Inflácia v eurozóne pokračovala tento mesiac v postupnom poklese. Index spotrebiteľských cien v júli medziročne vzrástol o 5,3 % po zvýšení o 5,5 % v júni, uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Odhad ukazuje, že na Slovensku bol rast cien na úrovni 10,2 percenta v júli. Je to najviac zo všetkých krajín.
Pokiaľ ide o hlavné zložky inflácie v eurozóne, Eurostat predpokladá, že najvýraznejšie v júli stúpli ceny potravín, alkoholu a tabaku (+10,8 % po +11,6 % v júni). Ceny služieb vzrástli o 5,6 % (+5,4 % v júni), neenergetické priemyselné tovary o 5,0 % (+5,5 %). Naopak, tempo poklesu cien energií sa zrýchlilo na 6,1 % z 5,6 % v júni./agentury/
X X X
Ani Moskva už nie je v bezpečí. Rusi možno uvidia ukrajinské drony častejšie
Analytici vysvetľujú, ako sa mohli ukrajinské drony dostať až do Moskvy. Alexander Duleba približuje, že ide o nový typ dronov, ktoré sú veľmi malé a vedia prekonať protivzdušnú obranu. Sú ťažko zachytiteľné, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu, približuje zase Matej Kandrík.
„Vojna sa postupne vracia na územie Ruska – do jeho symbolického centra a na vojenské základne,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po útoku dronov na Moskvu. Budeme sledovať častejšie útoky na Rusko? Čo tým Ukrajina sleduje? Téma pre analytikov Mateja Kandríka z Adapt Institute a Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Ide o to, aby útoky Ruska proti ukrajinským civilným objektom neboli beztrestné, približuje v podcaste expert na Ukrajinu Alexander Duleba.
„Je to dôležitá vec hlavne z psychologického hľadiska. Môže to zmeniť zmýšľanie bežných Rusov. Budú si uvedomovať, že sa im môže stať, to čo sa stáva ľuďom v ukrajinských mestách. Iné je vidieť vojnu v televízii, druhá vec je, keď vám ponad váš dom lietajú lietajúce drony,“ hovorí expert na Ukrajinu.
Ako sa dostali drony až do Moskvy? Z ruského územia alebo ukrajinského? Podľa Alexandra Dulebu svoju časť robia aj partizáni v Rusku. „Drony, ktoré prileteli do Ruska sú drony vypustené z Ukrajiny. Je to nový typ dronov. Sú veľmi malé a veľmi ťažko zamerateľné klasickou protivzdušnou obranou. Nový typ dronu, ktorý vie prekonať ruskú protivzdušnú obranu je pre Rusov z hľadiska technológii nová situácia,“ približuje tiež v podcaste Alexander Duleba.
Aj analytik Matej Kandrík vidí v útokoch ukrajinskými dronmi psychologickú logiku. „Z vojenského hľadiska nedávajú zmysel. Nezasahujú vojenské objekty. Správa je jednoznačná: Ani Moskva nie je v bezpečí. Aj Moskvu vieme zasiahnuť,“ konštatuje.
Podľa Mateja Kandríka ešte neboli dôveryhodné informácie, či drony leteli z Ukrajiny alebo z územia Ruskej federácie. „Faktom ale je, že veľká časť protivzdušnej techniky má veľký problém s bezpilotnými vzdušnými prostriedkami, pretože ich na radare nevidíte, respektíve ich vidíte ako chybu. Sú ťažko zachytiteľné.“
Vypočujte si aj ako prebieha ukrajinská protiofenzíva a či Kyjev už spustil ďalšiu fázu, aktuality.sk
X X X
Príbeh Sulíka: Slon v porceláne, ktorý nevydržal v žiadnej vláde, dnes sníva o ranči v Austrálii
„Riško, drž balónik a čakaj!“ zaznel počas volebnej noci v roku 2010 z úst budúcej premiérky Ivety Radičovej dnes už legendárny výrok. Lenže Richard Sulík balónik už čoskoro pustil. A problém udržať ho mal aj oveľa neskôr.
Pred parlamentnými voľbami vám Aktuality.sk postupne prinesú profily lídrov všetkých relevantných politických strán. Dnes je to predseda SaS Richard Sulík.
„V bytovke sme mali suseda, operného speváka, ktorý doma stále nôtil. Hovorím manželovi – nemá zlý hlas, ale keď to trvá tak dlho, človeka to otravuje. Richard počul našu debatu a pri prvej príležitosti to susedovi presne v tomto duchu aj vyložil,“ zaspomínala si raz s úsmevom na tvári pani Agáta Sulíková v týždenníku Život.
Richard mal vraj odmala problém s autoritami. Už ako chlapec sa vyjadroval veľmi nediplomaticky a nikdy nemal problém povedať komukoľvek rovno do očí, čo si o ňom myslí: „V tomto sme ho asi zle vychovali, lebo sme mu nikdy nič nezakazovali. Vždy si mohol povedať, čo chcel.“
Hovorí sa, že matka pozná svoje dieťa najlepšie. A na výroku Agáty Sulíkovej zrejme niečo bude. Jej syn Richard si aj v politike neraz robil a hovoril, čo chcel, niekedy možno nehľadiac na dôsledky svojho konania.
Často spôsoboval vrásky na čele svojim kolegom zo strany, partnerom z koalície či svojim voličom a stalo sa aj, že svojím nediplomatickým slovníkom spôsobil škandál, presahujúci hranice Slovenska.
Richard Sulík vstúpil do veľkej politiky v roku 2010. Na začiatku v nej spôsobil búrku, bol nekonvenčný a mal „drive“, ktorý už chýbal mnohým starým politickým esám. Rokmi však ako politik sám zostarol. Ba čo viac, zdá sa, že po páde ďalšej vlády, v ktorej jeho SaS pôsobila, je možno na konci svojej politickej púte.
Mal takmer všetko
Bolo to niekedy v roku 1980, teda v časoch hlbokej normalizácie, keď Sulíkovci emigrovali z Československa do slobodného Nemecka. Rodina začínala v neveľkom jednoizbáku v Mníchove, vypracovala sa však a skončila v luxusnom dome v mestečku Bad Liebenzelli.
Po prevrate v rodnej vlasti Richard Sulík Nemecko opustil, spomienky na študentské časy v Pforzheime a Mníchove, aj dokonalá znalosť nemčiny mu však ostali. Na Slovensku sa Sulíkovi darilo minimálne rovnako dobre (ak nie lepšie) ako jeho rodičom na Západe.
Na Ekonomickej univerzite v Bratislave vyštudoval dane a daňové poradenstvo, založil úspešnú firmu FaxCopy, oženil sa aj rozviedol a zázračne zbohatol. Podiel vo firme predal za viac ako 100 miliónov korún.
Stal sa poradcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša, a tak zároveň aj spoluautorom daňovej reformy s 19-percentnou rovnou daňou. Sulík nemal ešte ani 40 rokov, a už mal všetko, čo chcel. Teda takmer všetko.
„Ani neviem, kedy presne mu v hlave skrsla myšlienka založiť SaS, ale často sme viedli debatu o tom, že treba presadiť odvodový bonus tak, ako sa mu podarilo presadiť rovnú daň. Od doby, keď odišiel od Počiatka, začal premýšľať nad vlastnou stranou, s ktorou by bol schopný presadiť to,“ spomínal pred pár rokmi pre Aktuality.sk niekdajší poslanec za SaS Ľudovít Jurčík, ktorý sa so Sulíkom pozná už dve dekády.
Sulík bol skutočne aj poradcom šéfa rezortu financií Jána Počiatka zo Smeru, v roku 2007 však od neho odišiel. A o rok na to už pracoval na založení Slobody a Solidarity.
Riško, drž balónik
„Na jeseň ma oslovil Jozef Mihál, či by som do toho s nimi nešiel. Tak som išiel. Naše ciele? Chceli sme, aby sa spoločnosť zmenila, chceli sme vyhnať zlodejov,“ hovoril zasa vedec Robert Mistrík, jeden zo štyroch zakladajúcich členov SaS.
„Saska“ v roku 2009, to bol nový vietor v slovenskej politike, ktorú roky ovládali tie isté tváre. Mečiar, Slota, Fico, Dzurinda, Bugár… Pred voličov zrazu predstúpila partička úspešných, no neokukaných biznismenov, podnikateľov a horlivých blogerov, ktorí prichádzali s odvážnymi, ale atraktívnymi témami a chválili sa tým, že medzi seba komunistov ani eštebákov nepúšťajú.
Odvodový bonus, zníženie počtu poslancov, zrušenie koncesií, voľby cez internet, dekriminalizácia marihuany či registrované partnerstvá. Liberál Sulík sľuboval hory-doly.
Napokon ho vo voľbách v roku 2010 volilo cez 300-tisíc ľudí. SaS získala viac ako 12 percent a stala sa treťou najsilnejšou stranou. Sám Sulík sa stal predsedom parlamentu.
„Riško, drž balónik a čakaj!“ zaznel počas volebnej noci z úst budúcej premiérky Ivety Radičovej dnes už legendárny výrok. Lenže Riško balónik už čoskoro pustil. A problém udržať ho mal aj oveľa neskôr.
„Neboli sme na to pripravení, to si povedzme na rovinu. My sme neboli politici, boli sme ľudia z biznisu, priemyslu, zo škôl,“ spomína na obdobie krátkej éry Radičovej vlády Jurčík. A nešlo len o to, že novinári vyfotili Sulíka na oficiálnej večeri s veľvyslancami v košeli s krátkym rukávom, bez saka, s mobilom na uchu a peňaženkou na stole.
Stretnutia s Kočnerom aj Kotlebom
Sulík mal na konte prešľapov oveľa viac. Tie najvážnejšie však vyplávali na povrch až oveľa neskôr. Ešte pred voľbami sa šéf SaS stretával s Mariánom Kočnerom, známym z mafiánskych zoznamov.
V roku 2010 sa Sulík tajne stretol aj s extrémistom Marianom Kotlebom. Mnohí týmto Sulíkovým krokom nerozumeli vtedy a nerozumejú im dodnes. Lucia Ďuriš Nicholsonová svojho niekdajšieho šéfa neskôr prirovnala k „slonovi v porceláne“.
Bod zlomu v kariére Sulíka i celej strany nastal v októbri roku 2011, keď liberáli nezahlasovali za navýšenie tzv. eurovalu, v dôsledku čoho padla pravicová vláda. V nasledujúcich voľbách to voliči sulíkovcom zrátali.
Liberáli nezískali ani šesť percent a len tak-tak sa dostali do parlamentu, strana sa navyše začala rozpadávať a na osem rokov skončila v opozícii. Sám Sulík v roku 2014 kandidoval do europarlamentu, uspel a odišiel do Bruselu.
Chvíľu to vyzeralo tak, akoby jednoducho radšej opustil potápajúcu sa loď. Po parlamentných voľbách v roku 2016 to vyzeralo nádejne. Po štyroch rokoch jednofarebnej vlády Smeru spravili voliči z SaS druhú najsilnejšiu stranu v Národnej rade.
No do koalície sa Sulíkovi dostať nepodarilo. Stalo sa tak až po voľbách v roku 2020, teda desať rokov po tom, ako vznikla vláda na čele s Ivetou Radičovou. História sa však akoby mala opakovať.
Ďalší pád vlády
Vo vláde Igora Matoviča to takmer od začiatku škrípalo. A to najmä medzi ním a Sulíkom, jeho niekdajším najbližším spojencom. Zvyšok koalície šéfa SaS obviňoval, že jej podkopáva nohy v dobe náročnej pandémie, akú ešte moderné Slovensko nezažilo.
Matovič Sulíkovi verejne vynadal do idiotov a v kuloároch sa zasa šírili reči o tom, aký vulgárny vedel byť minister hospodárstva Sulík na uzavretých rokovaniach. Skončilo sa to tak, ako sa očakávalo. Najskôr po ultimáte SaS padla vláda Igora Matoviča, neskôr po návrhu SaS a Hlasu aj vláda Eduarda Hegera.
„Keď mal (Mikuláš Dzurinda, pozn. red.) Sulíka vo vláde v roku 2011, tak padla. Teraz je Sulík v ďalšej vláde a padne. A keď bude v ďalšej, padne aj tá. Kým Sulík nebude premiér, bude každá vláda zlá,“ zamyslel sa v marci 2021 Jaroslav Naď. Bolo to krátko predtým, ako Matovič podal demisiu a viac než rok predtým, ako Hegerovu vládu SaS opustila a napokon ju v parlamente pomohla povaliť.
Nečudo, že politickí oponenti sa pokúšajú SaS našiť biľag strany, ktorá povalí každú vládu. Preferencie strany po odchode z vlády začali padať a dnes nie je isté, či sa SaS po ďalších voľbách znovu dostane do parlamentu.
Richardovi Sulíkovi navyše množstvo liberálnych a stredopravých voličov jednoducho nerozumie. Nielen jeho počinom v politike, ale aj viacerým jeho názorom. Už pred voľbami v roku 2016 SaS vysielala čudné signály, keď sa zviezla na vlne všeobecného strachu verejnosti z utečencov, pričom samotný Sulík tieto pocity obyvateľstva umocňoval svojimi výrokmi.
Ako videl anexiu Krymu
Do éteru púšťal hlášky, ako „nechcem žiť v spoločnosti, v ktorej sa narodí viac moslimských detí ako nemoslimských“ či „vôbec si nemyslím, že z pohľadu nás majú mať všetci ľudia na svete rovnaké práva“. Z úst politika-liberála a človeka, ktorého rodina kedysi emigrovala, vyznievali podobné vyjadrenia divne.
Možno ešte vážnejšie boli Sulíkove úvahy, týkajúce sa vzťahu Kremľa a Kyjeva. Vlani, len pár týždňov predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu, šéf SaS pobúril Ukrajinu svojím vyhlásením, že Rusko už Krym tak či tak nikdy nevráti.
Bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová vzápätí konštatovala, že Sulík je rusofil, ktorý na anexii Krymu nevidel nič zlé už v čase, keď k nej došlo.
A nebola jediná, ktorá si na neho takto zaspomínala. Človek, ktorý sa v tom čase pohyboval v blízkosti Sulíka, no nechcel byť menovaný, nám potvrdil, že šéf SaS mal skutočne problém anexiu Krymu odsúdiť. V strane vraj prebiehali ťažké boje o to, ako sa SaS ku konfliktu na Ukrajine postaví.
Pozoruhodné pritom je, že Sulík mal byť so svojimi prokremeľskými názormi v celej strane takmer osamotený. Na nezhody v strane si spätne spomínal aj bývalý poslanec Martin Poliačik, ktorý v roku 2017 od Sulíka odišiel.
„Viac si pamätám na diskusie o utečencoch, lebo na tých som sa viac zúčastňoval. Ale je pravda, že vo vzťahu k politike Ruska sa často dostával s ľuďmi vo vedení vo vnútri strany do konfliktu,“ hovoril Poliačik pre Aktuality.sk. „Richard má dramaticky a dlhodobo vychýlený geopolitický kompas, mnohé veci, ktoré sa týkajú politiky Ruska, zľahčuje,“ dodal.
Ranč v Austrálii
Osem rokov pracoval ako mediálny poradca SaS bývalý novinár Ivan Štulajter. Aj on hovoril o tom, mal so Sulíkom okolo Ruska množstvo vážnych polemík – o ukrajinskom Majdane, o anexii Krymu a nezhodli sa ani na Sulíkovom výroku, že v Moskve nevidí bezpečnostnú hrozbu.
Na druhej strane, po vypuknutí ruskej agresie Sulík nezaváhal, kroky prezidenta Putina rázne odsúdil a stal sa úprimným zástancom vojenskej pomoci Ukrajine. Človek by až mohol nadobudnúť pocit, že zo svojich niekdajších postojov vytriezvel.
Po viac ako dekáde v politike už Sulík, prirodzene, nepôsobí dojmom nového lídra, ktorý ide meniť veci. Kedysi sa netajil premiérskymi ambíciami, dnes bude rád, ak vôbec prekročí brány parlamentu. Na bilbordoch síce stále pôsobí sebavedomým dojmom, no voliči vedia, že už mal zajačie úmysly.
Vedenie SaS núkal Ivanovi Korčkovi a v roku 2019 si kúpil ranč v Austrálii, kde chce vraj tráviť zimy na dôchodku. Richard Sulík má 55 rokov a o jeho ďalšom pôsobení v politike rozhodne buď on sám, alebo voliči 30. septembra 2023, aktuality.sk
X X X
Ruský súd zamietol odvolanie Putinovho kritika Karu-Murzu uväzneného na 25 rokov
Karu-Murzu odsúdili v apríli na najdlhší trest odňatia slobody, na aký v posledných rokoch v Rusku odsúdili opozičného predstaviteľa.
Ruský súd v pondelok zamietol odvolanie disidenta Vladimira Karu-Murzu proti 25-ročnému väzeniu za kritiku invázie na Ukrajinu. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.
Karu-Murzu odsúdili v apríli na najdlhší trest odňatia slobody, na aký v posledných rokoch v Rusku odsúdili opozičného predstaviteľa. To okamžite kritizovali západné krajiny.
„Verdikt moskovského mestského súdu zo 17. apríla musí zostať nezmenený,“ uviedol v pondelok odvolací súd v Moskve, ktorý citovali ruské štátne tlačové agentúry.
Moskovský súd na verejnosti neprístupnom procese 41-ročného opozičného politika odsúdil za vlastizradu za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde a napojenie na „nežiaducu organizáciu“.
Kara-Murza má nervové ochorenie polyneuropatia (poškodenie nervových vlákien v končatinách), čo je podľa jeho právnikov dôsledok dvoch pokusov o otravu v rokoch 2015 a 2017. Ochorenie sa mu vo väzení zhoršilo, dodal jeho právnik.
Tento opozičný politik dlhoročne žiadal v Spojených štátoch a Európe samostatné sankcie proti konkrétnym ruským predstaviteľom.
V záverečnej reči na súde v apríli Kara-Murza obhajoval svoju politickú prácu a svoje výroky o napadnutí Ukrajiny neodvolal. „Nielenže nič z toho neľutujem – som na to hrdý,“ povedal.
Po vyhlásení verdiktu Spojené štáty ostro Rusko skritizovali za „stupňovanie represií“.
Väčšina odporcov režimu z Ruska ušla alebo sú za mrežami a za protesty proti vojne na Ukrajine už úrady zadržali tisíce bežných Rusov, aktuality.sk
X X X
Švédskom otriasa realitná kríza: siahnu banky na byty a rozšíri sa problém do zvyšku Európy?
Švédsko sa zmieta v realitnej kríze. Ceny nehnuteľností klesajú a od svojho vrcholu sa prepadli už o viac ako 20 percent. Nie je to prvýkrát, čo krajina čelí takejto situácii.
Sídlo Švédskej kráľovskej akadémie vied, ktorá rozhoduje o udelení nobeloviek za vedecké objavy, sa nachádza v Štokholme. V jeho priestoroch s nachádza aj Nobelovo múzeum.
V 90. rokoch praskla realitná bublina vo Švédsku, čo viedlo k zoštátneniu dvoch bánk či k devalvácii meny. Krajina následne upadla do hlbokej recesie. Z tej sa nakoniec Švédku podarilo dostať, preto teraz chce oprášiť scenár, ktorý krajinu vyviezol z krízy a naštartoval ju k hospodárskemu rastu.
Do trhu s nehnuteľnosťami prvý raz Švédsko zasiahlo už v 80. rokoch, kedy zrušilo prísne obmedzenia poskytovania úverov, čo viedlo ku kolapsu trhu. Krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov upadla do recesie. Ekonomika sa neskôr opäť rozbehla a ceny nehnuteľností vyleteli.
Len pre ilustráciu cena jednoizbového bytu v Štokholme stojí v prepočte takmer 380-tisíc eur. Realitný trh zamrzol a Švédi s obavami hľadia do budúcnosti. Vysoké dlhy, rastúce úrokové sadzby a slabý rast ekonomiky predstavujú pre švédske realitné firmy toxický koktail.
Realitné firmy v problémoch
„Trh je takmer na mŕtvom bode,“ povedal pre agentúru Reuters Jens Henriksson, generálny riaditeľ jednej z najväčších bánk v krajine, Swedbank. Tamojšie banky teraz pozorne sledujú prevažne realitné firmy, ktoré sú zaťažené dlhom, ktorý vznikol v období nízkych úrokových sadzieb a lacných peňazí.
V problémoch sa ocitla napríklad skupina SBB s majetkom v prepočte za 13 miliárd dolárov. Požičala si na nákup verejného majetku vrátane sociálneho bývania, vládnych úradov, škôl, nemocníc a policajných staníc. Teraz skupina rýchlo prichádza o hotovosť.
Čoraz viac sa hovorí o tom, že Švédsko si vyberie rovnaký scenár, ktorý už má odskúšaný z 90. rokov. Banky vtedy zabavili veľké množstvo nehnuteľností, na ktorých boli založené pôžičky, čo dalo krajine plán na zvládnutie krízy. Švédske realitné spoločnosti, ktoré majú problémy, sú tak v súčasnosti pod prísnym dohľadom.
„Ak by sme sa dostali do problémov, samozrejme by sme prevzali nehnuteľnosti a predali ich na trh,“ povedal Henriksson zo Swedbank. Rovnaký scenár pripúšťa aj druhá banka. „V bankovej kríze v 90. rokoch sme zábezpeky v podobe nehnuteľností vzali,“ pripomenul Carl Cederschiold, finančný šéf Handelsbanken. „Vytvorili sme spoločnosť, do ktorej sme peniaze vložili a viedli ju ako realitnú spoločnosť,“ povedal. „Tiež sme všetko so ziskom predali,“ dodal Cederschiold.
Pre lepšiu predstavu, ak si beriete úver na bývanie, zábezpekou za úver môže byť váš vlastný majetok. Ten sa dlžník zaviazal odovzdať veriteľovi, teda banke v prípade nesplácania úveru. Rezort financií to na svojej stránke vysvetľuje nasledovne: „Ak si beriete hypotéku na byt z banky, musíte dať banke nehnuteľnosť ako zábezpeku. Ak v budúcnosti nebudete hypotéku splácať, banka môže túto zábezpeku predať, čím si uspokojí pohľadávku z úveru, ktorú má voči Vám.“
Pilier ekonomiky
K takémuto kroku sú švédske banky ochotné pristúpiť. Nehnuteľnosti sú jedným z pilierov švédskej ekonomiky a tvoria 80 percent dlhu domácností. Švédi, pod vplyvom úverov na bývanie, sú dvakrát tak zadlžení ako Nemci alebo Taliani. V dôsledku rastúcej inflácie švédska centrálna banka začala zvyšovať úrokové sadzby, ceny domov a bytov zmierili nadol a od svojho vrcholu sa prepadli o pätinu.
Niektorí investori uvažujú, či Švédsko nie je prvou kockou domina v rámci Európy. Ako uviedol európsky štatistický úrad Eurostat, práve Švédsko a spolu s ním Nemecko sú najviac zasiahnuté zhoršujúcou sa situáciou na európskom trhu realít./agentury/
X X X
UNESCO odporúča zaradiť Benátky na zoznam svetového dedičstva v ohrození
V odporúčaní UNESCO sa píše, že Benátkam hrozia „nenávratné“ škody v dôsledku množstva problémov od klimatickej zmeny až po masový turizmus.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v pondelok odporučila zaradiť Benátky na zoznam miest svetového dedičstva UNESCO v ohrození. Zároveň odporučila talianskym úradom, aby zintenzívnili úsilie na zabezpečenie historického mesta a okolitej lagúny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
V odporúčaní UNESCO sa píše, že Benátkam hrozia „nenávratné“ škody v dôsledku množstva problémov od klimatickej zmeny až po masový turizmus. O jeho schválení rozhodne zasadnutie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v septembri v Rijáde.
„Hrozí, že dôsledky pokračujúceho zhoršovania stavu spôsobeného ľudskými zásahmi, vrátane pokračujúceho rozvoja, vplyvov klimatickej zmeny a masového cestovného ruchu, spôsobia nezvratné zmeny výnimočnej univerzálnej hodnoty tejto lokality,“ uviedlo UNESCO. „Niektoré z týchto dlhotrvajúcich problémov už viedli k zhoršeniu základných charakteristík lokality a jej atribútov,“ doplnilo. Výstavba vrátane výškových budov môže mať „výrazný negatívny vizuálny vplyv“.
V správe sa uvádza, že Taliansko celkovo nedosiahlo výrazný pokrok pri riešení týchto problémov pre „nedostatok celkovej spoločnej strategickej vízie“.
UNESCO vyjadrilo nádej, že zápis na zoznam ohrozených pamiatok „povedie k väčšiemu odhodlaniu a mobilizácii miestnych, národných a medzinárodných zainteresovaných strán“.
Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO má v Rijáde rokovať od 10. do 25. septembra a rozhodne o 53 nových kandidátskych lokalitách na zápis. Označenie „v ohrození“ má za cieľ podporiť lepšie zachovanie lokality do budúcnosti. Vo výnimočných prípadoch môžu lokalite odobrať prestížnu značku svetového dedičstva, aktuality.sk
X X X
Zahynul bývalý Remišovej tajomník Dušan Velič. Matovič: Kamko, odpočívaj v pokoji
Nehoda sa stala v blízkosti Horského parku na Búdkovej ceste v pondelok. Zrazilo sa osobné auto s motorkárom. Podľa informácií bratislavskej polície bol vodič motorky na mieste mŕtvy.
Miesto nehody na Búdkovej ulici v Bratislave, kde zahynul Dušan Velič. Portál noviny.sk ako prvý informoval, že obeťou nehody sa stal bývalý štátny tajomník Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Dušan Velič (†57).
Dušan Velič
„Vodič motocykla v dôsledku zrážky utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahol. Dychová skúška u 42-ročného vodiča vozidla zn. Volvo bola s negatívnym výsledkom. Okolnosti a presné príčiny dopravnej nehody sú v štádiu objasňovania,“ uviedla polícia s tým, že k nehode došlo pri vychádzaní Volva na hlavnú cestu z parkoviska.
Dušan Velič kandidoval v septembrových voľbách za koalíciu OĽANO a priatelia na 145. mieste.
V roku 2020 kandidoval za stranu Za ľudí, do parlamentu sa však nedostal. Pracoval ako štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Neskôr sa snažil zabojovať aj o post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja. Taktiež neúspešne.
Viac úspechov ako v politike sa mu však podarilo nazbierať na akademickej pôde. Velič pôsobil ako profesor na Univerzite Komenského v Bratislave a ako vedec v Medzinárodnom laserovom centre, ktoré zakladal. Po boku exministerky Veroniky Remišovej bol zodpovedný za riadenie investícií, vytváranie vhodného prostredia na vývoj inovácií v mnohých oblastiach a regionálny rozvoj. Blízke mu boli témy vedy, záchrany prírody a inovácií. V zahraničí pracoval ako vedec, no na Slovensko sa rozhodol vrátiť, pretože tu bol doma.
Šéf OĽANO Igor Matovič na sociálnej sieti Veliča označil za človeka, ktorý „neúnavne komunikoval s ľuďmi, trpezlivo odpovedal na otázky. Plný energie a odhodlania zviesť kľúčový zápas za Slovensko,“ napísal expremiér.
„Vždy veril tomu, čo robil a neúnavne šíril optimizmus a dobrú náladu … ale čím ma úplne dorazil, bolo to, keď povedal, že mu je jedno, kam ho na kandidátku dáme, lebo on chce len pomôcť … dali sme mu miesto od konca – 145 … a ja Ti, Kamko, veľmi rád môj krúžok dám. Odpočívaj v pokoji a modli sa za nás, za Slovensko, my budeme za Teba,“ dodal Matovič.
„Skvelý človek, vedec, výborný parťák, večný optimista a vášnivý motorkár,“ zaspomínala exministerka investícií a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová na sociálnej sieti.
Predseda parlamentu a líder Sme rodina Boris Kollár bude na Veliča spomínať ako na skvelého človeka a politika, ktorého si všetci vážili. „Bol to vzdelaný muž, ktorý nikdy nepodľahol emóciám, vždy konal rozvážne a vedel upokojiť aj veľmi výbušnú atmosféru na koaličných rokovaniach,“ napísal na sociálnej sieti.
MIRRI: Zanechal po sebe kus práce
Dušan Velič po sebe po vyše dvojročnej misii vo funkcii štátneho tajomníka zanechal kus práce v presadzovaní nových a férových pravidiel regionálneho rozvoja. Na sociálnej sieti to uviedlo ministerstvo investícií.
Podotklo, že si Veliča vážilo ako kolegu i človeka pre jeho odbornosť a zanietenosť. „Bol to výborný kolega, priateľ, odborník, profesionál, ktorý si svojím ľudským prístupom vedel získať srdcia a vždy hľadal cesty, ako povzbudiť a prispieť k vyriešeniu aj tých najzložitejších problémov,“ napísal rezort.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej pôsobil, poukázala na to, že Velič bol významným odborníkom v oblasti fyzikálnej chémie so zameraním na laserovú spektroskopiu. Podotkla, že pôsobil aj ako vedúci Laboratória hmotnostnej spektroskopie sekundárnych iónov v Medzinárodnom laserovom centre či na významných chemických pracoviskách v Nemecku a USA.
Na úmrtie Veliča reagoval aj jeho bývalý kolega z koalície a dnes člen Demokratov Juraj Šeliga. „Tú sľubovanú večeru si už nedáme. Tvoja energia a zápal pre dobro budú chýbať,“ napísal Šeliga. /agentury/
X X X
Sulík vybudoval najúspešnejšiu liberálnu stranu, no nie je úspešný (komentár Martina Behula)
SaS bola v toľkých vládach ako Smer, no kým tomu účasť v troch kabinetoch zabrala 12 rokov, SaS to stihla zhruba za štyri. Všetky vlády, v ktorých bola, skončili predčasne.
Na Slovensku momentálne nie je veľa úspešnejších politických strán než Sloboda a solidarita. Od svojho vzniku sa vždy dostala do parlamentu, hneď po svojich prvých voľbách bola súčasťou vládnej koalície, celkovo pôsobila v troch vládach (teda rovnako ako Smer) a od roku 2014 mala vždy aspoň jedného poslanca v Európskom parlamente.
Na Slovensku momentálne nie je veľa úspešnejších politikov než Richard Sulík. Svoju stranu doviedol štyrikrát do Národnej rady, bol predsedom parlamentu, podpredsedom vlády i europoslancom, ktorý dokázal hovoriť o dôležitých celoeurópskych témach, pozývali si ho nemecké či francúzske médiá a v Bruseli ho bolo vidieť. No ak odhrnieme túto pozlátku, všetko vyzerá inak.
Muž prognóz, ktoré nevyšli
SaS síce bola v rovnakom počte vlád ako Smer, no kým tomu účasť v troch kabinetoch zabrala 12 rokov, SaS to stihla zhruba za štyri. Najmä preto, lebo všetky tri vlády, ktorých bola súčasťou, jej pričinením skončili predčasne. Jej najlepší volebný výsledok je niečo vyše 12 percent. Dvakrát sa iba tesne pretlačila do parlamentu a Národnú radu zďaleka nemá istú ani teraz.
Richard Sulík sa v Európe preslávil predovšetkým svojím fanatickým odporom k eurovalu, ktorý považoval za „horší než socializmus“, a počas migračnej krízy rétorikou, ktorá mala zavše blízko ku krajnej pravici. Nie náhodou vystupoval na mítingoch nemeckej xenofóbnej strany Alternatíva pre Nemecko a hovoril, že jej drží palce.
Ukázal sa aj ako skvelý prognostik, ktorý sa videl na titulnej stránke Financial Times, keď odmietne euroval, a vystatoval sa, že európskym daňovým poplatníkom zachránili 350 miliárd eur, vyhadzoval Grécko z eurozóny a predpovedal krach eura v roku 2025.
Po migračnej kríze prorokoval, že Angela Merkelová bude „potupne prepustená zo štátnej služby, možno aj s procesom na krku“. A je takmer isté, že rovnakým úspechom sa skončí aj ambícia SaS vyhrať voľby.
Politik protirečení
Richard Sulík je politikom protirečení. Na jednej strane sa mu podarilo vybudovať prvú (a zatiaľ jedinú) stabilnú stranu, ktorá sa hlási k liberálnym hodnotám. A Saska je naozaj stabilná. Od predošlých volieb obmenila kandidátku najmenej spomedzi všetkých relevantných strán.
Na druhej strane jej predseda o sebe v minulosti vyhlasoval, že je „slovenský nacionalista“, a lamentoval, že „žijeme v pomýlenej dobe, kedy je populista nadávka“. Niekedy sa skrátka správa ako človek, pre ktorého je nadávkou označenie liberál. To sa mu v konkurencii Progresívneho Slovenska môže vypomstiť.
Publicista Michal Havran o Sulíkovi kedysi povedal, že mu chýba „kontextuálne myslenie“. Naozaj má sklon redukovať komplexné problémy na jednoduché riešenia. Odmietol euroval, pretože v ňom videl socializmus, no nezaujímalo ho, že prejde aj bez neho a ešte k tomu za cenu predčasných volieb a likvidácie pravice. Vôbec nevnímal politický rozmer eurovalu. Európsky ani domáci.
To, že program ĽSNS nie je fašistický, sa pokúsil dokázať tabuľkou, v ktorej porovnal program kotlebovcov a SaS. A prekvapujúco mu vyšlo, že nie je. Tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu skritizoval sankcie, pretože Rusi Krym aj tak nevrátia a treba s nimi obchodovať. Keď Sasku v roku 2009 predstavoval, rozprával len o daniach a odvodoch. Odvodový bonus však nepresadil dodnes.
Biznisový svet politiky
Sulík mal na prvej kandidátke SaS 25 manažérov, 19 podnikateľov a 13 konateľov. Keď v roku 2010 zobral na kandidátku Igora Matoviča, hovorilo sa, že to bol bartrový obchod. Lacnejšia inzercia výmenou za miesta na kandidátke, hoci to obaja popreli. Sulík však aj po 15 rokoch v politike vníma svet biznisovo.
Ako však hovorí Iveta Radičová, „život sa nedá zúžiť len na jeho ekonomickú efektivitu“. Nebolo by fér, keby sme si ho zapamätali len ako politika, ktorý zložil tri vlády. No ak by mal Sulík po štyroch volebných obdobiach zhodnotiť efektivitu svojho pôsobenia v politike racionálne ako podnikateľ, veľký úspech by to nebol, aktuality.sk
X X X
Kyjev a Záhreb sa dohodli na využívaní chorvátskych prístavov na vývoz obilia
Chorvátsko Ukrajine ponúklo svoju železničnú sieť a prístavy na Dunaji a pobreží Jadranského mora ako náhradné trasy vhodné na prepravu ukrajinského obilia do chudobnejších krajín, kde obyvateľom hrozí hlad.
Ukrajina a Chorvátsko sa dohodli na možnosti využívať chorvátske prístavy na rieke Dunaj a na pobreží Jadranského mora na vývoz ukrajinského obilia. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba to oznámil v pondelok po rozhovoroch so svojím chorvátskym kolegom Grličom Radmanom. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry Reuters a portálu britskej televízie Sky News.
Rusko 17. júla odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom, umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia aj počas vojny. Ceny obilia na svetových trhoch následne vzrástli. Navyše, ruská armáda sa pri útokoch odvtedy začala častejšie zameriavať na ukrajinské prístavy a infraštruktúru súvisiacu s vývozom obilia cez Čierne more.
Chorvátsko preto Ukrajine ponúklo svoju železničnú sieť a prístavy na Dunaji a pobreží Jadranského mora ako náhradné trasy vhodné na prepravu ukrajinského obilia do chudobnejších krajín, kde obyvateľom hrozí hlad, aktuality.sk
X X X
Predvolebné bilbordy Kotlebovcov: Petíciu za ich odstránenie už podpísalo 10-tisíc ľudí
Mimovládky po trestnom oznámení spustili aj online petíciu.
Mimovládne organizácie Inštitút ľudských práv (IĽP) a Dúhové Slovensko pred mesiacom spustili online petíciu za odstránenie bilbordov strany Kotlebovci -ĽSNS. Do dnešných dní sa k nej pridalo už viac ako 10-tisíc ľudí.
Mimovládky v júni podali na Generálnej prokuratúre SR aj trestné oznámenie na túto stranu. Na rôznych miestach Slovenska sa totiž objavili reklamné nosiče s tvárou Mariána Kotlebu a textom „Ochránime Slovensko pred LGBT a gender!“.
„K výzve na webe ludskeprava.sk sa k dnešnému dňu pridalo 10 116 Slovákov a Sloveniek. Je adresovaná firme, ktorá pútače prenajala, aby nenávistný obsah odstránila. S vedením predmetnej firmy sme komunikovali. Snažili sme sa im vysvetliť, že stačí v texte zameniť jednu menšinu za druhú a vznikne heslo „Ochránime Slovensko pred Židmi“, aké používali Kotlebovi predchodcovia pred 100 rokmi. Žiaľ nikam to neviedlo, dúfame, že tlak verejnosti a firiem, ktoré u nich inzerujú a nechcú byť spájané s extrémistami, pomôže,“ povedal riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher.
Orgány činné v trestnom konaní vo veci už konajú
Strana Kotlebovci-ĽSNS vznikla v roku 2010 premenovaním Strany priateľov vína. Mimovládne organizácie aj právni experti opakovane navrhovali, aby bola rozpustená, nakoľko svojím programom, stanovami a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky a medzinárodné zmluvy.
„Podľa našich informácii orgány činné v trestnom konaní vo veci už konajú. Samozrejme, je vysoko nepravdepodobné, že by došlo k nejakému záveru ešte pred voľbami. Súkromnej firme by som odporučil sporné plagáty odstrániť, nakoľko všetko nasvedčuje tomu, že dochádza k porušeniu paragrafu 424 Trestného zákona, konkrétne podnecovania k nenávisti k skupine pre ich sexuálnu orientáciu. Trestná sadzba môže byť v tomto prípade až 6 rokov odňatia slobody,“ uviedol právnik Inštitútu ľudských práv Daniel Grejták. /agentury/
X X X
Gruzínci opäť poslali ruskú výletnú loď „do prdele“. Pridali k tomu aj vajcia a fľaše
Výletná loď Astoria Grande s niekoľkými stovkami pasažierov vrátane ruských občanov v pondelok na druhý pokus priplávala do gruzínskeho prístavu Batumi. Rusov, ktorí sa odvážili prestúpiť do pripraveného autobusového transferu, však čakalo nepríjemné prekvapenie.
Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na gruzínske médiá, demonštranti na autobus hádzali vajíčka a fľaše.
Spomenutá loď sa pokúsila zakotviť v Batumi už vo štvrtok po priplávaní z ruského Soči, no musela opustiť tento čiernomorský prístav po protestoch aktivistov. Reportéri nachádzajúci sa na mieste uviedli, že na palube lode sa stále nachádza väčšina pasažierov.
Protiruské protesty v gruzínskom prístavnom meste Batumi a v metropole Tbilisi vypukli po tom, ako časť ruských turistov na lodi povedala gruzínskym médiám, že sú stúpencami ruskej vojny proti Gruzínsku z roku 2008. Podľa týchto turistov Rusko vtedy „oslobodilo“ Abcházsko. Ide o separatistický gruzínsky región, nad ktorým Gruzínsko počas konfliktu z roku 2008 stratilo kontrolu. Protestujúci Gruzínci pálili ruské vlajky a rozvinuli transparenty s protiruskými heslami.
Na palube lode dovolenkuje viacero „prominentných“ podporovateľov ruského režimu, napríklad hudobník Dmitrij Fomin otvorene podporujúci vojenskú agresiu na Ukrajine a ruského vodcu Putina, či Bielorus Dmitrij Koldun, ktorý v roku 2018 koncertoval v samozvanej Doneckej ľudovej republike a podporuje agresívnu politiku Ruska./agentury/
X X X
Časť hasičov sa z Rodosu presunie do Olympie, časť sa vráti domov
Niektorí slovenskí hasiči, ktorí odišli pomáhať s hasením požiarov na gréckom ostrove Rodos, sa presunú do Olympiu. Časť z nich sa vráti na Slovensko. TASR o tom informovala Bianka Královičová z Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).
Ozrejmila, že situácia na Rodose sa počas posledných dní zlepšila, preto v súčasnosti nie je potrebné ich ďalšie nasadenie. V pondelok večer sa preto časť príslušníkov HaZZ presunie do mesta Pireus, odkiaľ bude pokračovať do Olympie. „Časť modulu zabezpečujúca logistické potreby sa spolu so styčnými dôstojníkmi vráti na Slovensko,“ dodala Královičová. /agentury/
X X X
Český spravodajca v Moskve sa pustil do Hašeka. Predmetom ich stretu je ruská veteránka
Podľa novinára a spolupracovníka CNN Prima NEWS v Moskve Jiřího Justa bolo neumožnenie vstupu do Česka ruskej tenistke Anastasii Pavľučenkovovej obyčajným prešľapom.
Pripomenul, že športovkyňa sa proti ruskej invázii na Ukrajinu stavala od jej začiatku. Naopak, bývalý hokejista Dominik Hašek zákaz a nemožnosť zasiahnuť do pražského turnaja uvítal.
„Ak nebol umožnený vstup do Česka tenistke Anastasii Pavľučenkovovej, tak to je solídny prešľap. Vlani, len pár dní po rozpútaní ruskej agresie proti Ukrajine, sa Pavľučenkovová verejne vyjadrila proti vojne,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Jiří Just. Potom sa vyjadril aj pre CNN Prima NEWS.
„Vlani, keď sa začala ruská agresia proti Ukrajine, sa necelý týždeň po začiatku konfliktu Pavľučenkovová proti vojne ostro vymedzila. Považuje ju za chybu a tvrdí, že poškodzuje budúce generácie Rusov. Všimli si to aj ruské médiá a tenistka za to zožala mimoriadnu kritiku,“ povedal Just.
Pripomenul, že Pavľučenkovová je bývalá ruská jednotka. Vlani bola zranená, a v rebríčku tak figuruje až na 98. mieste, stále však vraj patrí medzi najlepšie Rusky. Dlhodobo žije vo Francúzsku.
Podľa Justa nie je Pavľučenkovová jedinou tenistkou, ktorá nesúhlasí s ruskými krokmi.
„Mohol by som spomenúť napríklad Dariu Kasatkinovú, tá tiež verejne vystupuje proti vojne. Dokonca urobila coming-out a ruskú politiku kritizuje aj kvôli postoju voči rovnopohlavným párom, homosexuálom.
Ale športovci žijúci v Rusku sa snažia k téme vojny nevyjadrovať. Hrozilo by im až 15 rokov väzenia alebo by ich čakal kariérny a športový postih, keby nesúhlasili s takzvanou špeciálnou vojenskou operáciou,“ dodal.
Nad obmedzením štartu ruských a bieloruských hráčok v Prahe sa pozastavila aj WTA. Organizácia v stanovisku na Twitteri uviedla, že podľa pravidiel by malo byť všetkým hráčom umožnené zúčastniť sa turnajov pod jej záštitou na základe športových zásluh a bez diskriminácie.
S vyhlásením WTA nesúhlasil bývalý hokejový brankár Dominik Hašek. Na sociálnej sieti vyjadril podporu českým orgánom a organizácii poslal ostrý odkaz.
„Prestaňte klamať. Sú to občania Ruska a Bieloruska a reprezentujú činy svojich krajín. Tým je ruská agresívna vojna, zabíjanie a zločiny vrátane genocídy. Keďže môžu hrať na turnajoch, ďalší Ukrajinci a Rusi umierajú. WTA za to nesie plnú zodpovednosť, bude platiť miliardy dolárov Ukrajincom,“ napísal Hašek na sociálnej sieti.
Just na Twitteri položil aj otázku: „Bude na podporu Pavľučenkovovej Dominik Hašek kľačať?“
Ten mu o niekoľko hodín neskôr odpovedal: „Áno, rád pokľaknem, aby WTA konečne nastavila pravidlá tak, aby tenistky (vrátane Anastasije P.) mali možnosť hrať a zároveň neboli reklamou na vojnu a zločiny.“/agentury/
X X X
Fajčiari si zrejme priplatia. Ministerstvo financií pripravuje nové dane
Fajčiari si zrejme budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Ministerstvo financií SR (MF) už pripravuje novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrokov, vďaka ktorej chce aspoň z časti vykryť dieru v štátnom rozpočte.
O koľko by mohli cigarety zdražieť nateraz nie je jasné. Ministerstvo plánuje s novelou zákona prísť do pripomienkového konania v septembri tohto roku. V súčasnosti zisťuje k úprave spotrebných daní z tabakových výrobkov názor odbornej ako aj laickej verejnosti.
K plánu zmeniť zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa už vyjadrilo viacero organizácií. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že spotrebná daň z tabakových výrobkov má dlhodobý problém. Oficiálne je totiž daň prezentovaná ako súčasť zdravotnej politiky. Vybrané peniaze z tejto dane by tak mali smerovať na liečenie či na boj proti fajčeniu. V skutočnosti však ministerstvo financií touto daňou podľa INESS chce iba zvýšiť všeobecné daňové príjmy.
„Vidíme to aj v tejto predbežnej informácii, v ktorej nie je žiadna zmienka o aktuálnom trende spotreby tabakových výrobkov, ale s „cieľom zabezpečiť daňové výnosy zo spotrebnej dane“. Namiesto plošného zaťaženia spotreby daňou z pridanej hodnoty sú tak selektívne zdaňovaní spotrebitelia jedného produktu a úlohou daňového kalendára je zabezpečiť neustály rast daňových príjmov od tejto skupiny,“ upozornili analytici z INESS, podľa ktorých je selektívny prístup k daňovej politike nespravodlivý a dominovať by mala naopak zdravotná stránka zdaňovania.
Analytikom chýbajú analýzy vývoja spotreby tabakových výrobkov. Takáto analýza by podľa nich mala rozlišovať škodlivosť jednotlivých produktov. V súčasnosti je totiž známe, že bezdymové produkty či elektronické cigarety sú pre absenciu spaľovania menej škodlivé. „Zvyšovanie sadzieb tabakových výrobkov by tak malo byť zdôvodnené rastovým (neklesajúcim) trendom spotreby tabakových výrobkov, respektíve rastúcimi priamymi nákladmi tejto spotreby. Pokiaľ takýto trend analýza nepreukáže, k zvyšovaniu sadzieb by nemalo dôjsť,“ myslia si analytici z INESS.
V súčasnom daňovom nastavení je podľa INESS výrazná disproporcia zdaňovania menej škodlivých bezdymových výrobkov a ostatných tabakových výrobkov (okrem cigariet). Z tohto dôvodu by mala sadzba dane na bezdymové výrobky klesnúť v súlade s princípom „harm reduction“. „V súlade s preferenciou zdravotníckych cieľov pri spotrebnej dani z tabakových výrobkov navrhujeme naviazanie výnosov (prípadne časti výnosov) tejto dane na financovanie výdavkov verejného zdravotníctva. Earmarking zabezpečí, že spotrebiteľ s rizikovou spotrebou skutočne zaplatí za prípadné vyvolané náklady zdravotnej starostlivosti,“ konštatoval inštitút.
Aj Inštitút moderného spotrebiteľa (IMS) upozorňuje, že rôzne spotrebné dane majú za cieľ znížiť spotrebu daného produktu, podporiť verejné zdravie a v budúcnosti znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Dane musia byť podľa IMS primerané. „Aj keď v inštitúte nie sme absolútnymi zástancami Lafferovej krivky, veríme, že sadzby dane nemôžu rásť donekonečna, pretože taký prístup ohrozuje spotrebiteľov často disproporčne tých najchudobnejších, oberá ich o inovácie, možnosti a príležitosti a v konečnom dôsledku podporuje daňové úniky,“ upozornil IMS.
Inštitút moderného spotrebiteľa taktiež volá potom, aby na menej škodlivé́, aj keď̌ stále škodlivé́ produkty pre spoločnosť̌, sa uplatňovala nižšia daň. „Vieme, že veľa fajčiarov neprestane fajčiť ani pri vytrvalom zvyšovaní spotrebnej dane. A preto sa obmedzujúce opatrenia kombinujú́ s ‚harm reduction‘ prístupom (podporou menej škodlivých alternatív). Finančný́ faktor v tomto môže hrať nemalú rolu, nakoľko pravé cenový rozdiel vie fajčiarov motivovať̌ k prechodu na menej škodlivú́ alternatívu,“ uzavrel Inštitút moderného spotrebiteľa./agentury/
