a 2011 v snahe o ozdravenie ekonomiky pustila aj vtedajšia vláda Ivety Radičovej. Ešte v roku 2010 prišlo o prácu celkovo tritisíc štátnych úradníkov a prepúšťanie pokračovalo aj v ďalšom roku.

Počty zamestnancov štátu v priebehu posledných rokov výrazne rastú. Len medzi rokmi 2015 až 2023 vzrástol ich počet z asi 404-tisíc približne na 440-tisíc. Spolu s nárastom počtu štátnych úradníkov rekordne rástli aj ich platy a dnes platí, že priemerný zamestnanec štátu zarába vďaka minuloročnému plošnému zvyšovaniu miezd viac ako človek pracujúci v súkromnej firme.

Na porovnanie, v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov ako Slovensko, pracovalo v roku 2020 asi 460-tisíc ľudí, ktorí boli platení zo štátneho rozpočtu. To je približne iba o 20-tisíc zamestnancov viac ako pre štát pracuje u nás./agentury/

X X X

Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne

Poškodené sú aj elektrárne súkromnej spoločnosti.

Vlna ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktorú Moskva spustila minulý mesiac, zapríčinila zničenie väčšiny ukrajinských tepelných elektrární alebo ich obsadenie ruskými jednotkami. V piatok o tom informovali ukrajinské médiá a spoločnosti, ktoré elektrárne prevádzkujú. Napísala o tom agentúra DPA, na ktorú sa odvoláva TASR.

„Po poslednom ostreľovaní a zničení Trypiľskej tepelnej elektrárne stratila ukrajinská energetická spoločnosť Centrenerho 100 percent jej výrobnej kapacity,“ uviedli v piatok internetové noviny Ukrajinska pravda.

Správa sa objavila po zničení Zmijivskej tepelnej elektrárne v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vuhlehirská tepelná elektráreň v Doneckej oblasti je pod ruskou kontrolou od leta 2022.

Súkromná energetická spoločnosť DTEK hlásila, že dokáže dodávať iba približne 20 percent energie, päť zo šiestich jej elektrární totiž utrpelo vážne poškodenie alebo boli zničené. Po najnovších útokov môže byť podľa správy toto číslo ešte nižšie.

Rusi sa snažia destabilizovať elektrické siete

Tepelné elektrárne vyrábajú elektrinu spaľovaním uhlia, vykurovacieho oleja alebo zemného plynu. Väčšina ukrajinských tepelných elektrární spaľuje uhlie, priblížila DPA.

Marcové raketové útoky vyradili z prevádzky aj veľkú vodnú elektráreň v Záporožskej oblasti.

Rusko sa primárne zameralo na tepelné a vodné elektrárne, pretože zohrávajú dôležitú úlohu v stabilizácii elektrickej siete. V rannej a večernej špičke, keď je odber najvyšší, totiž dokážu rýchlo zvýšiť množstvo produkovanej energie, uviedla Ukrajinska pravda.

Tri ukrajinské jadrové elektrárne sa cieľmi útokov nestali. Ukrajinský minister energetiky Herman Halušenko v nedeľu uviedol, že aktuálne vyrábajú viac než 50 percent ukrajinskej energie.

Ukrajina dováža elektrinu zo susedných krajín

Napriek rozsiahlym škodám na ukrajinskej energetickej infraštruktúre sa pravidelné výpadky energie vyskytujú iba na východe Ukrajiny v Charkovskej oblasti, uvádza prevádzkovateľ ukrajinskej prenosovej sústavy Ukrenerho.

Výpadky energie postihujú najmä priemyselnú výrobu v Dnepropetrovskej oblasti. Na pokrytie dopytu v rannej a večernej špičke Ukrajina dováža elektrinu zo susedných krajín – Maďarska, Moldavska, Rumunska a Slovenska.

Rusko naďalej útočí na ukrajinské elektrárne, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto opakovane žiada západných spojencov o dodanie systémov protivzdušnej obrany Patriot. Podľa najnovších informácií je na zabezpečenie vzdušného priestoru nad celým jej územím potrebných ešte 25 takýchto systémov, aktuality.sk

X X X

Taliansko vyzvalo Irán na zdržanlivosť a zodpovednosť

Hrozba iránskeho útoku na Izrael zostáva skutočná.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v piatok telefonicky apeloval na svojho iránskeho náprotivka Hosejna Amíra Abdollahjána, aby Irán zachoval zdržanlivosť a umiernenosť. Objavili sa totiž obavy, že Teherán a ním podporované ozbrojené skupiny môžu čoskoro zaútočiť na Izrael v odvete za nedávny nálet na iránsky konzulát v Sýrii, informuje agentúra AFP.

„Nemôžeme riskovať eskaláciu v takejto mimoriadne nestabilnej fáze. Všetci regionálni aktéri musia preukázať zodpovednosť,“ uviedol Tajani vo vyhlásení. Podobné výzvy smerované na krajiny na Blízkom východe predtým vydali aj Británia, Nemecko či Rusko. USA a ČR tiež vydali výstrahy pred cestovaním do Iránu.

K útok na budovu iránskeho diplomatického zastúpenia v sýrskom meste Damask došlo 1. apríla. O život pri ňom prišlo sedem členov elitných iránskych Revolučných gárd vrátane dvoch generálov. Irán tento útok pripísal Izraelu a prisľúbil mu zaň odvetu. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu varoval, že Izrael musí byť a bude za tento útok potrestaný.

Teherán však predstaviteľom USA jasne povedal, že akákoľvek odveta „nebude eskalovať“ situáciu.

Americkí predstavitelia v piatok upozornili, že hrozba iránskeho útoku na Izrael zostáva skutočná. Denník Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Izrael sa pripravuje na „priamy“ útok z Iránu už v piatok alebo v sobotu.

WSJ sa odvolal na osobu oboznámenú s touto záležitosťou. Táto osoba, ktorej dalo informácie iránske vedenie, však podľa denníka povedala, že Irán o plánoch diskutuje, ale rozhodnutie o útoku ešte nepadlo.

Izraelský minister obrany Joav Galant v piatok vyhlásil, že Izrael je pripravený brániť sa na zemi aj vo vzduchu v úzkej spolupráci so svojimi partnermi, aktuality.sk

X X X

Materstvo znižuje penzie aj o stovky eur. Ženy majú oveľa nižšie dôchodky ako muži. Pozrite si konkrétny príklad

 Ženy majú na Slovensku zhruba o pätinu nižšie dôchodky ako muži. Súvisí to aj s tým, že počas života zarábajú menej ako muži. Ale aj materská dovolenka, ktorá matkám znižuje osobný mzdový bod, ktorý je dôležitou veličinou na výpočet starobného dôchodku.

 Ako slovenský sociálny systém trestá matku troch detí za to, že deti porodila a vychovala na výške dôchodku, uviedol na príklade Jozef Magyar, riaditeľ Rehakliniky Dudince. „Ak sa následne žena rozvedie a otec jej detí je finančne nepomáha je neskutočne trestaná za výchovu generácie, ktorá ich má zabezpečiť svojou prácou. Za každé dieťa má znížený dôchodok minimálne o 6 % v porovnaní s mužom, lebo aj každá OČR jej znižuje príjem a POMB,“ dodal Magyar.

Príklad o koľko žena z 3 deťmi dostane nižší dôchodok

Dôchodok sa vypočíta: Aktuálna dôchodková hodnota (pre tento rok 17,7688 eura) x počet odpracovaných rokov * POMB.

Chudobnejšie ženy

Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 13,9 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 26,3 %.

„Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo, vo verejnom živote, v práci a zárobkoch, a následne aj v priznaných dôchodkoch, sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži. KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripomína, že neexistuje priestor na takéto prejavy a prehlbovanie rozdielností. Vyzývame na prelomenie bariér, spochybnenie stereotypov, na spravodlivé zaobchádzanie a vytvorenie prostredia, kde sú všetky ženy cenené a rešpektované,“ vyzdvihuje Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ).

Najčastejšie bariéry

Muži zarábajú o 10,2 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien.

Ženy zarábajú na Slovensku o takmer pätinu menej ako muži. Prečo je tomu tak?

„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová./agentury/

X X X

Izraelské bombardovanie zabilo vyše 60 členov jednej rodiny z Gazy.

Rodina Tabátibíovcov z mesta Gaza žiali už druhýkrát za necelý mesiac, keďže izraelské bombardovania budov, kde príbuzní našli útočisko, zabilo vyše 60 jej členov.

 Palestínčania prehľadávajú trosky budov zničených izraelským bombardovaním v mesta Gaza, február 2024

Najnovší útok prišiel v piatok v skorých ranných hodinách v husto obývanej štvrti Gazy s názvom Daradž a zahynulo pri ňom najmenej 25 členov rodiny, povedal pre agentúru AFP príbuzný.

Šesťposchodová budova v úzkej uličke, kde sa rodina Tabátibíovcov uchýlila, v piatok ešte stála, balkóny ledva viseli na priečelí, prízemie bolo spálené a vnútrajšok zahádzaný troskami.

Ako chce Izrael znížiť civilné obete v Gaze? Odpovedá veľvyslanec

„Nepočuli sme prichádzať raketu ani nič podobné, všetci sme spali,“ povedal člen rodiny Chálid Tabátibí, ktorý prežil. „Náš dom, moje sestry, ich deti, ich dcéry, všetci sú mŕtvi, všetci sú na kusy,“ uviedol so slzami v očiach.

„Keď okupačné lietadlo bombardovalo dom, spali sme. Nevieme, prečo mierilo na dom, je to masaker, vyhladenie,“ dodal.

Sused Zijád Dardas, ktorého brat bol pri útoku zranený, nenachádzal slová. „Toto je šialenstvo, toto je vrchol zločinu našich lídrov a izraelských lídrov,“ povedal pre AFP a dodal: „Palestínskej samosprávy, lídrov Hamasu sa pýtam, prečo toto už nestačí?“

Mŕtvych a ranených vzali do nemocnice aš-Šifá v meste Gaza. Nemocnicu pritom z väčšej časti zničila nedávna operácia izraelskej armády.

 Rodina Tabátibíovcov, ktorá sa z dôvodu izraelského bombardovania presúvala niekoľkokrát, už raz žialila za mŕtvymi. Keď sa 15. marca stretla v strednej časti Pásma Gazy, aby sa v prvú piatkovú noc ramadánu spoločne najedla, nálet zasiahol budovu, kde sa zdržiavali a kde ženy pripravovali jedlo. Zahynulo 36 členov rodiny, povedal pre AFP v tom čase svedkovia.

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy riadenom Hamasom tiež uviedlo tento počet mŕtvych a útok na mesto Nusajrát pripísalo Izraelu, tak ako preživší ľudia.

Izraelská armáda na otázku o tomto útoku povedala, že v Nusajráte cielila „v noci na dvoch teroristických operatívcov“, ale bližšie podrobnosti neposkytla.

„Bombardovali dom, keď sme boli vo vnútri. Moja matka a moja teta práve pripravovali jedlo suhur. Všetci zomreli,“ povedal Muhammad Tabátibí v tom čase v Nemocnici mučeníkov al-Aksá, odkiaľ mali telá jeho príbuzných odviezť na cintorín./agentury/

X X X

Lévy: Sme uprostred tretej svetovej vojny. Západ robí tú istú chybu, ako pred druhou

Francúzsky filozof a filmár Bernard-Henri Lévy, ktorý je jedným z priateľov Ukrajiny vo francúzskej intelektuálnej a politickej elite, tvrdí, že politici by si mali uvedomiť, že už sa nachádzajú uprostred tretej svetovej vojny. Už 75-ročný Lévy to povedal v rozhovore pre web eurointegration.com.ua.

 „Sme v tom. Sme uprostred tretej svetovej vojny. Toto je tretia svetová vojna,“ uviedol Lévy a podotkol, že jej súčasťou je Rusko, Irán, Čína, Severná Kórea, izraelsko-palestínsky konflikt, radikálny islamizmus i ruské pravoslávie. „Všetko sa už dalo do pohybu. Sme uprostred tejto vojny.“

Podľa Lévyho západní politici opakujú scenár spred druhej svetovej vojny, keď tvrdia, že sa chcú vyhnúť tretej svetovej vojne, a panuje medzi nimi tzv. mníchovský duch. „V rokoch 1938, 1939 až do začiatku roku 1940 európski lídri zatvárali oči pred realitou. To je v ľudstve a pravdepodobne najmä v západnom svete veľmi bežným správaním.“

 V tomto kontexte označil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za odvážneho muža, akých v súčasnej politike nie je mnoho. „Môj prezident povedal, že Francúzsko považuje túto vojnu za našu vojnu. Že ide o spoločnú vojnu. Podľa môjho názoru ako pozorovateľa bol francúzsky prezident odvážny zaujať túto pozíciu, pretože si nebol istý, či ho podporí francúzska verejná mienka.“

Pripomenul, že v roku 1938 boli Anglicko a Francúzsko dvomi krstnými otcami Mníchovskej dohody, spoločne s Adolfom Hitlerom.„ Mníchovský duch nie je vo Francúzsku vôbec mŕtvy. A prezident Macron sa rozhodol ísť proti tomu – to znamená, že keď máte diktátora ako Putin, ak mu dáte trochu, je to v poriadku. Možno upokojíte zver. Ak šelmu trochu nakŕmite, možno zachová pokoj. Toto je duch Mníchova! Prezident Macron patrí medzi tých, ktorí pochopili, že zveri nemusíte nič dať. Ak dáte málo, zver bude vždy chcieť viac,“ skonštatoval Lévy./agentury/

X X X

  Zdena Studenková si prevzala divadelnú cenu Kvet Tálie: Dôkaz toho, že ľudia oceňujú, že som niečo vytvorila!

Organizátori festivalu sa tento rok rozhodli podľa neho oceniť Studenkovú ako jednu z najvýznamnejších a najznámejších slovenských herečiek i práve pre 200. výročie narodenia prvej slovenskej herečky.

 Tohtoročnou laureátkou ocenenia Kvet Tálie na Festivale Aničky Jurkovičovej (FAJ) v Novom Meste nad Váhom sa stala Zdena Studenková. Herečka si prevzala ocenenie v piatok pred slávnostným otvorením 25. ročníka celoslovenskej prehliadky neprofesionálnych divadelných súborov.

Studenková je podľa svojich slov ocenením poctená, keďže ide o divadelnú cenu za to, čo nepretržite robila 45 rokov. „Je to dôkazom toho, že ľudia asi oceňujú, že som niečo vytvorila. Som veľmi šťastná, že mám toľko verných fanúšikov,“ uviedla Studenková. Najväčšou odmenou pre herca je podľa nej potlesk a potom, keď sa díva do hľadiska a vidí, ako manželky drgajú do manželov, vyťahujú vreckovky a idú sa vysmrkať alebo sa vďačne smejú.

 Festival vznikol v roku 1998 na počesť prvej slovenskej herečky, rodáčky z Nového Mesta nad Váhom Aničky Jurkovičovej. Jeho cieľom je priniesť inscenácie s tematikou ženy v divadelnom umení a v spoločnosti. Riaditeľ festivalu Andrej Neuschel pripomenul, že festival si v tomto roku nepripomína len svoj 25. ročník, ale i 200. výročie narodenia Aničky Jurkovičovej. Organizátori festivalu sa tento rok rozhodli podľa neho oceniť Studenkovú ako jednu z najvýznamnejších a najznámejších slovenských herečiek i práve pre 200. výročie narodenia prvej slovenskej herečky.

Cenu dostala i výtvarníčka – nevidomá sochárka Marianna Jánošíková Machalová. „Popri FAJ organizujeme aj výstavy obrazov alebo sôch a snažíme sa oceňovať pamätnou plaketou aj ženy, ktoré vystavujú,“ vysvetlil Neuschel.

 Okrem slovenských divadelných súborov, ktoré vybrali členovia festivalového výboru, sa v divadelnej sále Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Novom Meste nad Váhom predstavia aj súbory z Českej republiky a tradične zo srbskej Starej Pazovy a Kysáča, priblížil Neuschel.

„Tieto divadelné predstavenia sa väčšinou venujú téme ženy, lebo je to herečke, preto tu aj oceňujeme Kvetom Tálie vždy nejakú významnú herečku,“ dodal riaditeľ festivalu. Súťažnú prehliadku uzavrie v sobotu (13.4.) vyhodnotenie najlepších súborov a jednotlivcov.

X X X

Posledné zbohom hviezde z Derricka dala aj filmová Apanači. Hercovi splnili pred smrťou veľké želanie, ochrancov zvierat nepotešili

Koncom marca zomrel slávny nemecký herec Fritz Wepper, ktorého dobre poznali aj slovenskí diváci.

 V legendárnom seriáli Derrick (1974–1998) stvárňoval po boku Horsta Tapperta postavu inšpektora Harryho Kleina. Fritz Wepper zomrel pokojne v spánku v hospici v Hornom Bavorsku. Mal 82 rokov.

 Okrem jeho manželky, producentky Susanne Kellermannovej (49), po hercovi zostala len 12-ročná dcéra Filippa. Herec sa stal otcom ako 70-ročný. Okrem Filippy má ešte 42-ročnú dcéru Sophie, ktorá pochádza z jeho manželstva s Angelou Wepperovou, ktorá zomrela vo veku 72 rokov. Počas týždňa sa s hercom v Mníchove lúčili jeho kolegovia, medzi ktorými nechýbala ani legendárna nemecká herečka Uschi Glas, ktorú diváci poznajú vďaka filmom o Winnetouovi. „Fritz bol vždy veselý zabávač. Tak si ho chcem zapamätať,“ povedala na pohrebe pre RTL.

Uschi Glas na pohrebe herca Fritza Weppera v Mníchove.

V posledných dňoch jeho života mu jeho manželka spolu s kolegyňou zo seriálu „For Heaven’s Sake“ Janinou Hartwigovou, splnili jeho veľké želanie – ešte raz navštíviť cirkus, miesto, ktoré mal vo svojom srdci hlboko zapísané od detstva. Pár dní pred smrťou sa zúčastnil predstavenia v cirkuse Krone. Pre herca mal cirkus zvláštnu mágiu, prvý raz ho navštívil s mamou a bratom ako 5-ročný a potom túto tradíciu dodržiavali celý život.

Hlavným vrcholom každej návštevy cirkusu bola pre Weppera šou krotiteľa levov. Ako uvádza nemecký Bild, jeho posledná návšteva cirkusu bola pre neho veľmi emotívnym okamihom. Podľa vyjadrení jeho priateľov a kolegov z branže táto návšteva symbolizovala uzavretie jeho bohatého a plodného života.

„Vždy miloval predstavenie s levmi majstra Martina Laceyho Jr. Na konci čísla sa postavil priamo pred Fritza a natiahol k nemu ruky, akoby hovoril: ‚To bolo pre teba, Fritz‘. Tento moment zostane v mojom srdci. Neuveriteľne krásne gesto,“ povedala Susanne Kellermann pre nemecký Bild.

Proti drezúre šeliem či držaniu živých zvierat v cirkusoch sa však už pred rokmi v Európe zdvihla vlna nevôle. Ako sa uvádza na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, v rámci EÚ prevláda názor, že používanie voľne žijúcich zvierat v cirkusoch nemá žiadnu vzdelávaciu ani kultúrnu hodnotu, ale naopak môže mať negatívny vplyv na vnímanie a rešpektovanie týchto zvierat verejnosťou. Voľne žijúce zvieratá v cirkusoch sú nútené správať sa spôsobom, aký v prírode nikdy nevideli, a hoci niektoré z týchto zvierat boli chované v zajatí po mnoho generácií, stále vykazujú správanie typické pre zvieratá vo voľnej prírode./agentury/

X X X

Do Maďarska priletelo prvé vojenské dopravné lietadlo Embraer KC-390

Maďarsko plánuje rozšíriť kapacity vojenského priemyslu vo výrobe zbraní i munície.

Prvé vojenské dopravné lietadlo Embraer KC-390 určené maďarským ozbrojeným silám priletelo z Brazílie v piatok do Maďarska. Oznámil to minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky na svojej stránke na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Lietadlo pristálo na vojenskej leteckej základni Kecskemét, kde na ňom budú tri týždne vykonávať pozemné a vzdušné testy.

Podľa slov ministra budú v terajšej fáze testovania nainštalované a overené špeciálne komunikačné zariadenia NATO a potom sa lietadlo vráti do Brazílie na ukončenie procesu výroby.

Lietadlo v súčasnosti nelieta pod maďarskou registráciou. Jeho oficiálne odovzdanie spolu so zápisom do maďarského registra sa očakáva na jeseň, dodal šéf rezortu.

Maďarské ozbrojené sily aktuálne napĺňajú desaťročný program rozvoja, ktorý sa dotýka oblasti leteckej prepravy, ochrany vzdušného priestoru i kybernetickej ochrany. V rámci tohto programu pod názvom Zrínyi 2026 posilnia prakticky všetky druhy zbraní, pričom plánujú rozšíriť kapacity vojenského priemyslu vo výrobe zbraní i munície, aktuality.sk